Priebežná diagnóza spoločnosti ABC Klima: úspech
Keby sa tento príbeh odohral v Amerike, išlo by o americký sen v kryštalickej podobe. Veď ako inak nazvať skutočnosť, že Ing. Peter Pochaba – konateľ súčasného slovenského lídra v oblasti vzduchotechniky a klimatizácie ABC Klima, s. r. o. – zakladal so súčasnou obchodnou riaditeľkou Ing. Backovou firmu v podkroví svojho rodinného domu. Písal sa rok 1993 a na jeho konci už v spoločnosti pracovali pätnásti. Objemy narastali a podkrovie rodinného domu zrazu začalo byť priúzke. V súčasnosti sa obrat vyšplhal k miliardovej hranici ročne a spoločnosť sídli v modernej budove Ingsteelu v Bratislave, ktorá nesie aj kvalitný TZB rukopis ABC Klima.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Vráťme sa k začiatkom. Ako sa firma profilovala?
Začínali sme len ako dovozcovia klimatizačných zariadení. Postupne sme však prišli na to, že sa nedá len niečo dodať, ale podľa požiadaviek to treba aj zmontovať a poskytovať servis, pričom neskôr sme zistili, že treba aj projektovať. Tak sme postupne priberali ďalšie profesie, ktoré tieto požiadavky pokryli.
Kedy nastúpila výroba?
Veľmi skoro, pretože potreba trhu si to jednoducho vyžadovala. V Malej Mači neďaleko Sládkovičova sme si prenajali malú dielňu, kde sme našli schopných ľudí z odboru a odštartovali výrobu vzduchotechnických prvkov. Výroba časom narastala a dnes má pri počte okolo stovky pracovníkov obrat asi 200 miliónov korún ročne.
To spôsobilo aj vaše rozhodnutie oddeliť ju do samostatnej firmy?
Áno, pred dvoma rokmi sme urobili strategické rozhodnutie, keď sa výroba oddelila a dnes prebieha v rámci samostatnej výrobnej firmy TZB Global, ktorá vyrába vzduchotechnické prvky a mnohé ďalšie komponenty. Hoci vlastnícke vzťahy zostali zachované, snažíme sa o autonómnosť firmy TZB Global. Tá sa dnes takmer spolovice zameriava na všeobecnú strojársku výrobu, ktorá smeruje do zahraničia – do Rakúska, Holandska, Nemecka, Maďarska a pod.
Zostaňme ešte v 90. rokoch, v ktorých závere slovenské stavebníctvo stagnovalo. Ako ste toto obdobie prekonávali?
V čase vzniku sme mali veľkú nevýhodu v tom, že sme takmer nič nemali – iba veľké nadšenie a smelé plány. Výhoda však bola, že sme na nič neboli viazaní. Na Slovensku už vtedy pôsobili veľké výrobné giganty, ktoré potrebovali veľké haly. Väčšina projekčných kancelárií však bola veľmi pomalá, navyše so socialistickým zmýšľaním. To, čo ony urobili za rok, nám sa podarilo za mesiac. Vďaka tejto výhode sme postupne zaznamenávali úspech. Našou pružnosťou a schopnosťou sme reagovali na všetky súvisiace činnosti – od projekcie cez dodávku a montáž až po servis. Ďalším činiteľom, ktorý nám pomohol prekonať stagnáciu, bola spolupráca s niektorými stabilnými partnermi. Za všetkých spomeniem aspoň HB Reavis, prostredníctvom ktorého sme sa dostali k veľkým realizáciám.
Čo nasledovalo po oživení trhu?
Išlo to postupne a ešte v rokoch 2000 až 2003 sme o každú zákazku súťažili s ďalšími desiatimi firmami, pričom naše realizačné ceny boli až neúmerne nízke. Samozrejme, konjunktúru z ostatných troch rokov cítiť a u nás sa odrazila v náraste montážnych a výrobných kapacít. Pozitívny dosah oživenia trhu sa prejavuje aj v tom, že o zákazku sa uchádzame už iba štyria-piati. Ba keď nám z nejakého dôvodu nevyhovuje, už sa o ňu ani neuchádzame.
Môžete si dovoliť aj takýto luxus?
Snažíme sa diverzifikovať naše činnosti tak, aby sme sa rovnomerne zúčastňovali na veľkých, ale aj na stredných a menších projektoch a znížili tak riziko. Ak napríklad máme len dva veľké projekty a niečo z nich sa nepodarí, môže to byť problém. Kedysi sa o diverzifikácii nedalo veľmi rozmýšľať. Dnes sa vďaka konjunktúre dá zamyslieť, ktorým smerom ísť a na čo sa zamerať. Ale nič netrvá večne a doznenie stavebného boomu čakám v horizonte piatich rokov.
