Staromestská ulica je dnes „diaľnicou” v meste. Úvodzovky sú v slove diaľnica úmyselne, keďže ide o cestu v centre. Niektorí vodiči ju tak ale nevnímajú, jazdia tu vysokou rýchlosťou a neberú ohľad takmer na nič okrem seba. Nebezpečná ulica si pamätá tragédiu obrovských rozmerov z roku 2022, po ktorej mesto sľúbilo úpravu tohto priestoru. Dodnes tak však neurobilo, kedy to plánuje spraviť, nevie.
V pražskej štvrti Bubeneč sa ukrýva byt, s podlahovou plochou 107 m², ktorý po poslednej rekonštrukcii ponúka dokonalý pohľad do minulosti.
Slovenská národná galéria je fenomén. A to nielen v oblasti kultúry, ale aj v kontexte architektúry. Stala sa oázou umenia pre všetky generácie ľudí a od svojho znovuotvorenia roku 2022 sa teší obrovskému záujmu širokej verejnosti. O tieto prívlastky sa veľkou mierou zaslúžila aj generálna riaditeľka SNG Alexandra Kusá, ktorú pred 2 dňami odvolalo Ministerstvo kultúry SR. Stalo sa tak krátko po odvolaní Mateja Drličku z postu riaditeľa SND.
Od prvého umelého klziska v Bratislave po najmodernejšiu hokejovú arénu v krajine. Zimný štadión Ondreja Nepelu s kapacitou prevyšujúcou desaťtisíc ľudí je najväčším hokejovým štadiónom na Slovensku. Zrekonštruovaná aréna z roku 2011 hostila už dva svetové šampionáty, mnoho zápasov najvyššej slovenskej hokejovej súťaže či kultúrnych podujatí. Dnes sa však zápasí aj s nedostatkami, na ktoré mesto vyčleňuje nemalú sumu.
V spoločnosti dnes ide o veľa: o kultúrnosť, slobodnú budúcnosť a hodnoty minulosti. Ide o všetko to, čo sa pomaly stáva raritou.
Architekt, ktorý už viac ako dvadsať rokov pôsobí na akademickej pôde a tridsať v praxi. Za ten čas si preskákal toho viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Jeho tvorba je ako víno. Fakt dobrý ročník.
Celomestsky dôležitý projekt, ktorý zmení zanedbaný areál na infraštruktúru hodnú slovenskej metropoly. To je rekonštrukcia Športového centra polície v Dúbravke, z ktorej bude ťažiť celá Bratislava. Veľkolepý projekt multišportového komplexu vzišiel z pera ateliéru MUUR v roku 2019 a od tohto obdobia úspešne napreduje, čo dokazuje aj dnes. Posledné povolenie je už len otázkou času.
Strechy dokážu meniť vzhľad miest, vytvárať jedinečné panorámy či plynulo nadväzovať na okolité architektonické diela. Často však majú aj ďalšie funkcie a môžu sa stať detským ihriskom či farmou na pestovanie zeleniny.
Bjørn Kierulf začínal pôvodne ako produktový dizajnér, dnes pôsobí v architektonickom štúdiu Createrra, ktoré sa venuje navrhovaniu a realizácii ekologických pasívnych domov. Prečo je veľkým fanúšikom konceptu cradle to cradle, o koľko je drahší dom zo slamy oproti klasickej výstavbe a čím je vo svete výnimočná hala vo Voderadoch, v ktorej sa vyrábajú stavebné panely Ecococon zo slamy, nám prezradil v ďalšej časti podcastu Na betón.
Viacero industriálnych objektov dnes v Bratislave neexistuje. To málo, čo zostalo, postupne transformujú developeri po vzore zo zahraničia, kde sú podobné stavby premieňané na kancelárie a prestížne byty. Tento koncept uplatňuje aj investor WERKS, ktorý premieňa bývalú kníhtlačiareň Svornosť na najväčšie loftové bývanie v meste. Aký je stav ambicióznej rekonštrukcie dnes?
Obrovský dopravný projekt Bratislavy bol verejnosťou a médiami prepieraný mnohokrát. Výstavba druhej etapy Petržalskej električky totiž nejeden raz narazila na problémy, ktoré trvali aj v tomto roku. Skepsu neskôr vystriedala nádej v podobe nového termínu dokončenia, ale aj zintenzívnenia stavebných prác. Predĺženie radiály v Petržalke je dnes v ďalšej dôležitej fáze – koľaje sú položené takmer na celom úseku trate.
Prostredie bez identity, akejkoľvek prívetivosti a s ťažko predstaviteľnými parametrami na bývanie dokázali architekti Andrej Alexy a Erik Jakeš premeniť na atraktívny súbor rodinných domov, ktoré charakterizuje rozihraná silueta striech, jednotná kompozícia i farebnosť.
Mestá potrebujú vodu a zeleň, pričom komunitné záhrady by mali byť absolútnym štandardom. Veď taký strom na rozdiel od klimatizácie či chladničky neprodukuje odpadové teplo. Krajinná architektka Ivana Štigová Kučírková z ateliéru Green Architecture SK netají, že práve parky v susednej Viedni vníma ako veľkú inšpiráciu. A aj o tom, prečo za základný stavebný materiál považuje čas, nám porozprávala v najnovšej epizóde podcastu Na betón.
Škola na Plickovej ulici v Rači bola dlhé roky tŕňom v oku. Dnes ide o jednu z najmodernejších vzdelávacích inštitúcií Bratislavy, ktorá získala nomináciu na prestížnu cenu za architektúru CE ZA AR. Škola sa dnes môže tešiť z ďalšieho vylepšenia. Mestská časť dokončila prvú fázu športového areálu z pera renomovaného ateliéru Pantograph a potvrdzuje výnimočnosť celej realizácie.
Národná kultúrna pamiatka Automatické mlýny v Pardubiciach predstavuje jedinečný príklad rondokubistického štýlu v českej architektúre na začiatku 20. storočia. Tieto historické budovy, vytvorené na brehu rieky Chrudimky, nesú stopy inovatívneho architektonického myslenia svojej doby spojeného s technologickým pokrokom.
