Intro Centro
Štrkové parkovisko pred nitrianskou pýchou výstavníctva – Agrokomplexom – bolo odjakživa vo všetkých starých aj nových urbanistických štúdiách „farbičkované“ pre jednu z najdôležitejších funkcií. Nitrania si toto miesto pamätajú ako hluché miesto, kde sa niekoľkokrát ročne vďaka veľtrhom nahrnulo množstvo áut (tí starší si možno ešte spomenú na prvomájové pochody), ale všetci sa vždy zhodovali v tom, že na tomto akcentovanom mieste na nároží dôležitej nitrianskej križovatky by malo vzniknúť centrum občianskej vybavenosti a služieb. Aj vzniklo. Takto si ho však asi nikto, dokonca ani žiadostiví priaznivci nákupného ošiaľu, nepredstavoval.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Áno, takúto stenu. Snaha ozeleniť ju niekoľkými pravidelne rozloženými sadenicami ťahavej zelene, umiestnených každých 50 metrov, je možno ešte horšia, než priznať drsnosť konceptu.
Mesto je živý organizmus a – napokon, ako všetko živé – pokúša sa každý necitlivý zásah v rámci svojich možností vykompenzovať. Aj keď graffiti nie je v Nitre veľmi rozšírené, jeho „nástup“ na šedej stene Centra Nitra nám naznačuje, že tu čosi nie je v poriadku. Odhliadnuc od všetkých diskusií, či graffiti na budovách áno, alebo nie, tento „kúsok“ je doslova kaligrafickým zážitkom, ktorý dal nezáživnej stene ráz. Nemal by to však byť skôr architekt, kto sa postará o zážitky z budovy?
Špecifikom nitrianskych budov je ešte jedna zvláštnosť, ktorá pri Centre Nitra len dokresľuje „komunikáciu“ s okolím. Všetky vchody okrem hlavného (no niekedy aj ten) sú zvyčajne pozamykané. Solitér osadený v živej štruktúre mesta sa tak uzatvára nielen zo strany sídliska Chrenová, kde je skladová časť tvoriaca plnú stenu, ale i zo strany, ktorá sa snaží pozývať ľudí, aby vstúpili do budovy. Keď však návštevník príde k vstupom, nielenže nájde iba zamknuté dvere, ale sa aj pobaví na bielej, mlčanlivej ceduľke. Nápis „Použite hlavný vchod“ je totiž otočený zvnútra! Intro Centro.
Martina Jakušová
Foto: Martin Adamov