Dom, ktorý sa otáča za slnkom

dom ktory sa otaca za slnkom

Odovzdávanie tzv. ekologických Oskarov v ČR za rok 2012 sa skončilo víťazstvom jedinečného projektu. O prvenstvo sa bojovalo opäť v siedmich kategóriách: Zem, Oheň, Voda, Vzduch, Mládež, Obec a Kutil, pričom celkovo sa do súťaže zapojilo 165 súťažiacich. Víťazom v kategórii Kutil a zároveň absolútnym víťazom sa stal Bohumil Lhota so svojím ekologickým domom do extrémnych podmienok.

 Projekt ekologického domu do extrémnych podmienok je raritou nielen v našich končinách, ale na celom svete. Predstavuje otáčavý dom, ktorý stojí uprostred obrovského kruhového bazéna zapusteného do betónových základov domu. Vďaka dômyselnému mechanizmu možno miestnosti otáčať na jed­notlivé svetové strany. Dom Bohumila Lhotu sa tak doslova otáča za slnkom. Navyše, možno ho schovať až do hĺbky dvoch metrov pod zem, takže sa jeho obyvatelia nemusia obávať zimy. Ani v najsilnejších mrazoch teplota v dome neklesá pod 5 °C, na vykúrenie miestnosti tak stačí malé množstvo dreva. Do spomínaného bazéna sa napúšťa voda, ktorá sa prehrieva strešnými solárnymi panelmi na teplotu ideálnu na kúpanie.

Bohumil Lhota staval svoj dom s pomocou priateľov dvadsať rokov. Dom je situovaný ako samostatný, v podstate izolovaný objekt v prostredí riedkej zástavby rodinných domov v severnej časti katastra Velkých Hamrov na južnom svahu Černostudničného hrebeňa. Celkové riešenie domu je prispôsobené svahovitému terénu, v ktorom vedie pozdĺž najnižšej časti pozemku štátna cesta, inak je dom obklopený pastvinami a poľami s rozptýlenou zeleňou, ktorá nadväzuje na blízky les.

E.ON Energy Globe Award ČR
E.ON Energy Globe Award ČR je jedno z najuzná­vanejších ocenení v oblasti životného prostredia v Českej republike. Vyznamenáva energeticky úsporné projekty, ktoré šetria energiou, chránia prírodu, využívajú obnoviteľné zdroje a celkovo prispievajú k ochrane životného prostredia.

Do súťaže môže svoj projekt prihlásiť každý, kto má čo povedať k téme úsporného hospodárenia s energiami. Je teda jedno, či ide o podnik, súkromnú osobu, neštátnu organizáciu, obec, alebo školu. Podmienkou je, aby bol projekt už realizovaný alebo existoval vo fáze dokončenia.

K slnku aj do zeme
Uprostred obrovského kruhového bazéna stojí valec, ktorý hýbe celým domom. Dom sa pritom môže pohybovať okolo svojej osi a aj vertikálne, vďaka čomu možno ľubovoľne otáčať jednotlivé miestnosti, napríklad podľa pohybu slnka. V prípade, keď sa dom schová pod zem, sa využije pôda, ktorá mu poskytuje skvelú tepelnú izoláciu. Niečo také sa hodí nielen pri silných teplotných výkyvoch, ale aj v mnohých ďalších extrémnych situáciách. Dá sa tak brániť napríklad silnému znečisteniu ovzdušia, alebo dokonca stavu vojnového ohrozenia. Vertikálny posun obytnej časti poskytuje teoretickú možnosť kompletne ju presunúť (napríklad pomocou helikoptéry) a usadiť ju na inom mieste.

Kúpanie, šport či príroda
V blízkosti bazéna s ideálnou teplotou na kúpanie sa darí aj rastlinám, ktoré okolo neho vyrastajú priamo zo zeme. V tomto priestore sa totiž udržiava stále príjemná teplota. Pohybuje sa na úrovni medzi 18 a 20 °C. Vďaka klíme a správnej rozlohe je táto plocha vhodná aj na šport a hry. Sú tu umiestnené aj priestorné voliéry, v ktorých sa dá chovať vtáctvo, čím sa priamo do domáceho prostredia prenáša kus skutočnej prírody. Do tohto prízemného priestoru vedie vstup z hornej pohyblivej časti, ďalej letný vstup priamo zvonku a zimný vstup cez hospodársku časť, ktorá tesne prilieha k objektu a tiež je krytá vrstvou zeminy. Je k domu pristavená, pričom sa počíta aj s možnosťou pristavať po celom obvode ďalšie priestory, napríklad na chovateľské, botanické či skladové účely.

