Bývanie v Bratislave – včera, dnes a zajtra
Bývanie je zložitý proces, má určité všeobecné zákonitosti i mnohé špecifiká. Bývanie pred dvadsiatimi rokmi bolo iné ako dnes, a inak sa bude bývať o dvadsať rokov. Obdobie rokov 1989 až 2009 v nových podmienkach sa tiež stalo minulosťou. Pre Bratislavu to bolo obdobie búrlivého rozvoja najmä v oblasti bývania. Dnes nás zaujíma bývanie v Bratislave v najbližšej budúcnosti, ako sa bude vyvíjať spomalený proces navrhovania a výstavby bytov.
Po období rokov 1969 až 1989, keď bolo bývanie direktívne plánované a znamenalo síce plošný rozvoj mesta, ale aj stagnáciu v druhovosti architektúry aj života obyvateľov mesta, nastúpila po roku 1989 etapa slobodnej, trhom riadenej spoločnosti. Nové podmienky a výsledky v navrhovaní a realizácii bytov priniesli i negatíva a nové problémy v rozvoji mesta a bývania.
V súčasnosti sa nachádzame v období stavebného útlmu, ktorý vyplynul z finančnej krízy. Popri prehodnocovaní doteraz fungujúcich algoritmov v ekonomike a finančníctve sa zamýšľame aj nad ďalším vývojom v oblasti architektúry. Doteraz prevládajúci konzum a výrobu stále nových a nových produktov by mala nahradiť striedmosť.
Striedmosť v architektúre sa bude dotýkať nielen formy, ale najmä návrhu architektonického diela s dlhodobejšie pretrvávajúcimi hodnotami. Ide o skutočné uplatňovanie trvalej udržateľnosti v celom životnom cykle budovy – pri zaobstarávaní, prevádzkovaní i prípadnej likvidácii. Obdobie zástavby voľných plôch, resp. realizácie energeticky náročných budov by mal nahradiť proces zahusťovania jestvujúcich štruktúr či revitalizácie existujúcej zástavby a budov.
Princípy revitalizácie a recyklácie sa stávajú základným prostriedkom architektonickej tvorby súčasnosti. Každá budova sa realizuje v konkrétnom prostredí a princíp permanentnej revitalizácie vyplýva z plynutia a vnímania času, premien prostredia, ako aj z postupného vrstvenia jestvujúcej štruktúry.
Podmienky na rozvoj
Bratislava má osobité podmienky na rozvoj bývania. Historické miesto pri brode, pri významnej rieke, sa postupne rozvíjalo ako centrum osídlenia – mesto. V dvadsiatom storočí zaznamenalo mesto búrlivý rozvoj, viackrát prekročilo svoje dovtedajšie hranice. Rast Bratislavy sa v dvadsiatom storočí formoval niekoľkými smermi:
- začiatkom 20. storočia v súvislosti s rozvojom priemyslu i bývania na východ,
- po roku 1960 v súvislosti s rozvojom bývania na juh (Petržalka) a sever (Karlova Ves, Dúbravka, Lamač).
Dnes dospel rozvoj mesta k určitej prahovej situácii. Počas rokov 1989 až 2009 aj Bratislava zrealizovala scenár rozvoja prímestských zón formou lokalizácie nového bývania. Popri zahusťovaní v centre mesta a jestvujúcej zástavbe sa najviac bytov postavilo v oblasti tzv. prímestskej sídelnej kaše (urban sprawl).
Najznámejšie sú lokality Limbach (1995), Záhorská Ves – Strmé Vŕšky (1998), Vajnory – Čierna Voda (2000 – dodnes), Rovinka – Dunajská Lužná. Lokalít je oveľa viac, sú rozptýlené okolo mesta a budú určite predmetom výskumu a prehodnotenia. Zástavba prevažne rodinnými domami bez zázemia a dostatočného dopravného napojenia na centrum mesta spôsobuje viac problémov ako pozitív v podobe pokojného bývania na vidieku.
Popri typických vonkajších urban sprawl vznikli v meste aj niektoré vnútorné sprawl. Najtypickejšia je sústava nových bytových domov na Kolibe. Ide o nové obytné domy, skupiny domov vybudované bez dostatočného dopravného zázemia a napojenia na mesto.
Nové obytné komplexy vznikli na voľných, resp. uvoľnených plochách najmä popri dôležitých komunikáciách. Môžeme spomenúť súbory v 2. obvode – Boria, Rozadol, Octopus a v 3. obvode – Tri veže, Platan. Tieto obytné komplexy sú zároveň príkladom zahusťovania jestvujúcej štruktúry mesta.
Doprava
Zároveň však prehĺbili proces zaostávania dopravnej infraštruktúry celku, širších území. Mestu citeľne chýba severná tangenta, v súvislosti s tzv. urban sprawl sa vynorila potreba vybudovania tzv. nultého okruhu. Systém dostačujúceho systému hromadnej verejnej dopravy je osobitou problematikou.
Posledná dopravná revolúcia založená na komunikačných a informačných technológiách sa obracia k podpore individuálneho riešenia pre jednotlivé mestá. Výhody vyplývajúce zo šetrenia času stráveného v doprave sú pre dnešné mesto rovnako dôležité ako výhody pohodlného mestského života pre individualizované a atomizované spoločenstvá v obytných zónach, komplexoch, globalizovanom svete.
Verejný priestor pre peších súvisí s dopravou. V 20. storočí automobil v oboch svojich polohách – v pohybe i pokoji – čoraz viac obmedzuje verejný priestor. Doprava v pôvodnom význame úplne zmenila svoj obsah a automobilová doprava sa stala absolútne dominantnou. V mestách, ktoré sa navrhovali podľa požiadaviek rozvinutého automobilizmu, sa radikálne zredukoval urbánny priestor pre peších. Keď parkovanie osobných vozidiel na verejných priestranstvách začalo potláčať ľudské aktivity, začalo sa to interpretovať ako nedostatok parkovísk, nie ako problém automobilizmu.
Scenáre do budúcnosti
Bratislava potrebuje v súčasnom období útlmu výstavby prehodnotiť svoje priority v doprave, vo vzťahu dopravy a verejného priestoru, zelene, v systéme hromadnej verejnej dopravy. Mesto nemá vyhodnotenú bytovú výstavbu počas uplynulých 20 rokov a nemá ani koncepciu ďalšieho rozvoja bývania v meste a jeho okolí.
Budúci vývoj Bratislavy má viacero možných scenárov a treba ich skúmať od širších súvislostí regiónu po rozvojové plochy v meste a možnosti jednotlivých blokov.
Dôležitou súčasťou bývania je životný štýl spoločnosti. Iný bol v 80. rokoch dvadsiateho storočia, keď sa obmedzili osobné práva jednotlivca a nahradili sa direktívne určovanými normami a príkazmi. Iný životný štýl bol v uplynulých dvadsiatich rokoch, keď došlo k celkovému uvoľneniu vzťahov v rodine, rastu individualizmu, príklonu ku konzumu, spotrebe.
Bývanie v budúcnosti závisí aj od definovania pomeru individuálneho a spoločného pri tvorbe obytných súborov a jednotlivých bytových domov i bytov. Bývanie v meste súvisí s dopravou a verejným priestorom, a preto bude potrebné presnejšie definovať podmienky na dotvorenie plôch v okolí bytových domov.
Ing. arch. Peter Žalman
Foto: Dano Veselský
Autor je autorizovaný architekt, vydal Atlasy Bratislavy, ktoré sa zaoberajú jej architektúrou v rôznych obdobiach.
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
