ASB Architektúra Stránka 278

Architektúra

V súlade s revitalizáciou mestskej časti Hamburgu St. Georg vznikol v bezprostrednej blízkosti miestnej nemocnice súbor obytných budov a neprehliadnuteľný administratívny objekt. Dielo, ktoré je výtvorom architektonického ateliéru Pysall_Ruge, je v súčasnosti signifikantným orientačným bodom uličnej zástavby. V rámci architektonického konceptu vystupuje z estetického, ale aj funkčného hľadiska do popredia najmä riešenie zasklenej fasády, ktorá vo veľkej miere podčiarkuje ekologický charakter komplexu.

Komplex administratívnych budov Spielberk Office Centre na adrese Brno-Štýřice, Holandská ulica, je obklopený vodným živlom. Nie náhodou. Možno povedať, že holandský investor si priviezol so sebou kúsok svojej krajiny, ktorú si bez vody nikto nevie predstaviť.

Filantropia hokejistu Mariána Gáboríka v podobe tréningovej hokejovej haly v Trenčíne má svojich nasledovníkov. Súkromný investor v Senci sa rozhodol napomôcť výchovu mladých hráčov v tomto regióne a budúci rok chce rozbehnúť výstavbu multifunkčnej hokejovej haly. Projekt architektonickej kancelárie Kosi, s. r. o., ju umiestnil do nevyužitej časti extravilánu Senca s kvalitným dopravným napojením.

Parížsky projekt sociálneho bývania Villas des Vignoles, nazývaný aj Eden Bio, je rajom v mestskej džungli. Terasové domy obrastené plazivým viničom a vistériami stoja pozdĺž urastených alejí, prepojené labyrintom schodíšť, cestičiek a zákutí. Udržateľná architektúra v poňatí Edouarda Françoisa nie je len stavbou využívajúcou moderné technológie izolácií a vykurovania. To, čo ju robí skutočne šetrnou k životnému prostrediu, sú prírodné a recyklované stavebné materiály, všadeprítomná zeleň a komunitné záhradnícke programy upevňujúce tak vzájomné vzťahy ľudí, ktorí tu žijú, ako aj vzťah obyvateľov k životnému prostrediu.

Dominantné postavenie USA v stavbe vysokých budov a oceľových nosných konštrukcií patrí minulosti. V súčasnosti ho prevzala Ázia (najmä Čína a Spojené arabské emiráty). Čoraz častejšie používanie betónových nosných konštrukcií pri výstavbe vysokých budov, je dôsledkom vývoja moderných druhov betónov (vysokopevný, vysokohodnotný).

Projekt Digital Park sa dočkal svojho úspešného pokračovania, za ktoré hovorí aj nedávne udelenie Ceny Dušana Jurkoviča. Staronový investor vstúpil do developmentu druhej etapy kancelárskeho komplexu s úplne novou predstavou o administratíve a s novými architektmi. Ich dielo vypovedá o tom, že formálne stvárnenie dokáže kráčať ruka v ruke s funkciou a že architektonická čistota nemusí byť nudná...

Stavbu českej Národnej technickej knižnice, ktorej brány sa verejnosti otvorili 9. septembra tohto roku, nesprevádzali žiadne kontroverzie ani politické mediálne prestrelky ako návrh novej Národnej knižnice Českej republiky – prebehla regulárna architektonická súťaž. Pritom významovo ide o stavbu porovnateľnú, a to nielen svojou veľkosťou a kapacitou, ale tiež snahou zmeniť celkový prístup k čitateľom tak, aby zodpovedal 21. storočiu. Autorom návrhu je štúdio Projektil.

Sadrokartónové dosky v slovenských interiéroch už zdomácneli a ich výhody sú všeobecne známe a využívané. Existujú však požiadavky na konštrukcie stien, stropov a podláh, ako je vyššia pevnosť, vyššia statická zaťažiteľnosť, vyššia požiarna odolnosť alebo zvuková izolácia, ktorým sadrokartón nedokáže vyhovieť alebo im vyhovuje iba po náročných úpravách. Tu sa uplatnia sadrovláknité stavebné dosky, ktoré sa v Európe používajú od roku 1971 a v Slovenskej republike od roku 1993.

