Sýria vstáva z popola. Architekti navrhujú jej staronovú tvár

Nová Zamalka
Zdroj: Reparametrize studio

Vojna je tragédia, na ktorej nevyhnutnom konci čaká príležitosť. Nádejné projekty ponúkajú zbombardovanej Sýrii šancu získať krajšiu budúcnosť.

Konzultantská a architektonická firma Reparametrize studio vyvíja projekt s názvom „Re-Coding Post War-Syria“, v preklade „Prekódovanie povojnovej Sýrie“. Ide o špeciálnu 3D technológiu, ktorá využíva AI (umelú inteligenciu) na rekonštrukciu vojnou zdevastovaných miest. Reparametrize studio vo svojom projekte zdôrazňuje, že nemá ísť o prestavanie, ale o obnovu, doslovné prekódovanie trosiek toho, čo kedysi bolo živými ulicami.

Pomocou 3D skenovania sýrskych trosiek a AI technológie získava medzinárodný tím z Reparametrize studia socioekonomické dáta a informácie o dobovej infraštruktúre. Elektronicky tak reštaurujú pôvodný vzhľad vojnou zničených budov, štvrtí aj celých miest. Po vygenerovaní budú dáta nesmierne cenné pre budúce developerské plány, ktoré sa vďaka nim nemusia zamerať na úplnú demoláciu trosiek, skôr sa budú sústrediť na citlivé postavenie miest z ruín. 

Aby bola prestavba organická a v súlade s miestnou kultúrou, štúdio do projektu zapája lokálne komunity Sýrčanov a sýrskych utečencov. Tí majú možnosť zdieľať svoje predstavy o budúcom rozvoji ich krajiny.

 

Energeticky sebestačné obytné bloky

Reparametrize studio prišlo pomocou svojej vlastnej technológie 3D skenovania tiež s návrhom novej tváre predmestia Zamalka v  hlavnom meste Damask. Pozostatky bývalej infraštruktúry by chceli prestavať na inteligentnú sieť obytných buniek, ktoré spolu neprestajne komunikujú pomocou elektronických systémov. Zo sýrskej štvrte by sa tak stalo inteligentné miesto budúcnosti s flexibilným riešením cenovo dostupných, jednoduchých a sebestačných blokov. 

Návrh bytového komplexu, uprostred ktorého stojí oddychový zelený priestor, vyzerá, akoby ho postavili z lega. Jednotlivé obdĺžnikové bunky sú naskladané jedna na druhej do abstraktného tvaru, ktorý zároveň vďaka monochromatickým farbám a materiálom či zeleni pôsobí jednoduchým a moderným dojmom. Na streche sú bunky prepojené tak, aby celý komplex zjednotili a dodali mu atmosféru komunity, ktorá je na Blízkom východe dôležitá. 

Nová Zamalka
Nová Zamalka | Zdroj: Reparametrize studio

Každá obytná bunka by mala byť energeticky sebestačná, a to pomocou elektrických turbínových generátorov a solárnych panelov. Návrh budovy je vďaka sústave pohyblivých panelov vytvorený tak, aby si budúci majitelia dokázali priestory jednoducho prispôsobiť podľa svojich potrieb. 

Riešením podobným tomu z Reparametrize studia je projekt Shelter on the Edge z architektonického štúdia Design & More International. Ten by mal dať novú tvár zdemolovanému najväčšiemu sýrskemu mestu Aleppo.

Nová Zamalka
Nová Zamalka | Zdroj: Reparametrize studio

Rekonštrukcia teroru

Londýnska univerzitná výskumná agentúra Forensic Architecture vytvorila interaktívny digitálny VR model sýrskeho väzenia Saydnaya. Ide o miesto neďaleko Damasku, kde mučili odporcov vládneho režimu. Projekt vznikol pre medzinárodnú humanitárnu organizáciu Amnesty International, ktorá väzenie nazvala „Architectural Instrument of Torture“, voľne preložené ako Architektonický nástroj skazy.

Projekt „Saydnaya: Inside a Syrian Torture Prison“ má verejnosti ukázať podmienky väzenia, ktoré nie je prístupné tlači ani verejnosti. Tvorcovia digitálneho modelu preto priestory rekonštruovali iba na základe svedectiev preživších. Táto metóda však nebola najľahšia, keďže väzni boli traumatizovaní, mučení a vyhladovaní. Každý miesto preto opisoval inak.

Často mali tiež zakryté oči a v miestnosti neboli takmer žiadne okná. Videli tak iba tiene či časti podlahy. Jediné, o čo sa výskumníci mohli pri rekonštrukcii oprieť, bol opis zvukov. Priestory teda pomohla zostaviť akustika

Projekt okrem 3D VR modelu obsahuje aj krátke videá, rekonštrukciu zvukov či opisy od svedkov.

Projekty, ktoré vrátia Sýriu ľuďom

Súhra dlhej histórie a nekonečnej budúcnosti. Tak by sa jednou vetou dali vystihnúť víťazné projekty platformy MatterBetter pre študentov aj profesionálnych architektov. Poslaním súťaže bolo vybrať tri návrhy rekonštrukcie mesta Aleppo, ktoré zničené ulice vrátia ich obyvateľom. Či už tým, ktorí zostali v krajine, alebo tým, ktorí museli pred konfliktom utiecť, no plánujú návrat. Vďaka projektom nájdu Sýrčania svoju rodnú zem krajšiu, ako ju opustili.