Prvého januára nás pravdepodobne čaká vstup do eurozóny. Ako v tomto smere vnímate našu budúcnosť?
Najviac nás ovplyvňuje Rakúsko, kde až do konca roka 2009 platia prísne opatrenia na ochranu trhu. Uvidíme, čo nastane potom. Domnievam sa, že vstup do eurozóny by mal pre nás znamenať pozitívne uvoľnenie trhu. Pracovná sila a náklady sú u nás predsa len nižšie a mali by sa otvoriť nejaké dvierka. Na druhej strane však cítime tlak veľkých rakúskych koncernov, ktoré sem prichádzajú s tradičnými väzbami na silné stavebné firmy. Tie sú už často v zahraničných rukách a navyše previazané na rozličných trhoch, čo nám znevýhodňuje pozíciu.
Spomenuli ste pracovnú silu – teda odborné kapacity, ktoré predstavujú vážny problém dnešného slovenského stavebníctva. Aká je u vás situácia v tomto smere?
Aj my sme zaznamenali väčší pohyb zamestnancov, hoci sa snažíme stabilizovať ich počet okolo čísla 180. Myslím, že to je už poriadna masa montážnych, servisných a profesijných zamestnancov, ktorých máme pod kontrolou. Tento počet potom už len dopĺňame brigádnikmi, ktorí pre nás zväčša pracujú dlhodobo. Problém je skôr v tom, že nedostatok ľudí zvyšuje cenu pracovnej sily. Našťastie, ešte stále nie sme v takom pretlaku ako niektoré iné stavebné firmy, ktoré akútne zápasia so základnými stavebnými profesiami.
Zostaňme ešte pri ľuďoch, ktorí sú najväčšou devízou firmy. Aká je vaša filozofia výberu? Zúčastňujete sa osobne na výberových konaniach?
Do roku 2000, keď sme mali okolo osemdesiat zamestnancov, bol som pri každom personálnom výbere, pričom som mal šťastnú ruku. V zásade sme nevedeli, čo je to fluktuácia. Nepamätám si, že by od nás niekto odišiel z vlastnej vôle. Teraz sa už osobne nezúčastňujem na každom výbere, iba ak ide o dôležité posty. Samozrejme, zodpovedám za každého zamestnanca, a preto si prostredníctvom najbližších spolupracovníkov vyberám vhodných zamestnancov stotožnených s filozofiou našej spoločnosti.
Vzduchotechnika a klimatizácia bezprostredne súvisia s prostredím človeka, na ktoré sa v ostatnom období kladie čoraz väčší dôraz. Ako pri výrobe produktov a ich inštalácii zohľadňujete ekologické hľadisko?
Už asi päť rokov sa snažíme profilovať ako firma v oblasti TZB, pod ktoré patrí vzduchotechnika, chladenie, kúrenie, zdravotná technika, meranie, regulácia a čiastočne aj elektrina. Usilujeme sa ponúkať kompaktný balík služieb, v rámci ktorého veľkú pozornosť venujeme aj ekológii. Boli sme jedni z prvých, ktorí mali v našej oblasti ISO 9001 a takisto schválené zariadenie na čistenie freónov. Freóny sme teda nevypúšťali, ale vykonávali ich rekuperáciu, čo sme robili pre naše zákaznícke potreby. V tejto chvíli pracujeme na ISO 14001, ktoré by sme mali mať aj v TZB Global hotové do konca roka, čo bude z hľadiska ekológie znamenať ten najvyšší štandard.
Určite to súvisí aj so znižovaním energetických nákladov v súlade s európskym aj celosvetovým trendom. Ako sa v tomto smere správa vaša spoločnosť?
Sme presvedčení o jeho dôležitosti, čo sa napokon odvíja aj od vývoja cien energií. Každý vlastník budovy sa určite poteší, keď sa nájde spôsob, ako v tomto smere ušetriť. A keďže sme veľkí odberatelia energií, je na nás, aby sme tieto náklady znižovali. Ako prví sme projektovali a realizovali stavby s využitím tepelného čerpadla na spodnú vodu alebo vzduch. Ako príklad môže slúžiť budova Petrimexu v bratislavskom Ružinove, kde je vzhľadom na dostatok spodnej vody tepelné čerpadlo na vodu, ktoré v lete chladí a v zime kúri. Keď sme si potom porovnali účty za energie, oproti minulosti sa dosiahli výrazné úspory. Prirodzene, tepelné čerpadlá sme použili už na viacerých stavbách a ich počet rýchlo rastie.
Ešte by som zostal pri tom porovnaní. Dala by sa táto úspora vyjadriť konkrétnejšie?
