Martin Jacko: Som presvedčený, že BIM zabezpečí digitalizáciu stavebníctva

JUDr. Martin Jacko

Už budúci mesiac, presne 17. októbra, organizuje BIM Asociácia Slovensko v spolupráci s vydavateľstvom JAGA 5. Národnú BIM konferenciu, ktorá bude v novom formáte. Partnerom pri tomto podujatí bude aj advokátska kancelária LANSKY, GANZGER + partner (LGP), ktorá je jednou z najväčších medzinárodne orientovaných advokátskych kancelárií v strednej Európe.

Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r. o., je slovenská advokátska kancelária vedená tromi partnermi. Dvaja z nich, Dr. Gabriel Lansky a Dr. Gerald Ganzger, patria medzi popredných rakúskych advokátov. Tretím je JUDr. Martin Jacko, s ktorým sme sa porozprávali o aktuálnych témach medzi stavebníctvom a právom.

Patríte medzi najväčšie právnické firmy v strednej Európe, pričom kancelária v Bratislave sa stala významným kompetenčným centrom medzinárodnej skupiny LGP. Aká je spolupráca medzi jednotlivými kanceláriami v rámci skupiny?
Spolupráca je veľmi dobrá, založená na „zdieľaní“ informácií. Tým získavame možnosť zastrešovať záujmy našich klientov bez zásadnejších územných obmedzení. T

ento fakt z nás robí cezhranične orientovanú advokátsku kanceláriu, čo je, samozrejme, aj výzva vyžadujúca veľkú mieru rôznorodosti, lebo kultúrne rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú niekedy veľké.

V súťaži Právnická firma roka 2019 bola LGP vyhlásená ako tzv. Odporúčaná advokátska kancelária aj v oblasti developerské projekty a nehnuteľnosti. Aké typy zmluvných podmienok sú najčastejšie používané v projektoch, v ktorých sa zúčast­ňujú veľké stavebné spoločnosti?
V rámci stavebných projektov na Slovensku sa v období posledných rokov rozšírilo využívanie rôznych štandardizovaných zmluvných podmienok.

Medzi najpoužívanejšie zmluvné štandardy na medzinárodnej úrovni, ktoré sú využívané aj na Slovensku, patria aj zmluvné podmienky FIDIC, ktoré sú používané najmä pri eurofondoch, ale využívajú ich aj Svetová banka, EBRD a podobné inštitúcie.

Naše služby zahŕňajú riadenie nárokov a požiadaviek vyplývajúcich zo štandardných ustanovení, pravidiel a postupov používaných pri realizácii týchto projektov.

Právne poradenstvo poskytujete najmä pri veľkých investíciách do infraštruktúrnych projektov. Ktoré sú tie najvýznamnejšie?
Medzi najvýznamnejšie projekty, na ktorých sme sa zúčastňovali, patria železničný koridor Baku – Boyuk Kesik, projekt plánu výstavby širokorozchodnej železnice, stavebné projekty diaľnice D1 v úsekoch: Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, Dubná Skala – Turany, pri diaľnici R2 Ruskov­ce – Pravotice, taktiež výstavba diaľnice D1 Jánovce – Jablonov (1. fáza), rekonštrukcia a modernizácia Slovenskej národnej galérie a projekt na výstavbu čističky odpadových vôd pre Oravskú vodárenskú spoločnosť.

Ktoré najväčšie neduhy trápia stavebné spoločnosti pri ich podnikaní?
Pri veľkých infraštruktúrnych projektoch, ako je napr. výstavba diaľnic, v dôsledku veľkého tlaku štátu ako investora na celkovú cenu za dielo majú jednotlivé stavebné spoločnosti ako uchádzači vo výberovom procese na účely získania zákazky tendenciu ponúkať ceny na minimálnej úrovni.

To sa neskôr v priebehu vykonávania týchto projektov môže prejaviť negatívne, ako napr. v zníženej kvalite vykonávania diela, resp. v omeškaní prác v problémoch s financovaním projektu.

