Panelovú stavbu zo 70. rokov v Leopoldove prerobili na denný stacionár pre seniorov

Domov sociálnych služieb Nezábudka v Leopoldove je situovaný v mestskej zástavbe, kde prevažujú samostatne stojace rodinné domy. Prináša nový typ služby – denný stacionár pre seniorov, ktorý na Slovensku ešte nie je úplne etablovaný a zatiaľ je pomerne výnimočný.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Z urbánnej štruktúry svojou veľkosťou mierne vystupujú len niektoré objekty, medzi ktorými sú v bezprostrednej blízkosti materská škola a zdravotné stredisko. Funkčne objekt harmonizuje nielen s okolitou vybavenosťou, ale aj s obytnou funkciou rodinných domov.

Projekt DSS mesta Leopoldov (bolo v pozícii investora) vychádzal z ambicióznej predstavy o komplexnej skladbe funkcií, ktorá poskytuje dennú starostlivosť o seniorov, ale zároveň je orientovaná na širšiu komunitu, čím rozširuje každodennú starostlivosť o starších obyvateľov. Okrem tradičných denných aktivít, odpočinku a stravovania boli navrhnuté aj priestory na cvičenie a na suché a vaňové terapie.

Zároveň tvorcovia i zadávateľ uvažovali o vytvorení pobytovej odľahčovacej služby pre seniorov s potrebou vysokej miery podpory, určenej najmä na krátkodobé pobyty alebo krízové krátkodobé ubytovanie pre širšie skupiny obyvateľov. Vzhľadom na legislatívne obmedzenia sa však tieto plány napriek pripravenosti objektu zatiaľ nerealizovali realizované.

„Cieľom denného stacionára Nezábudka je denná alebo poldenná starostlivosť o seniorov, ktorí žijú u svojich blízkych, o ktorých sa starajú v rodinách. Snahou je, aby seniori s potrebou vysokej miery podpory mali primeranú špecializovanú starostlivosť, socializovali sa a počas dňa boli odbremenení ich blízki, ktorí majú svoje povinnosti,“ vysvetľuje hlavnú náplň architekt Alexander Schleicher z architektonického ateliéru architekti SPDe.

Pointa tkvie v kvalitnom základe

Navrhované funkcie sú vložené do rekonštruovaného panelového objektu bývalej stanice Verejnej bezpečnosti zo 70. rokov 20. storočia, ktorý bol neskôr využívaný ako mestská knižnica. Po jej presťahovaní do novozrekonštruovanej budovy pri novom mestskom úrade bol objekt uvoľnený a pripravený na novú funkciu. Rekonštrukcia prebehla bez zásahu do pôvodných rozmerov objektu s jedným podzemným a dvoma nadzemnými podlažiami, bez zväčšenia pôdorysu alebo výšky, čím sa zachoval charakteristický objem v rámci okolitej urbánnej štruktúry.

Základnou myšlienkou premeny bolo využitie pôvodnej substancie, vytvorenie vnútornej otvorenosti, odstránenie bariér a intenzifikácia väzieb s okolím. Architektonický výraz nadväzuje na modularitu pôvodného panelového objektu, naznačenú na monochromatickej fasáde rastrom línií vystupujúcich na nepravidelnej štruktúre omietky s drsnou kefovanou úpravou.

Perforácie okenných otvorov a zasklených stien navonok signalizujú funkcie jednotlivých priestorov. Okná a zasklené steny sú variabilne zatieniteľné screenovými roletami v ružovom odtieni, ktorý nadväzuje na pôvodnú farebnosť terazzovej úpravy centrálneho vnútorného schodiska. Nové interiérové konštrukcie zabezpečujúce bezbariérové prepojenie, ako napríklad výťah, sú charakterizované použitím neomietaného pohľadového betónu.

Vstupy do objektu, či už zo strany ulice, alebo bezbariérový vstup zo strany dvora, sú zvýraznené obkladom zo sklovláknobetónových dosiek v odtieni svetlého pohľadového betónu, ktorý sa jemne líši od omietkových plôch hlavných fasád v prírodnej farebnosti. Výrazným prvkom exteriéru je vonkajšie pozinkované oceľové schodisko navrhnuté ako druhá úniková cesta z objektu určeného aj pre užívateľov s pohybovým obmedzením.

Šanca pre inklúziu

Pri premene objektu sa využila pôvodná stavba, ktorá bola upravená na energetické a technologické požiadavky súčasnosti. Integrovali sa vyspelé technológie obnoviteľných zdrojov energií zabezpečujúce vykurovanie a chladenie. Okrem rekonštrukcie samotného objektu sa upravili aj plochy okolo objektu – vznikla aktívna terasa s mobilným zatienením počas slnečných dní, je v kontakte so zeleňou záhrady.

Objekt predstavuje udržateľné riešenie využitia existujúcich zdrojov v prostredí – pôvodnej nevyužitej stavby, ktorá rekonštrukciou dostala nový život. Je príkladom toho, že obnova existujúcich budov môže byť efektívnou a ekologickou cestou, ako pristupovať k využívaniu našich súčasných zdrojov. Ešte dôležitejšie je, že do projektu architekti integrovali princípy sociálnej udržateľnosti, najmä pokiaľ ide o vytvorenie prostredia, ktoré víta seniorov a širšiu komunitu.

„Integráciu do komunity v našom prípade podporuje trochu šťastne aj to, že Nezábudka je situovaná cez ulicu oproti materskej škole, tieto zariadenia vzájomne komunikujú. Deti zo škôlky chodia medzi seniorov, robia im vystúpenia a podľa pani riaditeľky sa z toho obidve zariadenia tešia. Rovnako sa pani riaditeľka snaží vťahovať do zariadenia bežný život. Toto je však skôr o náplni a o tom, ako pracujú ľudia zo sociálnych služieb, ako vedia dať priestorom život a ako ich vedia naplniť,“ dodáva Schleicher na záver.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2025