Endless Future/Nekonečná budúcnosť

Projekt talianskej a španielskej spolupráce stavia na rekonštrukcii pôvodnej štruktúry mesta Aleppo. Návrh Endless Future je riešený tak, aby nesegregoval, ale naopak, spájal ľudí z rôznych sociálnych vrstiev, ako to bolo pred vojnou. Projekt tvoria dve sústavy obytných priestorov. Jednou je pokojnejší komplex dvoj- až trojposchodových obytných blokov s výhľadom na staré mesto. Druhou sústavou sú rušnejšie štvorposchodové stavby s komerčnými priestormi na prízemí, ktoré ústia priamo na hlavnú ulicu. 

Projekt sa drží lokálnych tradícií, a preto je dispozične blízky islamskej kultúre. Každá samostatná bytová jednotka sa skladá z odlišných kombinácií štyroch modulov  svlastnou terasou, ktorá je priestorom na rodinné aktivity aj centrom celého bytu. Terasa bunku rozdeľuje do menších celkov na obývačku – mužské teritórium – a spálňu – ženské teritórium.

Endless Future
Endless Future | Zdroj: Marta Gayoso, Alfredo De Luca, Elena Guidetti, Giulia Gorgo

Spring from Debris/Vstávanie z popola

Spring from Debris je spoluprácou španielskych a tureckých architektov. Zo zničeného Aleppa chcú vybudovať miesto s novým spôsobom života postaveným na tom starom. Takým, ktorý sa pozerá do budúcnosti, no akceptuje svoju históriu. Projekt dostal názov podľa toho, že stavia na pôvodných materiáloch aleppských trosiek. Nové múry sú iba nadstavbou tých zrúcaných.

Návrh sa skladá z komerčného priestoru: hlavného trhoviska, situovaného pred mešitou, menších lokálnych trhov, auditória a námestia. Práve námestie, ktoré taktiež uchováva pôvodné trosky, je hlavným a najväčším priestorom projektu. Slúži ako oddychové miesto s kaviarňami. Navyše spája hlavné trhovisko s auditóriom. Obytné priestory sa opäť skladajú z dvoch celkov – komplexu jednoposchodových obydlí s vysokými stropmi a terasou a z dvojposchodových samostatne stojacich domov.

Spring from Debris
Spring from Debris | Zdroj: Laura Serrano Romero, Marina Sánchez Guzmán, Martti Antonio Oliva Koskela, Emin Bekmezci

Back Home/Späť domov

Nové budovy sú aj v rámci návrhu Back Home, vypracovaného talianskymi architektmi, čiastočne postavené na starých ruinách. Celý koncept je ladený do tradičného blízkovýchodného kompozičného štýlu. Obydlia sú sústredené okolo dvoch druhov nádvorí. Uprostred menších zoskupení budov s vlastným malým nádvorím stojí jedno veľké, spoločné. Slúžia ako priestor na oddych, záhrady či kaviarne.
Každá budova z návrhu má prízemie s komerčnými priestormi, ktoré nadväzujú priamo na námestie, a zvyšné poschodia tvoria obytné priestory. Tie majú vždy obývačku, no zvyšné priestory sú flexibilné. Tak majú obyvatelia možnosť slobodne si prispôsobiť bývanie svojim potrebám.

Back Home
Back Home | Zdroj: Valerio Croci, Vincenzo Demasi, Fabrizio Esposito, Roberta D’Agrosa, Costanza Galli

Sýrska architektka: „Štruktúra miest môže rozhodnúť o vojne a mieri.“

Sýrčanka Marwa Al-Sabouni vo svojom prejave na TED Summite tvrdí, že práve kompozícia mesta môže rozhodnúť o tom, či sa komunita spojí alebo obráti proti sebe. 

Architektka zdôrazňuje, že obyvatelia starých islamských miest nažívali v mieri až do čias kolonizácie, keď si niekto povedal, že sýrsky spôsob života potrebuje nádych modernizmu. Betónové a sklené bloky podľa nej tvrdo zasiahli miestnu kultúru. Odsúdili ľudí na život v neznámom prostredí. Vznikli tak podmienky, ktoré prispeli k separácii v spoločnosti a k napätiu.

Štát pre Marwino mesto Homs vypracoval plán, ktorý mal pozostávať z vysokých vežiakov v štýle blízkovýchodného urbanizmu, inšpirovaného bohatými mestami, napríklad Dubajom. Presne takých, aké podľa architektky separujú spoločnosť. Podobný developerský projekt s názvom Marota financuje sýrska vláda aj v hlavnom meste Damask. Sústredí sa na luxusné predmestie s biznisovými centrami a nákupnými strediskami. Projekt je však kontroverzný, pretože niektoré zákony značne znevýhodňovali utečencov v zahraničí, ktorí na území stavby vlastnili majetky.

Marwa Al-Sabouni
Marwa Al-Sabouni | Zdroj: Facebook/Marwa Al-Sabouni

Architektka si pre svoje rodné mesto priala niečo lepšie. Počas pár hodín, keď jej doma fungovala elektrina, načrtla mestský priestor inšpirovaný prírodou. Bol plný stromov. Jednotlivé budovy spájali závesné mosty, súkromné námestie ponúkalo priestor na obchody, trhy či oddych. Jej projekt mal ľuďom z mesta Homs priniesť miesto, ktoré je nielen praktické a ekonomicky prosperujúce, no v prvom rade odráža ich sociálne potreby, spiritualitu a jedinečnosť. 

Hoci si Marwin projekt získal medzinárodné uznanie, sýrska vláda ho zamietla.

Celé video prejavu z TED Summitu nájdete tu

Natália Mrázová
KategórieArchitektúra