Vtedy prichádzajú zo strany štátu aj sankcie?
Áno, často prichádza zo strany štátu ako investora k uplatneniu sankčných mechanizmov na základe zmluvy o dielo. To má vplyv na celkovú udržateľnosť projektu, resp. riadne dokončenie projektu v dohodnutých termínoch.

Zároveň tento fakt často vyvoláva u laickej verejnosti negatívne reakcie, a to najmä u dotknutého obyvateľstva v príslušnom regióne, napríklad môže dôjsť k ovplyvneniu celkovej dopravnej situácie v regióne, ktorá má vplyv na ich každodenný život.

Je získanie zákazky prostredníctvom ceny na minimálnej úrovni najvýraznejším úskalím vo verejnom obstarávaní?
Verejné obstarávanie je naozaj kľúčom k úspechu, lebo sa viaže k príprave samotného projektu. Dôležité je, aby bol zo strany investora projekt precízne pripravený, potom je oveľa jednoduchšie nastaviť verejné obstarávanie.

Ako by mala vyzerať čo najlepšia možná príprava projektu?
Zastupovali sme veľa klientov s projektmi založenými na štandardizovaných medzinárodných zmluvách FIDIC. Dovolil by som si povedať, že čím precíznejšie je projekt pripravený, tým je menšia potreba dodatočných zmien projektu.

Napríklad, ak detailnejší geologický prieskum v procese projektovej prípravy ukáže dostatočne všetky elementy, vysúťažená cena má šancu pokryť skutočné stavebné náklady na projekt bez dodatočných navýšení (na rozdiel od prípadu, keď sa skryté elementy objavia počas výstavby).

Vidíte teda priestor na zlepšenie v príprave projektu?
Určite, a z praxe viem, že na Slovensku sú nepochybne odborníci schopní pripraviť kvalitné projekty. Ak je projekt pripravený v takej miere, aby eliminoval nadpráce z dôvodu zistenia niektorých skutočností, potom nebude spôsobovať komplikácie, ktoré by zasiahli ako objednávateľa, tak aj zhotoviteľa.

Ak by sa to podarilo aplikovať v plnej miere, existovali by iba dodatky z dôvodu nepredvídateľných prírodných podmienok.

Boli ste aj pri kauze výstavby tunela Višňové. V akom štádiu sa prípad nachádza?
Povinnosť mlčanlivosti ma zaväzuje o tom podrobnejšie nehovoriť. Čo bude ďalej? Bolo to aj medializované. Výstavba úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala sa definitívne posúva.

Bude trvať možno aj dva roky, kým štát vôbec uzavrie zmluvu s novou firmou. Zároveň sa už teraz počíta s tým, že zákazka sa predraží.

To bude asi dosť veľká výzva do budúcnosti – a nielen pre právnikov.
To bude. Je totiž veľmi netradičné, ak je projekt takto ukončený a stavebník odchádza zo staveniska. Určite to nie je stav, ktorý by si stavebník bežne želal. Ostatne, v diskusii publikovanej v tlači boli naznačené dôvody tejto situácie majúce pôvod v rôznej interpretácii dôležitých premenných projektu.

Hovorili ste o interpretácii. Okolnosti i zákon sa často interpretujú naozaj rôzne. Aký je váš názor?
Rôzna interpretácia je bežný jav, avšak existujú limity. Pri príprave projektu, keď ho nastavujete a pracujete s exaktnými dátami, sa priestor na interpretáciu zužuje.

Uvediem príklad: Keď niekomu poviem, že treba upratať túto miestnosť, nechám mu kľúče a odídem. On môže upratať podľa seba a môže to stáť 100 eur, ale aj 15-tisíc eur. Keď vám však presne poviem, čo treba urobiť, a to až do takej miery, ako sa len dá, tak výsledok bude najbližšie k tomu, čo som chcel docieliť.

Potom si budem uvedomovať aj jeho cenu a budem s ňou viac-menej stotožnený. Samozrejme, cena by mala zhruba zodpovedať danému plneniu. Ak politici majú tendenciu tlačiť ceny čo najnižšie, tak to môže byť veľakrát na úkor kvality.

