V súťaži mladých architektov vyhrali študenti zo Slovinska
Galéria(6)

V súťaži mladých architektov vyhrali študenti zo Slovinska

Finále tretieho ročníka medzinárodnej súťaže študentov architektúry a príbuzných študijných odborov Isover Architectural Contest sa uskutočnilo v dňoch 14. až 16. mája 2007 v metropole Srbska – Belehrade. Toto balkánske veľkomesto s pohnutou dávnou i nedávnou minulosťou sa stalo dôstojnou kulisou pre zápolenie vyše štyroch desiatok mladých architektov z deviatich európskych krajín o ceny spoločnosti Isover.


Multikomfortný dom

Organizovaním súťaže Isover Architectural Contest sa spoločnosť snaží upozorniť budúcich architektov na svoje produkty formou, ktorá oproti prvoplánovej reklame núti študentov prakticky uvažovať a nachádzať v rámci zvolených mantinelov vhodné možnosti uplatnenia týchto stavebných materiálov v praxi. Kým súťažné koncepty z roku 2006 využívali pri návrhoch diskotéky v centre Bukurešti najmä výrobky slúžiace na akustické riešenia, tentoraz sa pozornosť mladých architektov preniesla na produkty tepelnej izolácie. Témou ročníka 2007 bol Multikomfortný dom – bývanie s rodinou. Na to, aby koncept uspel v konfrontácii s náročnými kritériami medzinárodnej poroty, musel byť vhodne zasadený do kultúrneho a prírodného prostredia okolitej krajiny. Najdôležitejšou podmienkou však bolo splnenie štandardov pasívneho domu podľa inštitútu pre pasívne domy Passivhaus Institut Darmstadt, ktoré bolo treba preukázať príslušnými výpočtami. V širokej konkurencii napokon zvíťazil slovinský tím Tadej Renar – Bojan Fratina a dve druhé miesta si rozdelili rakúske autorské dvojice Gregor Pils – Andreas Schnetzer a Markus Bohn – Martin Zanolin.

Hlina, drevo a kov

Slovinskí študenti situovali víťazný koncept Claywood House do dedinky Glince vo svojej vlasti. Lokalita uprostred hôr a strmých vrchov bola v minulosti vo svojom okolí známa ako zdroj kvalitnej hliny na stavebné účely. „Keďže hlina hrá v miestnej architektúre dôležitú úlohu, zvolili sme si tehlu nielen ako hlavný fasádny prvok, ale aj ako základný stavebný materiál celého domu,“ vravia o svojom projekte T. Renar a B. Fratina. „Strešná konštrukcia je z dreva. Drevo sme na niektorých miestach navrhli aj ako fasádny materiál, aby tak vytvorilo isté symbolické prepojenie s hustými lesmi, ktoré pokrývajú veľké územia v okolí nami vybratej lokality, no v neposlednom rade i celé územie Slovinska.“ S tradičnými materiálmi použitými pri stavbe domu mierne kontrastuje strecha. „Kovovú strešnú krytinu sme si vybrali preto, že ide o trvácny materiál, ktorý pomáha vytvárať vizuálnu harmóniu so solárnymi kolektormi umiestnenými na streche,“ dodávajú T. Renar a B. Fratina.

Dve druhé miesta

Porota sa tento rok rozhodla tretie miesto neudeliť. Namiesto neho však určila dve druhé miesta, ktoré pripadli študentom architektúry z Rakúska. V tejto krajine sa problematika pasívnych domov stáva už pomaly rutinnou záležitosťou, preto nie div, že mladí Rakúšania bodovali aj na medzinárodnej súťaži. Nezvyčajné riešenie súťažného zadania ponúkla najmä autorská dvojica Markus Bohn – Martin Zanolin, ktorí svoj koncept nezačlenili tak ako ostatní do štvrte rodinných domov či idylickej prírodnej lokality, ale priamo do rušného centra veľkomesta. Ich úzka štvorpodlažná prístavba, „zavesená“ na fasáde staršieho bytového domu, vyvolala viacero diskusií tak medzi porotou, ako aj medzi súťažiacimi.

