Obnovený školský areál v Dúbravke sa premenil na atraktívne športovisko. Spoznáte ho podľa žltého kontajnera

Zo zanedbaného školského dvora vznikol atraktívny verejný priestor. Areál Strednej priemyselnej školy Karola Adlera v bratislavskej Dúbravke prešiel vydarenou revitalizáciou.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Hlavným cieľom architektov bolo vytvoriť prostredie, ktoré nebude slúžiť len študentom, ale stane sa prirodzenou súčasťou širšej komunity – otvoreným miestom pre obyvateľov sídliska, deti, mladých ľudí i rodiny z okolia. Snahou zadávateľa BSK bolo zrealizovať ovál s čo najväčšími rozmermi, preto bolo jedným z prvých krokov pri návrhu hľadanie správnej mierky a rozmerov tohto prvku.

Okrem oválu bolo potrebné v areáli umiestniť tribúnu, šatne, verejné toalety a skladové priestory. Všetky tieto priestory sú v areáli riešené vo forme kontajnerových prvkov. „Už v počiatočnej fáze návrhu sme kládli dôraz na správne určenie mierky oválu, aby spĺňal športové parametre a zároveň sa harmonicky začlenil do obmedzeného priestoru areálu,“ vysvetľuje spoluautorka návrhu architektka Zuzana Vlžáková.

Podľa slov Petra Kukučku: „Projekt od začiatku zdôrazňoval inkluzívnosť, podporu pohybu, športu, oddychu a neformálneho stretávania sa.“ Ústredným prvkom areálu sa stal nový tartanový bežecký ovál so štyrmi dráhami, ktorý dopĺňa futbalové ihrisko s rozmermi 90 × 45 metrov.

Atraktívny verejný priestor pre školu aj susednú komunitu

Akcentujúcim prvkom v priestore je hlavná tribúna, pre ktorú tvorcovia zvolili žltú farebnosť. Ide o komplexný prvok, ktorý je „vyskladaný“ z lodného kontajnera, strešnej konštrukcie, typových sedadiel a typového roštu. Kontajner plní funkciu skladového priestoru, strecha chráni divákov pred nepriazňou počasia a zároveň vďaka svietidlám osadeným na streche vytvára vo večerných hodinách ambientnú atmosféru. Dôležitou témou sa stalo aj verejné osvetlenie.

Projektanti museli zohľadniť nielen jeho funkčnosť pri večernom športovaní, minimalizovať možný rušivý vplyv pre okolie, ale aj odolnosť proti vandalizmu. Na tento účel bol vypracovaný protokol o meraní rušivého svetla a stožiare osvetlenia boli navrhnuté na mieru z kvalitných odolných materiálov.

Za tribúnou je „chill out“ zóna s posedením pri vysokej zeleni, ktorá zostala a tvorí dôležitú súčasť areálu. „Doplňujúce zázemie je riešené prostredníctvom troch recyklovaných lodných kontajnerov antracitovej farby. Dva šatňové kontajnery a kontajner s verejnými toaletami a skladom boli do areálu vložené v samostatnej kompozícii tvoriacej akýsi mikrourbanizmus jasne definovaných športových a relaxačných zón,“ vysvetľuje Zuzana Vlžáková.

Medzi dvoma hlavnými šatňovými kontajnermi vznikol rozptylový priestor s lezeckou stenou, za jedným z kontajnerov je situované workoutové ihrisko, na ktoré sa v úzadí plynule napája kontajner s verejným WC a skladom.

Táto kompozícia, osadená na ploche zo žltého EPDM (materiál, materiál, ktorý sa používa na spevnené povrchy, ako sú športové areály, kde je potrebné zabezpečiť odolnosť, bezpečnosť, pevnosť, no zároveň aj flexibilitu; poskytuje vysokú odolnosť proti nárazom, dažďu a UV žiareniu) komunikuje s ťažiskovým priestorom areálu a zároveň ponúka istú formu intimity vo veľkom priestore.

Žltý kontajner pri bežeckej dráhe má osobitné postavenie – funguje ako bufet a sklad, zároveň svojou farbou a polohou vytvára vizuálnu identitu areálu. Žltý akcent sa objavuje aj na sedačkách vo futbalovej striedačke či na detailoch športového vybavenia, čím sa dosahuje vizuálna súdržnosť celého priestoru.

Jasná identita pohybu

Komunikačná sieť v areáli prešla tiež obnovou – pribudli nové chodníky, spevnené plochy a bezbariérové rampy, ktoré umožňujú jednoduchý a bezproblémový pohyb medzi jednotlivými časťami areálu. „Pri návrhu sme dôsledne dbali na použitie odolných a udržateľných materiálov, ktoré zaručujú dlhú životnosť a jednoduchú údržbu.

Zároveň sa myslelo na hospodárenie s dažďovou vodou a kvalitu vegetačného prostredia – vysadili sa nové stromy, trvalkové záhony, rozšírené trávnaté plochy zlepšujú mikroklímu a prinášajú do areálu viac prírodného charakteru,“ vysvetľuje Kukučka. Samotná výstavba prebiehala s dôrazom na ekologický prístup.

Odstránené betónové plochy sa rozdrvili a opätovne použili do konštrukcií a komunikácií. Vhodná výkopová zemina a kamenivo sa využili na stabilizáciu podložia. Udržateľnosť významne zohľadnila aj voľba trávnika futbalového ihriska – rozhodnutie podliehalo nielen športovým nárokom, ale aj požiadavke jednoduchej údržby v budúcnosti.

Polyfunkčný areál pre všetkých

Okrem bežeckého oválu a futbalového ihriska obsahuje areál viacero ďalších športovísk: doskočisko na skok do diaľky, sektor na vrh guľou, tenisové kurty a multifunkčné ihrisko. Oproti hlavnej tribúne je situovaná druhá, jednoduchšia tribúna tvorená betónovými lavičkami zasadenými do prirodzene sa zvažujúceho terénu. Táto poloha umožňuje divákom sledovať športové dianie z opačnej strany oválu a dopĺňa hlavnú športovú os.

Celý areál je tvorený a navrhnutý s prihliadnutím na komfort užívateľov, či už z radu študentov, športovcov, alebo návštevníkov. Peší pohyb, dostupnosť, ucelenosť a jasná identita tvorili hlavné piliere celého konceptu tohto verejného priestoru. Aktuálne si možno športovisko rezervovať prostredníctvom on-line rezervačného systému.

Bezpečný, inkluzívny a živý priestor

Výsledkom práce architektov, zástupcov školy a v neposlednom rade zadávateľa – BSK – je areál, ktorý počas vyučovania poskytuje zázemie pre školské športové aktivity a popoludní či počas víkendov sa otvára verejnosti ako bezpečný, inkluzívny a živý priestor. Jeho mierka, funkčná rozmanitosť a charakter vytvárajú jedinečné prostredie, ktoré má ambíciu slúžiť ako modelový príklad obnovy školských športových areálov v rámci regiónu.

Revitalizácia Adlerky tak nie je iba investíciou do športovej infraštruktúry jednej školy, ale predstavuje premyslený krok k vytváraniu kvalitných verejných priestorov v mestskom prostredí. Spája praktickú funkčnosť s vizuálnou identitou, rešpektuje ekonomické a ekologické limity a zároveň ukazuje, ako možno z verejných zdrojov tvoriť projekty, ktoré majú reálny dosah na kvalitu života komunity.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2025