Spomenuli ste, že verejnosť vníma niektoré veci citlivo. Ako vnímate výčitku, že právnici radi kľúčkujú medzi paragrafmi, aby vyhoveli svojmu klientovi? Čo zaručuje etickosť a správny výklad práva?
V konečnom dôsledku si nemôžeme dovoliť interpretovať zákon a zmluvy do extrémov, ktoré sú v rozpore s týmito hodnotami. Ako právnici sa snažíme hájiť záujmy klienta a celkom logicky sa snažíme vykladať zmluvné ustanovenia tak, aby to bolo v jeho prospech. Zároveň však nemôžeme „uletieť“.

Nedovoľujú nám to okrem iného profesionálna zodpovednosť a etika, ktoré sa snažíme do podnikania vniesť. Na to neexistuje jednotné pravidlo – je to určité nastavenie mysle. Ak by nás klient tlačil do úplného extrému, ktorý je v rozpore s našimi hodnotami, museli by sme povedať stop.

Za každých okolností?
Určite, musíme si to vedieť povedať.

Zostaňme ešte v téme. Ako môže vaša iniciatíva pomôcť k pozitívnej zmene podnikateľského prostredia, ktorá by nebola zaťažená nánosmi netransparentnosti vedúcimi až ku korupcii?
Vzhľadom na našu spoločenskú zodpovednosť sme iniciovali vznik niekoľkých platforiem, ktoré by mali prispieť k zlepšeniu právneho a spoločenského prostredia v našej krajine či regióne.

Naša spoločnosť spolu s KPMG Slovensko spol. s r. o. a so Slovensko-nemeckou obchodnou a priemyselnou komorou je jedným zo zakladajúcich členov najväčšej compliance iniciatívy na Slovensku – Slovak Compliance Circle (SCC).

Vznikla v roku 2013 ako reakcia na tendenciu prevažujúcu v rámci slovenského podnikateľského prostredia v súvislosti s úrovňou etického správania sa.

Momentálne v tejto iniciatíve pôsobíte ako člen predstavenstva. Aké ciele hájite?
Vznikla s cieľom reagovať na obavy v spoločnosti a s dôrazom na podporu boja za transparentné a etické podnikateľské prostredie.

Jej misia a ciele sú zamerané na propagovanie a presadzovanie princípov compliance a podnikateľskej etiky na Slovensku prostredníctvom vzájomného „zdieľania“ štandardov a praktík v oblasti compliance v rámci slovenského podnikateľského prostredia.

Taktiež znamená podporu a propagáciu úloh a rovnako profesie tzv. compliance officera na Slovensku a propagáciu etického správania a princípov compliance v rámci generácie budúcich slovenských obchodných lídrov.

Čo ešte ponúkate slovenskému podnikateľskému prostrediu v rámci štandardov compliance?
Je to určitý „návod“, ako sa v podnikaní správať eticky a pritom dlhodobo udržateľne. SCC sa začalo touto tematikou zaoberať vo forme vzájomného „zdieľania“ praktických skúseností, ale po určitom čase dospelo k záveru, že toto „zdieľanie“ musí mať schopnosť dotiahnuť aj podnikateľov, ktorí s témou compliance zatiaľ nepracujú.

Sme presvedčení, že časom sa nevyhneme vytvoreniu všeobecne akceptovaných štandardov, ktoré vychádzajú z medzinárodných štandardov a zohľadňujú právne a kultúrne špecifiká slovenského podnikateľského prostredia.

Ako sa vám darí tieto princípy ďalej rozvíjať a implementovať do spoločnosti?
Tieto princípy okrem iného postupne vyústili aj do iniciatívy 14 podnikateľských združení s názvom Rule of law (Vláda zákona).

V rámci tejto iniciatívy sa aktuálne napríklad zasadzujeme a spolupodieľame na modernizovaní systému elektronického verejného obstarávania pri obstarávaní zákaziek s nízkou hodnotou, ktorý prevádzkuje Úrad pre verejné obstarávanie, ďalej sme spoločne vyzývali na zodpovedný prístup k voľbe sudcov Ústavného súdu, ako aj zaujali kategorické stanoviská k nominácii kandidátov na predsedu ÚVO a na členov Rady ÚVO.

