Puerta América – brána do sveta otvorená
Galéria(11)

Puerta América – brána do sveta otvorená

Partneri sekcie:

V oblasti hotelov sa počas uplynulého roka v architektonickej obci pravdepodobne najviac spomína Hotel Puerta America v Madride. Je to ojedinelý projekt považovaný za veľký španielsky experiment dizajnového hotela. Okrem iného je zaujímavý už tým, že sa na ňom autorsky podieľalo devätnásť svetových osobností z oblasti architektúry, medzi ktorými žiarili Zaha Hadid, Jean Nouvel či Ron Arad.



Vlastná podoba hotela Puerta América, navrhnutá architektonickým štúdiom SGA Estudio, v čele ktorého stojí Felipe Sáez de Gordoa, by sa mohla na prvý pohľad javiť fádne. Štrnásťposchodová budova pripomína 150° uhlom zvierajúcim dve hotelové krídla otvorenú knihu. Dva cylindrické útvary v prízemí upozorňujú na hlavný vstup z bulváru Avenida de América a na zadný vstup z triedy Corazón de Maria. Tu sa skrývajú kongresové sály a parkoviská, ktoré sa terasami otvárajú do okolitého terénu. Po fasáde v konvexnom „chrbte“ jazdí päť presklených výťahov ústiacich v každom poschodí do lobby, nad ktorými sa vznáša tvarovo i farebne výrazná markíza. Na jej úrovni sa nachádza penthouse s odpočinkovou terasou, barom, telocvičňou a bazénom.

Experimenty s materiálmi i priestorom

Hotel je skutočne unikátny – a to vo všetkých smeroch. Na stavbe hotela Puerta América sa súbežne podieľalo viac než 650 osôb. Má plochu 34 tisíc m2 a obsahuje 342 izieb. Každé z dvanástich poschodí navrhol iný dizajnér alebo architekt svetového mena, a pretože mali autori slobodu v tvorbe, zrodili sa nové, revolučné a nečakané riešenia. Ukázalo sa, že realizáciu smelých tvarových kreácií, posúvajúcich pohľad na poslanie hotelovej izby, umožnili predovšetkým vlastnosti polymetylmetakrylátu LG Hi-Macs. Na krajnú a skutočne experimentálnu hranicu jeho využitia siahli Zaha Hadid, Ron Arad, Kathryn Finlay, Jason Bruges a Christian Liaigre. Tí z neho tvarovali dynamickú hotelovú „krajinu“, v ktorej sa nenašiel jediný pravouhlý prvok či priestor – s pritom je postavená na jednotnom pôdoryse základnej hotelovej obdĺžnikovej bunky). Ostatní tvorcovia použili tento materiál v rámci inak koncipovanej hotelovej filozofie „aspoň“ na netypicky tvarované vane, umývadlá, kúpeľňové doplnky, nábytok alebo jeho časti, priestorové prvky a ďalšie väčšie či menšie doplnky (David Chipperfield, Marc Newson, Jean Nouvel, John Pawson a ďalší).

V hoteli sa, samozrejme, objavili aj experimenty s inými materiálmi, napríklad s oceľovým plechom (Eva Castro a Holger Kehne), akrylátovými doskami (Richard Gluckman) i tradičnými prírodnými materiálmi, ako sú drevo, keramika, žula, koža, textílie atď. (Norman Foster, Victorio&Lucchino, Mark Newson, Arata Isozaki, John Pawson, Javier Mariscal a Fernando Salas).

Spoločné priestory

Žiadny priestor hotela nebol ponechaný bez tvorivého zásahu dizajnérov. Vstup, ústrednú lobby, recepciu, konferenčnú sálu a rokovacie miestnosti navrhol John Pawson. Snažil sa vytvoriť „pokojné a mierumilovné srdce hotela“, ktoré by výrazom neprebíjalo náboj jednotlivých poschodí.

Priľahlý bar ponúka originálny barový pult z jedného kusa mramoru, ktorý meria 8,25 m. Váži 6 ton, preto musel byť neopracovaný kváder usadený na miesto ešte pred tým, než sa dokončila fasáda domu. Bez zásahu dizajnérov neostali ani podzemné garáže, navrhnuté štúdiom Teresy Sapey. Sú plné svetla a optimistických farieb. Steny „zdobia“ veľkoplošné grafiky s motívmi básne Paula Éluarda Liberté (Sloboda).

Reštauráciu Lágrimas Negras (Čierne slzy) navrhol v duchu španielskej kultúry Francúz Christian Liagre, ktorý do nej koncentroval prvky Andalúzie, Galície a Katalánska. Fascinujúci je presvetlený, jemne tvarovaný barový pult z LG Hi-Macsu, ktorého dekor korešponduje s koženými závesmi, v ktorých je vyrazený podobný dekor. Náročné ornamenty na veľkoplošných zakrivených doskách z tohto materiálu s hrúbkou 6 mm boli vyfrézované do transparentných čipiek s hĺbkou len 2 mm. Podobných príkladov nekonvenčného spracovania materiálov sa však v tomto hoteli nájde nepreberné množstvo.

 

„Pokožka na lešení“ od Jeana Nouvela

O vzrušenú odbornú i verejnú debatu ohľadom vonkajšej podoby budovy sa postaral Jean Nouvel, ktorý prijal ponuku, aby popri poslednom ubytovacom poschodia hotela, penthousu a strešnej terasy navrhol „nezávislú“ fasádu. Jeho úlohou bolo dať hotelu prehustenému silnými konceptmi jednotnú, no navyše aj zaujímavú „pokožku“. Preto obliekol hotel do výrazne farebnej pogumovanej textílie, ktorá je potlačená slovom „sloboda“ v rôznych svetových jazykoch, čo je ústredné motto celého hotela. Fasáda je ukotvená na predsadenú kovovú konštrukciu, ktorej segmenty pred oknami izieb slúžia ako pohyblivé markízy. Automaticky sa pohybujú podľa posunu slnka a dajú sa ovládať aj z jednotlivých izieb.

 

Nielen Jean Nouvel umiestnil kúpeľňu z LG Hi-Macsu do centra dispozície. Na jeho poschodí
je táto kúpeľňa prepojená s izbou presklenými posuvnými stenami s transparentnými veľkoplošnými fotografiami.
 
Medzi vybranými svetovými špičkami nechýbal ani sir Norman Foster a jeho ateliér. 

Hotel po roku prevádzky

V septembri 2006 oslávil hotel prvé výročie svojej existencie. Ukázalo sa, že niektoré experimentálne riešenia alebo materiály neboli pre rušnú hotelovú prevádzku vhodné. Niektoré sa v prevádzkovo rušných miestach znečistili natoľko, že ich nemožno vyčistiť (biele podlahy a sedacie prvky potiahnuté plastom, kovové steny a podlahy), iné nevydržali zvedavé návštevnícke „dotyky“ (porezané alebo potrhané plastové stropy a steny), niektoré nevhodne zvolené materiály popraskali (napr. niektoré umývadlá). Materiál LG Hi-Macs, s ktorým sa robili najväčšie experimenty, však zatiaľ všetkým náporom odoláva bez úhony.

Lenka Žižková
Foto: www.rosskopf-partner.com, www.diephotodesigner.de, autorka a archív