Areál Slovenskej akadémie vied čaká radikálna zmena. V dôležitej architektonickej súťaži uspeli aj slovenskí architekti
Broňa Tarnócy 
Martina Gregová 
Architektúra vedeckých inštitúcií už nie je len o laboratóriách, ale o prostredí podnecujúcom kreativitu a dialóg. Komplex SAV na Patrónke prejde zásadnou transformáciou na moderný kampus. Kľúčovými prvkami premeny sú tri objekty, ktoré by mali v roku 2030 reprezentovať tú najvyššiu architektonickú kvalitu.
Slovenská akadémia vied v spolupráci s ateliérom 2021architekti vyhlásila v marci roku 2023 súťaž na budúci rozvoj areálu v Karlovej Vsi. Jej cieľom bolo získať čo najlepšiu možnú stratégiu a návrh pre budúci rozvoj komplexu SAV a vznik vedeckého kampusu. Súťaž vyhral renomovaný britský architektonický ateliér Studio Egret West v spolupráci so slovenským gro architekti.
„Cieľom súťaže bolo priniesť najlepšiu možnú stratégiu a návrh pre rozvoj národného vedeckého kampusu SAV, ktorý by sa mal v budúcnosti otvoriť verejnosti a stať sa aktívnou súčasťou štruktúry mesta. Samotný návrh stavia na historickej identite areálu, reaguje na aktuálnu klimatickú krízu a otvára potenciál pre spoluprácu s externým prostredím. SAV-ka by mohla nadväzovať na Železnú studničku a ZOO, veľké areály by sa mohli stať súčasťou mesta“ uviedol na prezentácii v roku 2023 architekt Juraj Palovič (gro architekti).
„Hlavným dôvodom, prečo sme vôbec pristúpili k riešeniu otázky revitalizácie areálu na Patrónke, je to veľké množstvo provizórnych riešení, ktoré tu už máme. Ústavy máme často v nevyhovujúcich priestoroch,“ uviedol vtedy na tlačovej konferencii predseda SAV Martin Venhart pre TASR.
Do súťaže sa v roku 2023 zapojilo 14 autorských kolektívov. Odborná porota za najlepší spomedzi nich označila návrh ateliéru gro architekti. Vo svojom hodnotení vyzdvihla fakt, že návrh načrtol jasnú koncepciu založenú na dvoch kľúčových ideách organizácie areálu. Prvou boli klastre reagujúce na vedné zameranie pracovísk SAV, druhou ústredný verejný park Helix, ktorý má byť prístupný verejnosti 24/7.
„Táto koncepcia podporuje vzájomnú interakciu a zakladá tak nové možnosti fungovania vedeckej komunity,” uviedla porota vo svojom hodnotení. Verejný priestor zároveň podnieti záujem verejnosti a priblíži vedu obyvateľom Bratislavy.
Prečítajte si tiež
Urbanistickou víziou to našťastie nekončí
V septembri 2025 vyhlásila Slovenská akadémia vied v spolupráci s ateliérom 2021 architekti ďalšie súťaže. Ich cieľom bolo získanie novej podoby budov Predsedníctva SAV, pavilón Spoločenských vied SAV a pavilón Centra experimentálnej medicíny SAV. Návrhy mali nadviazať na vypracovanú urbanistickú štúdiu zo súťaže z roku 2023. Do Slovenskou komorou architektov (SKA) overenej architektonickej sa celkovo prihlásilo 37 tímov, predovšetkým zo Slovenska a Česka – 14 na predsedníctvo, 12 na CEM a 11 na Pavilón spoločenských vied.
Pavilón Centra experimentálnej medicíny SAV (PCEM) sa nachádza v severovýchodnej časti areálu, na juhovýchodnej hrane biomedicínskeho klastra, Pavilónu Centra spoločenských vied (PSV) koncepčne vhodne dopĺňa urbanistickú víziu areálu a primerane nadväzuje na existujúci Chemický ústav architekta Paluša a budova Predsedníctva SAV bude umiestnená neďaleko vstupu do kampus.
Pavilón Centra experimentálnej medicíny SAV (PCEM) hmotovo a kompozične doplní objekt Pavilónu lekárskych vied a bude tvoriť uzatvorenie biomedicínskeho klastra na jeho východnej strane. V súčasnosti sa na území nachádza budova ústrednej knižnice, budova spoločného pracoviska Výpočtového strediska a Technologického inštitútu a niekoľko menej hodnotných objektov.
Budova, ktorá nadviaže na centrálny park
Do súťaže na návrh nového pavilónu Centra experimentálnej medicíny (PCEM) sa zapojilo celkovo 12 autorských kolektívov. Na prvom mieste sa umiestnil návrh od Pelčák a partner architekti. Podľa odbornej poroty návrh príkladne rieši širšie urbanistické súvislosti, pričom za jeho najväčší bonus bolo označené nové verejné priestranstvo – námestie v srdci medicínskeho klastra.
„Jednoduché napojenie parkoviska PLV z existujúceho vjazdu do areálu SAV pri Botanickom ústave umožní premiestnenie parkovacích miest pred budovou PLV na jej opačnú stranu. Vznikne tak skutočne centrálne klastrové námestie parkovo napojené na park Helix a s priechodom v budove CEM na plánovanú centrálnu pešiu komunikáciu k hlavnému vstupu do areálu,” priblížili architekti na tlačovej konferencii.
Technologický unikát
Samotný objekt bude rozdelený na kompaktnú laboratórnu časť v juhozápadnej časti a komfortnú kancelársku prevádzku v severovýchodnej časti. Oba celky navzájom prepoja priestory určené na socializáciu a neformálne stretávanie. Hlavný vstup do objektu nadviaže na konferenčnú časť, detské centrum a kaviareň, ktoré sú prevádzkovo oddelené od CEM.