Ďalšou oblasťou vášho záujmu sú investičné projekty v oblasti infraštruktúry, ktoré patria k najväčším v oblasti stavebníctva. V tomto roku sa rozbehnú viaceré veľké eurofondové projekty v oblasti verejnej osobnej dopravy a cestnej infraštruktúry za niekoľko miliárd eur, ktoré budú pochádzať z fondov EÚ. Ako vyzerá toto čerpanie eurofondov, ktoré je podrobované kritike pre nedostatočnú prípravu?
V prvom rade je potrebné povedať, že podľa dostupných údajov Operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII) splnil v roku 2018 svoje záväzky voči Európskej komisii na rok 2019 v oblasti čerpania eurofondov, čím by Ministerstvo dopravy SR malo zabezpečiť, že pridelené finančné prostriedky na dopravné projekty v rámci Slovenskej republiky neprepadnú.

Čerpanie Operačného programu Integrovaná infraštruktúra dosiahlo doteraz úroveň viac ako 1,2 miliardy, čo je približne 30 % všetkých prostriedkov z programovacieho obdobia 2014 – 2020, ktoré je potrebné vyčerpať do konca roka 2023.

Aj toto bol jeden z dôvodov, okrem nízkej úrovne čerpania finančných prostriedkov a hroziaceho rizika ich straty v iných operačných programoch, prečo vláda SR 21. mája 2019 schválila realokáciu 80 mil. eur medzi jednotlivými operačnými programami.

Odkiaľ poputujú tieto zdroje?
Významná časť presunutých finančných prostriedkov by mala podľa schváleného materiálu prísť z Operačného programu Výskum a inovácie do Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Konkrétne ide o sumu 70 mil. eur do prioritnej osi 6 – Cestná infraštruktúra.

Z týchto peňazí si vláda SR sľubuje modernizáciu vybraných úsekov ciest I. triedy v Prešovskom, Banskobystrickom a Košickom kraji, ďalej výstavbu obchvatov miest Krupina a Komárno a modernizáciu križovatky v Rimavskej Sobote.

Malo by ísť o projekty, ktoré v danom čase už spĺňajú vecnú a projektovú pripravenosť. Dôležité je však pripomenúť, že samotný presun podlieha schváleniu Monitorovacieho výboru Operačného programu Výskum a inovácie a Európskej komisie.

Integrovaný regionálny operačný program však k tejto téme zaujal nesúhlasné stanovisko. Ako to ovplyvní vývoj?
Áno, je to ďalší operačný program, odkiaľ by bol možný transfer financií do Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.

Jeho nesúhlasné stanovisko znamená, že možná realokácia finančných prostriedkov si z časového hľadiska vyžaduje ešte viacero schvaľovacích procesov na viacerých úrovniach vrátane Európskej komisie.

Aké veľké projekty by sa mali rozbehnúť v tomto roku?
Sú to projekty v oblasti verejnej osobnej dopravy a cestnej infraštruktúry. Keďže pri viacerých projektoch sa ukončujú, resp. už boli ukončené štúdie realizovateľnosti s návrhmi optimálneho riešenia, očakávame napr. na úrovni hlavného mesta modernizáciu železničnej dopravy až po hranicu s Maďarskom a Rakúskom.

Na to bude nadväzovať ďalšie plánovanie a realizácia dopravných projektov. V tejto súvislosti bola odštartovaná aj výstavba záchytných parkovísk Pezinok a Ivanka pri Dunaji.

A tie najočakávanejšie?
K najočakávanejším projektom v roku 2019 v oblasti verejnej osobnej dopravy a cestnej infraštruktúry je možné zahrnúť napríklad 11,3 km diaľničného úseku pri Žiline D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka.