Veľa svetla a tepla
Poschodie nad bazénom je obytné. Všetky steny prepúšťajú svetlo vďaka plastovému materiálu makrolon, okná v nich sú navyše veľké a v kovových rámoch, takže zabezpečujú teplo zo slnečného žiarenia. Pôdorys tejto časti je kruhový, s priemerom deväť metrov. Podlaha je z pevných drevených dosiek, čo dodáva obyvateľom aj návštevníkom pocit bezpečia. Všetky časti priestoru sú plne funkčné a prechádzajú plynulo jedna do druhej. Úložné priestory sú ukryté do drevených priehradiek medzi jednotlivými časťami domu. Všetko pôsobí vzdušne a priestranne, zároveň však milo a útulne.
–>–>
Po točitých schodoch sa dá vystúpiť na najvyššie poschodie, kde každého očarí výhľad na krajinu. Možno ju pohodlne pozorovať aj v ľahu, keďže všade okolo je len priehľadná kupola. Toto miesto je pravým opakom najspodnejšej časti domu s bazénom. Tu je totiž práve vďaka kupole neuveriteľná horúčava. Pán Lhota s úsmevom hovorí, že ideálne je ochladiť sa dole vo vode a potom sa ísť príjemne vyhriať sem.

Dlhoročné úsilie sa zúročilo
So svojím domom je majiteľ skutočne bytostne spätý. Jeho stavbe a postupnému zdokonaľovaniu venoval veľkú časť svojho života a vraj to rozhodne neľutuje. Navyše, všetkým, ktorí ho od stavby odrádzali, dokázal, že pri troche snahy a vytrvalosti možno dosiahnuť aj takýto výsledok.

(sf)
Článok vznikol z podkladov organizátorov a mediálnych partnerov súťaže E.ON Energy Globe Award ČR.
Foto: E.ON

Čo o projekte prezrádza sám jeho autor?

Keď požiadal pred viac ako tridsiatimi rokmi úrady o stavebné povolenie na stavbu domu, ktorý sa dokáže otáčať za slnkom, prekvapení úradníci zmietli žiadosť zo stola. Čo je to za nezmysel, stavať pohyblivý dom? Aby pán Lhota upokojil úradníkov, musel oznámiť, že namiesto obytného domu postaví na mieste skleník na zeleninu. Ten sa predsa môže otáčať, kam sa mu zapáči. Úradníci sa upokojili a stavba sa mohla začať. Potom však trvalo roky, kým stavebník presvedčil úrady, že v takomto skleníku sa dá aj bývať. Dnes je unikátny otáčavý dom predmetom obdivu doma aj vo svete a niet divu, že minulý rok získal aj tzv. ekologického Oskara v podobe absolútneho víťazstva v súťaži E.ON Energy Globe Award ČR.

„Aspoň rodina vidí, že tie roky driny boli na niečo dobré,“ smeje sa sedemdesiatštyriročný Bohumil Lhota. Pôvodným povolaním projektant začal po dlhých úradníckych peripetiách stavať dom v roku 1981, dokončil ho však až na prelome tisícročia. Ani tento termín dokončenia však nie je úplne presný. Tak ako prichádzajú na trh nové materiály a technológie, dopĺňa Bohumil Lhota dom ďalšími prvkami, takže sa jeho stavba neustále vyvíja. „Viem o mnohých ďalších možných vylepšeniach, pochopiteľne, chýbajú mi peniaze,“ hovorí držiteľ minuloročného ekologického Oskara.

Dnes sú stavby pasívnych alebo ekologických domov módnou záležitosťou. Aký ohlas však vyvolal váš priekopnícky projekt v časoch socializmu?
Vtedy sa môj zámer skutočne nestretol s veľkým pochopením. Vybavenie stavebného povolenia ma stálo veľmi veľa času. Nápad na stavbu otáčavého domu som dostal už niekedy v roku 1972, stavať som však mohol začať až o desať rokov neskôr. A to som ešte naozaj musel stavbu nahlásiť ako obyčajný skleník.

Čo vás vlastne viedlo k myšlienke postaviť si dom, ktorý sa bude otáčať a v zime schovávať pod zem? Snaha ušetriť peniaze za energiu alebo vytvoriť niečo unikátne, čo vojde do dejín českej architektúry?
Jedným z hlavných dôvodov bola snaha ušetriť miesto. Za socializmu sa rodinné domy projektovali štandardne na plochu s rozlohou minimálne šesť árov. Ja som zastaval len 65 štvorcových metrov, zvyšok tvorí zeleň. Samozrejme, tiež som sa snažil, aby dom nebol energeticky náročný.