Znižovanie energetickej náročnosti budovy je už samozrejmou súčasťou každej investície. Spočiatku sme mali náročné rokovania aj so spomenutým HB Reavis, aký systém použiť. Nakoniec boli ochotní aj priplatiť, lebo v našom návrhu sa potvrdila rýchla návratnosť investícií. Dnes sa už pri základných rokovaniach v podstate rieši vhodnosť daného systému, predovšetkým z pohľadu energetickej náročnosti.
Ktorý systém je teda výhodnejší?
Ak sa dá, treba použiť tepelné čerpadlo na spodnú vodu, lebo je až dvojnásobne účinnejšie ako tepelné čerpadlo na vzduch. Príkladom je projekt Eurovea, kde bude zdroj chladu napojený priamo na vodu z Dunaja. Energia dnes v rozpočte budovy tvorí takú veľkú položku, že každý si rozmyslí výšku investícií. Okrem toho, už máme zákon o energetickej hospodárnosti budov, ktorý v tejto veci vytvára určité mantinely, dáva pokyny a zaraďuje budovy podľa ich energetickej efektívnosti do príslušných skupín. Ešte to nie je zaužívané, ale efekt už cítiť.
Zaostrime na teritórium vášho obchodu. Kde sú vaše priority?
Od začiatku sme chceli pokryť celý slovenský trh. Preto máme sídlo v Bratislave, ale aj pobočky v Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline a Nových Zámkoch. Je to výhoda pre rozličné inštitúcie s pôsobnosťou na celom území SR. Medzi ne patria napríklad banky, plynári alebo elektrikári. Z ktorejkoľvek našej pobočky k nim nemáme ďalej ako 60 km a všade sa vieme dostať do dvoch hodín. Už niekoľko rokov máme zaužívaný systém pohotovostného servisu s garanciou dvojhodinového príchodu na ktorékoľvek miesto na Slovensku – a to 24 hodín denne a 365 dní do roka. To využívajú mnohé firmy, ktoré sú odkázané na permanentné fungovanie serverov, ústrední a pod.
A zahraničie?
Z historického hľadiska máme dobré postavenie na území Čiech a najmä Moravy, niečo sme robili v Kazachstane, na Ukrajine a v Moskve. V súčasnosti TZB Global veľa exportuje do Maďarska, Holandska, Rakúska, Rumunska, Nemecka a Belgicka.
Spomínali ste východnú Európu, ba až Áziu. Nie je pri tomto obchode zvýšené riziko?
Závisí to od konkrétneho prípadu. Dostali sme sa tam prostredníctvom overených kontaktov firiem, ktoré tam dlhodobo pôsobili a poznali miestny trh. Uznávam, určitá miera rizika tam je vždy, ale na druhej strane išlo o veľké zákazky. Napríklad v roku 2000 sme dostali z Kazachstanu zákazku za 2 milióny dolárov a to pre firmu splnilo svoj význam.
Globálna klíma planéty sa začína meniť smerom k otepľovaniu. Čo to znamená pre stratégiu a ďalšiu profiláciu vašej firmy?
Tento moment nám pomáha a dnes sa už s klimatizáciou v budove počíta ako so štandardom. Určite je to dané aj tým, že sa menia stavebné prvky a dnes chce každý mať sklenenú fasádu s pekným výhľadom. To však spôsobuje tepelné straty a ďalšie sprievodné efekty, s ktorými sa treba vyrovnávať. Samozrejme, stúpajúca úroveň budov spolu s cenami energií vytvára zvýšený dopyt po našich profesiách.
Skúsme sa na záver pozrieť na vízie ABC Klimy. Budete sa ďalej zväčšovať?
Domnievame sa, že dosiahnutú veľkosť firmy by sme mali pomaly stabilizovať – pravda, s prípadnými drobnými úpravami podľa požiadaviek trhu. Na slovenské pomery je to postačujúca veľkosť. Hoci sa objavili náznaky odkúpenia našej firmy, chceli by sme ešte niekoľko rokov existovať v takomto zložení. Našou snahou je ešte viac sa posúvať do komplexných služieb TZB a rozšíriť naše pobočky smerom na východ Slovenska. Ponúkame komplexné služby – a to od projekcie cez dodávku a montáž až po servis. Máme výrobný závod flexibilne reagujúci na naše potreby, v ktorom uprednostňujeme čoraz novšie technológie – ekonomickejšie, ekologickejšie a úspornejšie. Budem rád, keď v tom budeme pokračovať.
PhDr. Ľudovít Petránsky
Foto: ABC Klima, s. r. o.
Autor pracuje ako redaktor v časopise ASB.