V decembri sa predpokladá odovzdanie úseku D1 Budimír – Bidovce, ktorý predstavuje viac ako 16 kilometrov a spolu s budúcim úsekom R2 Košice Šaca – Košické Oľšany vytvoria juhovýchodný obchvat mesta Košice. Dokončený úsek prepojí diaľnicu D1 s rýchlostnou cestou R4 smerom na Miškolc.

Okrem diaľnic eurofondy pomohli k dostavbe dlhoočakávanej cesty medzi Príbovcami a Turčianskymi Teplicami. V tomto roku je naplánované aj dokončenie modernizácie 32 mostov v Košickom, Prešovskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji. Mnohé ďalšie by sa mali spustiť v ďalších rokoch.

Budú tieto navrhované a plánované dopravné projekty dokončené a odovzdané v stanovených termínoch?
Nemyslím si to, keďže niektoré sú v štádiu prípravy len samotnej dokumentácie, nehovoriac o ich realizácii. Rovnako je potrebné pripomenúť, že proces schvaľovania finančných prostriedkov na projekty financované z eurofondov je časovo a administratívne veľmi náročný, čo zásadne vplýva na samotnú realizáciu.

Vzhľadom na to, že každá jedna fáza podlieha kontrole a schváleniu zo strany viacerých autorít, častokrát je celková implementácia projektu už niekedy v samotnom začiatku v sklze.

V kontexte vašich záujmov je nezvyčajným vaše partnerstvo pri BIM konferencii, ktorej sa zúčastňuje aj vydavateľstvo JAGA. Aké boli vaše motivácie?
Michal Pasiar, ktorý je prezidentom BIM Asociácie Slovenska, ma pred pár rokmi oslovil s právnymi otázkami týkajúcimi sa tejto oblasti. BIM – informačný model stavby – ma zaujal a začal som sa tým vážnejšie zaoberať.

Som totiž rád, keď som hneď na začiatku nejakých zásadnejších udalostí, podobne ako pri vzniku Slovak Compliance Circle. Tiež to bolo u nás niečo nové, čomu sa nik nevenoval komplexnejším spôsobom.

Pravdou je, že chuť na výzvy musíte mať v sebe a zároveň mať motorček, ktorý vás ženie k ďalšiemu objavovaniu. Samozrejme, v praktickej rovine to môže znamenať aj profesionálnu výhodu, ak ste pri niečom od jeho vzniku.

Môže byť teda BIM zlomom v stavebníctve?
Jednoznačne si to myslím, sám som veľký fanúšik IT sveta a pri BIM-e som presvedčený, že to zabezpečí digitalizáciu stavebníctva, ktorá je nezvratná.

Je to nástroj, ktorý je poskytovaný nielen architektovi a objednávateľovi, ale aj staviteľovi, investorovi, bankárovi, poisťovni či facility manažérovi alebo energetikovi. Je to zásadný rozdiel v práci a má to veľkú budúcnosť. Každá oblasť sa hýbe smerom k digitalizácii a budem rád, ak budeme pri tom.

Robíme rozhovor do ASB – časopisu o architektúre. Aký typ architektúry je vám blízky?
Páčia sa mi starobylé stavby. Rád sa prechádzam napríklad po Florencii, Ríme, ale aj na Slovensku máme veľa krásnych historických budov. Moderná architektúra? Určite aj tá. Mám široký rozptyl, mám rád históriu, ale s radosťou sa pozerám aj do budúcnosti.

JUDr. Martin Jacko
Po ukončení štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach nastúpil v roku 2008 ako advokátsky koncipient do mezinárodnej advokátskej kancelárie Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r. o., Bratislava (LGP), ktorá bola práve v tom čase založená. Od roku 2010, keď bol zapísaný do zoznamu konkurzných a reštrukturalizačných správcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, viedol na Slovensku niekoľko konkurzných a likvidačných konaní. Od roku 2012 viedol ako advokát fungovanie celého právnického tímu a v roku 2015 sa stal partnerom LGP Bratislava.
Text: Ľudovít Petránsky
Foto: Miro Pochyba

Článok  bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2019.

Komentáre