Inšpirovali ste sa pri stavbe domu v zahraničí, prípadne v nejakej odbornej literatúre?
V tých časoch som nemal prístup k zahraničným zdrojom. Bol to nápad, ktorý sa mi zrodil v hlave a ktorý som potom roky vylepšoval s pomocou priateľov. Stavba ma stála veľa času, rodina sa tomu musela prispôsobiť, čo sa, pochopiteľne, nestretávalo vždy s nadšením. Čo som mohol zvládnuť vlastnými silami, to som si urobil sám s priateľmi. Na základné zariadenie na otáčanie domu a iné odborné práce som si však musel najímať firmy.

Máte predstavu, koľko peňazí stavba vlastne stála?
Nedávno som požiadal syna, ktorý je stavbár, aby sa mi pokúsil spočítať túto sumu v dnešných cenách. Toto viem totiž len ťažko odhadnúť. Začínal som v časoch, keď bral napríklad murár štyridsať korún na hodinu, dnes však berie stopäťdesiat korún…

Je otáčací dom náročný na obsluhu? Koľko ľudí v ňom vlastne môže pohodlne bývať?
Obsluhu zvládne každý, netreba žiadne špeciálne školenie. Dom sa obsluhuje veľmi jednoducho, napríklad, otáča sa pomocou tlačidiel. A pohodlne sa doňho vojde najmenej šesťčlenná rodina. Ja tu však zatiaľ bývam sám, deti majú prácu inde. Keby tu bývali, museli by ďaleko dochádzať.

Okrem českých novinárov sa u vás vystriedali aj niektoré zahraničné televízne štáby vrátane ruskej televízie. A Rusom sa vraj nesmierne páčila paralela s otáčavou chalúpkou ježibaby zo slávnej rozprávky Mrázik…
To je pravda. Ruský štáb ma dokonca donútil, aby som sa k domu postavil a do kamery – podobne ako Ivan s ježibabou – rozkazoval, či sa má ku mne má obrátiť čelom, alebo naopak (smiech). Potom program o mojom dome ešte zostrihali tak, že doňho vložili práve filmové zábery z Mrázika.

Váš dom zaujal dokonca aj spravodajskú agentúru Reuters. Chodia za vami ľudia, ktorí by si chceli tiež niečo podobné postaviť?
Nejaké žiadosti o radu som už zaznamenal, ale žiaľ, nezískal som pocit, že to títo ľudia myslia so stavbou úplne vážne. Keby chcel niekto skutočne bývať v takom dome, ako bývam ja, bol by som mu ho schopný nielen naprojektovať, ale aj postaviť. Ako som už spomínal, syn má stavebnú firmu.
Zatiaľ však asi prevláda trochu strach z neznámeho, otáčavý dom je predsa len neobyčajný, ľudia sa boja ísť do rizika, že sa im v ňom nakoniec nebude páčiť.

Otáčavý dom neustále inovujete. Aké ďalšie vylepšenia chystáte v najbližšom čase?
Nie je to ani tak otázka nápadov, ako skôr peňazí. Keby som mal k dispozícii potrebné financie, určite by som napríklad kúpil ešte tepelné čerpadlo a upravil dom tak, aby bol úplne sebestačný a nezávislý od prívodu elektriny zvonku. Živím sa však ako projektant a tejto profesii v čase krízy zákazky skôr ubúdajú. S ďalšími investíciami do domu tak musím ešte počkať, pôjde to pomaly.

Vaše víťazstvo v súťaži E.ON Energy Globe Award ČR je spojené aj s finančnou odmenou. Použijete ju teda na dom?
Určite. Použijem každú voľnú korunu, ktorú budem mať k dispozícii. Vlastne, robím to tak už tridsať rokov (smiech).

Steny domu zdobia vaše vlastné obrazy. Ako ste sa pri svojej práci dostali ešte aj k maľovaniu?
Za socializmu to bola pre projektanta dobrá možnosť, ako si privyrobiť. V normách sa napríklad stanovovalo, že pri stavbe nových bytoviek musí v pomere k počtu bytov vzniknúť na mieste aj určité množstvo umeleckej výzdoby. A tak som sa na nej takisto podieľal. A prečo maľujem dnes? Keby som nemaľoval, nežil by som. Poznáte to, keď máte nepokoj v duši, najlepšie je, vydať to nejako zo seba, v mojom prípade práve pomocou štetca.

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.