Dodržať kritériá nestačilo

Ako sa vyjadril slovenský člen medzinárodnej hodnotiacej komisie doc. Ing. Jozef Štefko, CSc., medzi toľkými súťažnými projektmi nestačilo na víťazstvo iba dodržať súťažné kritériá, ale predovšetkým bolo treba zaujať nevšedným a nápaditým poňatím témy. Slovenským reprezentantom v zložení Matúš Podskalický, Andrej Olah – Miroslav Schiffer a Robert Löffler – Marián Lucký sa to tentoraz nepodarilo. „Dosť nás rozladilo, že organizátori z organizačných dôvodov zakázali používať pri predstavovaní súťažných projektov prezentácie v programe PowerPoint,“ rozpovedal svoje dojmy Andrej Olah, spolutvorca súťažnej práce, ktorá sa na Slovensku umiestnila na druhom mieste. Robert Löffler, ktorý spolu s Mariánom Luckým získal v slovenskom kole tretie miesto, k tomu dodáva: „Túto skutočnosť sme sa dozvedeli až tesne pred začiatkom predstavovania projektov, a keďže elektronická prezentácia bola pre nás kľúčová, museli sme veľmi rýchlo vymyslieť náhradné riešenie.“ Napriek tejto drobnej nepríjemnosti však slovenskí študenti hodnotili svoju účasť na súťaži kladne. Ocenili najmä užitočné skúsenosti z prezentácie svojich prác pred medzinárodným publikom, ako aj možnosť nadviazania zaujímavých kontaktov.

Originalita verzus praktické riešenie

K slovenským prácam sa vyjadril aj doc. Štefko z Technickej univerzity vo Zvolene: „Práce slovenských študentov neboli zlé, chýbal im však nejaký originálny nápad, ktorý by porotu zaujal hneď na prvý pohľad.“ Doc. Štefko však nebol úplne stotožnený ani s niektorými víťaznými projektmi: „Na to, aby sme dom nazvali multikomfortným v pasívnom štandarde, nestačí, aby spĺňal predpísané hodnoty z hľadiska príslušných výpočtov pre energeticky pasívne domy. Musí byť navrhnutý účelne a logicky. Podľa môjho názoru v ňom nemajú čo hľadať obrovské schodiskové a chodbové priestory či, naopak, zbytočné, nevyužiteľné rohy a výklenky. V niektorých prípadoch porota naozaj uprednostnila originalitu pred praktickým riešením. Štvorpodlažný dom, v ktorom sa už aj na prvé obývateľné podlažie dá dostať len po schodoch, mi nepripadá pre štvorčlennú rodinu s deťmi práve komfortným bývaním.“

Mladšie ročníky

„Z výsledkov i priebehu súťaže sme sa aj my ako organizátori poučili,“ povedal Ing. Alexander Prizemin, marketing manager Divízie Isover Saint-Gobain Construction Products s. r. o. a člen hodnotiacej komisie slovenského kola súťaže. „Zistili sme, že príliš široké tematické zadanie môže byť niekedy aj na škodu. Súťažné príspevky boli natoľko rôznorodé spracovaním i samotným poňatím, že sa dali len veľmi ťažko porovnávať.“ Na margo súťažiacich študentov Ing. Prizemin poznamenal: „Celkovo možno povedať, že tento rok sa nám do súťaže prihlásilo oveľa viac študentov z nižších ročníkov, čo so sebou prinieslo isté špecifiká. Kým starší študenti už vedia, na čo sa majú pri tvorbe súťažných konceptov zamerať a dokážu ľahšie vyriešiť rôzne technické detaily projektov, ich mladší kolegovia musia ten správny spôsob sebaprezentácie ešte len hľadať. Záujem mladších študentov o súťaž nás však teší a sme radi, že môžu aj naším prostredníctvom získavať potrebné skúsenosti v odbore.“ Hoci problematika pasívnych domov bola pre mnohých zatiaľ tvrdým orieškom, do budúcnosti teda možno očakávať, že úroveň prác aj ich tvorcov porastie. Ktovie, s akou výzvou sa mladí architekti budú musieť popasovať nabudúce.

Milan Bohunický
Foto: autor