Pražská Hanspaulka je lokalita príjemná na bývanie – tichá štvrť s takmer nulovou dopravou, spojenie do centra zo stanice metra Dejvická je v pešej dostupnosti. Niet divu, že väčšina z rodinných domov, ktoré sa tu vlani aj tohto roku dokončili, má už svojich majiteľov. Platí to aj pre súbor troch vilových domov od architektonického ateliéru Ladislava Lábusa. Výhľady z nich sú úchvatné – zo striech vidieť pražské dominanty od Hradčian a Petřínskej rozhľadne cez Vyšehrad, Pankrác a Žižkovskú televíznu vežu. Vidieť aj rondel novej Národnej technickej knižnice v údolí.

Niekedy sa oplatí postaviť architektonický koncept na prostom tvarovaní hmoty namiesto hľadania komplikovaných foriem a výrazov. Príkladom takéhoto postupu je aj realizácia novej administratívnej budovy v hlavnom meste Rakúska, ktorá aj napriek svojej výškovej dominancii pôsobí v priestore ľahko a vzdušne. Vďaka svojmu ikonickému vzhľadu vytvára novú siluetu Viedne.

Nemocnica Medissimo v bratislavskej Petržalke je významnou súkromnou investíciou v slovenskom zdravotníctve. Jej výstavba trvala približne dva roky; budova stojí v atraktívnom prostredí na brehu prírodného kúpaliska Veľký Draždiak a od mája tohto roku je prístupná platiacim klientom a pacientom. „Zámerom investora bolo vytvoriť takú architektúru, ktorá by vhodne reprezentovala vrcholový šport v Bratislave a poskytovala by zodpovedajúce priestory pre rehabilitačné a diagnostické stredisko,“ hovorí autor projektu Jaroslav Meheš.

Na prvý pohľad by nepoučený pozorovateľ asi predpokladal, že súbor chatiek z bambusu a dreva si postavili miestni domorodci. Keď sa však pozrie lepšie, stavba odkrýva zrejmý architektonický rukopis – rukopis študentov architektúry z nórskeho Trondheimu, ktorým nestačilo iba sedieť v školských laviciach. V Thajsku sa im podarilo postaviť sirotinec, umyváreň a prerobiť časť bývalej tržnice na verejnú knižnicu. Ich originálne realizácie naznačujú, že by svet architektúry mal s nimi počítať.

Moderné drevené domy dnes vznikajú mnohými spôsobmi a často sú na nerozoznanie od domov realizovaných inou stavebnou technológiou, ale len na prvý pohľad. Bývanie v nich už totiž prináša rozdiely – nízke prevádzkové náklady a zdravú a príjemnú klímu po celý rok.

Múzeum Champollion v ospalom historickom mestečku Figeac v južnom Francúzsku je príkladom zaujímavého prelínania grafiky a architektúry. Dizajn „obalu“ je v súčasnosti práve tým, čo tvorí identitu budovy a zároveň priťahuje pozornosť verejnosti. A najmä o to sa usilovali architekti Alain Moatti a Henri Rivière spolu s grafickým dizajnérom Pierrom di Sculiom. Nápad s dvojitou fasádou je neoddeliteľnou súčasťou projektu, vďaka ktorému architekti zvíťazili. Zároveň plní podmienku verejných súťaží vo Francúzsku, aby stavba obsahovala jedno percento umenia.

Vo Varšave sa v chaotickom kontexte bujného rozvoja novej administratívnej štvrte s priemyselnou minulosťou objavil komplex kancelárskych budov, ktorý do fragmentarizovaného prostredia vnáša pocit jednoliatosti a súzvuku. Vďaka princípu zomknutej a introvertnej urbanistickej mikroštruktúry vytvára ideálnu pracovnú atmosféru, ktorú nenaštrbuje okolitý svet a na ktorú, naopak, pozitívne vplýva interiér vnútornej zelenej záhrady. Navonok nenápadný súbor objektov odhaľuje v samom srdci svoju skrytú komunikatívnu povahu.