„Prevádzka samotnej budovy je veľmi racionálna, kvalitne spracovaná so znalosťou všetkých priestorových i technologických súvislostí,” uviedla porota vo svojom hodnotení. „Celková koncepcia usporiadania laboratórií a kancelárií umožňuje ich variabilné využitie,” dodala.
Súčasťou Centra experimentálnej medicíny bude aj takzvaný zverinec. „Zverinec je navrhnutý v prevádzkovo najvhodnejšej forme ako jednopodlažný na úrovni napojený na zásobovací dvor z Dúbravskej cesty. Umiestnenie zverinca na jednom podlaží vrátane kompletného príslušenstva laboratórií, umývacej linky, zásobovania a odpadového hospodárstva je vhodné pre riešenie bariéry a elimináciu šírenia zápachu, ale tiež pre potrebu vzduchotesného stropu nad pretlakom vetraným zverincom s prielezným servisným priestorom pre vedenie infraštruktúry,” popisujú architekti. Ide o technologicky najzložitejšiu časť celého CEM.
Vo všeobecnosti sa bude budova CEM vyznačovať ľudskou mierkou, kompaktným tvarom, drevenou fasádou s kovovými prvkami a efektivitou prevádzky. Miera presklenia bude v tomto prípade dosahovať len 30 %. „Návrh počíta so všetkými dostupnými spôsobmi energetického, technologického a environmentálneho riešenia, ktoré odpovedajú aktuálnemu stavu vecí, vrátane MZI, šetrnosti voči životnému prostrediu a cirkulárnej ekonomiky,” dodali v závere súťažného panelu autori víťazného návrhu.
Štyri klastre ako základ architektúry
Verejnosť zároveň spoznala aj budúcu podobu Pavilónu Centra spoločenských vied. Do súťaže na najlepšie architektonické riešenie nového Pavilónu spoločenských vied (PSV) sa zapojilo celkovo 11 autorských kolektívov. Odborná porota spomedzi nich za najlepší označila ten od architektonického ateliéru MAPA architekti.
„Návrh koncepčne vhodne dopĺňa urbanistickú víziu areálu a primerane nadväzuje na existujúci Chemický ústav architekta Paluša, a to mierkou, orientáciou aj tvarovou racionalitou,” uviedla porota vo svojom hodnotení. Architektúra objektu bola koncipovaná ako jednoduchá, racionálne komponovaná hmotová schéma, ktorá je členená na štyri ustúpené klastre. Za dominantný prvok porota označila elegantne modelovaný fasádny plášť, členený horizontálnymi pásmi a výraznými presklenými plochami.
Z funkčného hľadiska v objekte vzniknú zóny pre individuálnu prácu aj priestory podnecujúce spoločné interakcie. Chýbať nebudú ani časti pre neformálne stretnutia ako študovne, knižnice, kuchynky či zasadačky. Osadením budovy na južnú hranu pozemku ako aj funkčnou náplňou parteru architekti podporili dialóg s novou koncepciou Helix parku.
Orientačný bod celého areálu
Posledným objektom, ktorého budúca podoba bola predstavená, je budova predsedníctva. Do súťaže návrhov sa v tomto prípade zapojilo celkovo 14 autorských kolektívov. Na prvom mieste napokon skončil návrh ateliéru ohboi. Budova predsedníctva sa po vybudovaní bude vyznačovať silnou vertikálnosťou. Disponovať bude 9 nadzemnými podlažiami, vďaka čomu sa stane silným orientačným bodom v rámci celého areálu.
Z architektonického hľadiska sa vyznačuje najmä štyrmi samostatnými jadrami, medzi ktoré budú vložené jednotlivé podlažia. Jadrá podľa architektov plnia konštrukčné aj statické funkcie a zároveň definujú vnútorný priestor a každodennú prevádzku budovy. „Prízemie je navrhnuté ako maximálne otvorený priestor, kde sa prelína exteriér a interiér. Voľný priestor je vymedzený len štyrmi pevnými vertikálnymi jadrami, ktoré podporujú hmotu kancelárskych podlaží,” približili autori víťazného návrhu na tlačovej konferencii.
Aj napriek svojej primárnej funkcii otvorené prízemie láka návštevníkov, aby vošli dovnútra, a to vďaka neformálnemu verejnému priestoru a aktívnemu parteru. Na horných podlažiach budú následne situované kancelárske priestory a amestnancom bude prístupná aj strešná terasa.
Projekt stojí na podpore vlády
Na tlačovej besede zároveň predseda SAV Martin Venhart uviedol, že Slovenská akadémia vied už má na postupnú realizáciu rozvojového plánu vyčlenené určité prostriedky z vlastných zdrojov. Zároveň dodal, že SAV má s predsedom vlády podpísané memorandum na podporu výstavby areálu. „V roku 2025 to bolo vo výške 2 miliónov eur. Toto memorandum predpokladá, že v rokoch 2026 – 2027 to budú 4 milióny eur. V roku 2025 tieto prisľúbené zdroje boli poskytnuté SAV a boli využité predovšetkým na rekonštrukciu kongresového centra,” uviedol.
Ak sa podarí sľuby dané memorandom naplniť aj v tomto a ďalšom roku, vyčlenené finančné prostriedky budú podľa Venharta použité na revitalizáciu areálu, inžiniersku a projekčnú prípravu. Výstavba troch objektov, ktoré vzišli z architektonických súťaží, podľa Venharta zhltne ďalších odhadom 70 miliónov eur.
