Kamenná stužka bez malty. Letné sídlo Xerolithi zapadlo do okolitej scenérie

Letná rodinná rezidencia z dielne ateliéru Sinas Architects, nazvaná Xerolithi, je modernou interpretáciou prastarého spôsobu konštrukcie.

Grécke Ξερολιθιά, xerolithia, je krásne slovo. Doslova znamená „suchý kameň“ a označuje kamennú stavbu vytvorenú bez použitia malty. Každému, kto bol v Grécku, sa okamžite vybavia nekonečné kamenné múriky ohraničujúce terasy olivových hájov.

Letná rodinná rezidencia z dielne ateliéru Sinas Architects, nazvaná Xerolithi, je modernou interpretáciou tohto prastarého spôsobu konštrukcie. „Prvým krokom bolo vyvrátiť predsudok, že grécky vidiek sú len naukladané biele škatule,“ hovorí architekt George Sinas.

„Preto sme si predstavili, že hlavné fasády (predná a zadná strana domu) sú formované ako xerolithi. Začínajú ako nízky múrik a postupne sa dvíhajú až do výšky domu. Mierne sa pohybujú bližšie a ďalej od svahu, čím medzi sebou vytvárajú medzeru, teda priestor na obývanie.“

Kamenné stužky

Napriek tomu, že steny sú skutočne vystavané z masívneho kameňa, opracovaného priamo na stavbe, majú ľahkosť a eleganciu. Vyzerajú ako stužky, s ktorými sa pohráva silný kykladský vietor. Aby bola podobnosť so xerolithi dokonalá, má dom zelenú strechu s vegetáciou príznačnou pre okolitú krajinu. Vďaka tomu je najmä pri pohľade z diaľky dokonalo neviditeľný.

Aby sa tento dlhý a úzky priestor využil efektívne, všetky funkcie domu sú umiestnené lineárne. Samotná rezidencia sa skladá z dvoch budov. Väčší hlavný dom má podlahovú plochu 115 m², jednu spálňu, kúpeľňu, kuchyňu a jedáleň. Spoločné priestory plynulo prechádzajú vonkajšou jedálňou, ktorá je prekrytá drevenou pergolou, do hosťovského domu.

V ňom sa nachádzajú dve spálne, každá s vlastným hygienickým zázemím. Okrem prednej terasy, ktorá ponúka fantastický výhľad na more, má dom aj zadné tienené átrium. Vďaka vloženiu stavby priamo do kopca poskytuje átrium príjemnú chladivú mikroklímu.

Doma v kameni

Drevené pergoly, ktoré zastrešujú vonkajšiu jedáleň aj parkovacie státie, sú dôležitým prvkom tradičného kykladského domu. Pozostávajú z hrubých, nahladko opracovaných drevených trámov s bambusovým zastrešením. Všetky materiály sú ponechané v ich prirodzenej kráse.

„Aby však pergoly dokázali kopírovať zakrivenú geometriu domu, namiesto priameho ukladania sme zvolili vzor rybej kosti,“ opisuje architektka Maria Mamoura. „Takto pletený bambus vytvoril krásnu hru tieňov, ktorý sa prelína celou stavbou.“

Tento konkrétny prvok sa nakoniec použil po celej dĺžke konštrukcie, zvnútra i zvonku. Štruktúra pergoly sa opakuje aj na strope v interiéri domu podľa tradičného spôsobu konštrukcie striech. Dvere a okná sú drevené a jednoduché, natreté svetlou olivovou farbou. Hlavné vonkajšie steny sú kamenné bez spojovacej malty. Obe tieto rozhodnutia sa riadia tradičným štýlom a technikou.

„Hlavným cieľom projektu bolo experimentovať s alternatívnymi formami namiesto archetypálneho modelu kykladskej architektúry,“ uzatvára George Sinas. „No stále sme rešpektovali všetky základné prvky, ktoré tvoria jeho charakter, a to vždy s prihliadnutím na úžasné scenérie, do ktorých mal tento nový dom zapadnúť.“