Revitalizácia verejných priestorov s historickým odkazom má pre mesto nesmierny význam, pretože spája kultúrnu pamäť s moderným využitím. Zachovanie a oživenie historických prvkov zároveň podporuje identitu mesta a jeho jedinečný charakter. Projekt revitalizácie parku Pri kalvárii je ďalším dôkazom citlivého prístupu mesta Trnava k verejným priestorom.
Veľký entuziazmus obyvateľov a miestneho starostu bol nepochybne jedným z hlavných motorov premeny bývalého hostinca na kultúrny dom U Muchů v Dolnom Meste na českej Vysočine. Miesto, kam si k pivu chodieval posedieť aj Jaroslav Hašek, prešlo pôsobivou premenou, ktorá citlivo zohľadňuje genius loci, ale zároveň zaisťuje používateľom komfort bez kompromisov. História a súčasnosť sa stretávajú v dokonalej symbióze.
Po piatich rokoch od prvej vízie nového Istropolisu je najočakávanejší projekt Bratislavy skôr príbehom na papieri než skutočnosťou. Jeho napredovanie sa hýbe pomaly, harmonogram začiatku výstavby mešká a developer Immocap stále čaká na všetky potrebné povolenia. Jedno z najdôležitejších pritom získal len pred niekoľkými týždňami, čím sa konečne priblížila transformácia časti Trnavského mýta. Ako sa zmení?
Obce v okolí Bratislavy zažívajú v posledných rokoch výrazný nárast počtu obyvateľov. Nové základné školy a materské školy sa tak stávajú nevyhnutnou súčasťou dynamicky sa rozvíjajúcich komunít. Príkladom je projekt Základnej školy a Materskej školy Triblavina II v Chorvátskom Grobe, ktorý má ambíciu spájať moderné vzdelávanie s komunitným životom.
Pôvodne chceli postaviť administratívnu budovu. Plány však zmenili a spoločnosť RV Development 2 vybudovala polyfunkčný objekt, v ktorom prevažuje bývanie. A to hneď v dotyku s bratislavským prístavom.
Košická detská železnica vznikla v 50. rokoch a desaťročia slúžila na výchovu mladých železničiarov. Prežila krízové 90. roky aj záchranu parnej lokomotívy Katka, vďaka ktorej opäť ožila. Dnes patrí medzi unikátne atrakcie mesta a čoskoro by mohla vstúpiť do novej etapy – architekti navrhujú jej modernizáciu s lanovkou do ZOO, parkovacou garážou aj revitalizáciou koncových staníc.
Ich grafiky zbierajú tisíce ľudí. Akákoľvek grafika, ktorú vydajú, je vypredaná v náklade zhruba 200 kusov do pár minút – bez ohlásenia času predaja vopred. A to nie je všetko! Podarilo sa im nadchnúť Slovensko naprieč generáciami pre historické, donedávna prehliadané typy architektúry. Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach, projekty v kaštieli Coburgovcov v Jelšave, v dome železiarov v Betliari a baníckom dome v Smolníckej Hute financujú takmer úplne z vlastných zdrojov.
Ikonická športová hala Korytnačka patrí k najznámejším stavbám Žiliny, no už roky chátra. Nedávna zmena vlastníka otvára otázku, čo sa s týmto územím stane ďalej. Mesto aj verejnosť čakajú na konkrétne plány developera, ktorý hovorí o ambicióznej premene lokality.
Bratislavu nerozvíjajú len developerské projekty. Veľkú úlohu v napredovaní našej metropoly zohráva Magistrát hlavného mesta SR, ktorý pripravuje dôležité strategické zámery. Tie budú formovať budúcu podobu mesta a zahŕňajú modernizáciu dopravnej infraštruktúry, veľké rekonštrukcie verejných priestranstiev až po investície do nových stavieb. Čo z tohto je ale skutočne reálne do konca tejto dekády?
Plaváreň v Kysuckom Novom Meste roky stála nedokončená a chátrala, pôsobila ako nešťastná dominanta a pripomienka nevyužitého potenciálu. Mesto sa však rozhodlo dať jej druhú šancu a pristúpilo k rozsiahlej dostavbe aj modernizácii. Projekt má ambíciu priniesť nielen kvalitnú športovú infraštruktúru, ale aj reprezentatívny objekt, ktorý zlepší tvár urbanistického prostredia.
Populárne petržalské jazero poznajú generácie Bratislavčanov. Veľký Draždiak spája pokoj prírody s pulzom mesta, no zároveň stále čaká na to, aby naplno ukázal svoj potenciál. Jeho zveľaďovanie prebieha len pomaly a nekonečným príbehom je tiež preloženie stožiarov vysokého napätia. Mestská časť ale pred niekoľkými hodinami ukázala, ako môže obľúbená lokalita vyzerať v budúcnosti. A ide o veľkú transformáciu.
Centrum Pezinka dnes čelí viacerým problémom – dominujú mu autá, chýbajú zelené plochy a verejné priestory pôsobia neorganizovane. Niekdajší historický charakter územia ustupuje vizuálnemu smogu a statickej doprave. Miestu chýba pobytová kvalita aj príležitosti na komunitné stretnutia či oddych. Zmeniť to má architektonicko-urbanistická súťaž, ktorá už spoznala svojich víťazov.
Pamiatky v Starom meste ožijú tichou obnovou. Domy na Ventúrskej, Sedlárskej a Klobučníckej ulici neprechádzajú hĺbkovou rekonštrukciou, ale jemným dotykom starostlivosti a súčasťou Bratislavy sú už dlhé storočia. V jednom z nich je situované aj sídlo Metropolitného inštitútu Bratislavy a ide o výrazné stavby historického centra. Môže táto čiastočná obnova stačiť na to, aby im vdýchla nový život?
Príbeh kúpacej histórie, ukrytý medzi starými smrekmi neďaleko výstavnej vilovej štvrte v Liberci, opäť ožíva v podobe Lesnej plavárne. Na mieste, kde sa od 30. rokov minulého storočia ľudia chodili kúpať do ľadovo studenej vody, dnes stojí stavba, ktorá rešpektuje svoje okolie, krajinu aj finančné možnosti dnešnej doby.
Prichádza zmena. JTRE mení projekt novej výškovej dominanty, ktorá by mala vygradovať panorámu downtownu Bratislavy. To prináša so sebou výzvy, plánovaná veža s najväčšou pravdepodobnosťou prekoná výšku prvého bratislavského mrakodrapu Eurovea Tower.
