Bývanie v bratislavských oblakoch – ale pre koho?
Bratislava je hlavné mesto Slovenska, to je holý fakt. Ale všetci dobre poznáme vtipy o najväčšej dedine v rámci našej rodnej hrudy. Má plus-mínus (podľa vysokoškolských prázdnin, obdobia dušičiek, či Vianoc) pol milióna obyvateľov, z ktorých rodených Bratislavčanov je len časť.
Chýry o najväčšej dedine podporuje aj fakt, že tu v „Blave“ stretnete svojich známych z iných kútov Slovenska, ktorých ste roky nevideli.
 |
 |
| Odliv a príliv nie vždy súvisí s prírodnými slapovými javmi. | |
A v očiach návštevníkov mesta, najmä cudzincov, sme v podstate také malé provinčné mesto, trochu ospalé, trochu romantické, ešte stále trochu ošarpané.
Centrum mesta prejdete „pešibusom“ do hodinky. Do dvoch, ak sa človek pomotá aj po nábreží. Ak si dá niekde dobré espresso, šance sa prudko zvyšujú až na pol príjemne stráveného dňa.
V porovnaní s Viedňou, Budapešťou a Prahou Bratislava neobstojí, lebo to sú mestá historicky aj veľkosťou z úplne inej kategórie.
Pozor, tento fakt by však nemusel byť hendikepom. Skôr si myslím, že je najvyšší čas, aby sa z neho urobila prednosť a developeri ho začali brať vo svojich investorských víziách vážne.
Natíska sa mi otázka, prečo sa nedá z tohto imidžu vyťažiť maximum?
Prečo sa investori z Bratislavy snažia vytvoriť akúsi pulzujúcu metropolu? Pravdou je, že dopravná situácia a bezohľadní šoféri udržujú všetkým zúčastneným tep na vysokej frekvencii, ale o tomto pulze nechcela byť reč. Návrhy pyšných mrakodrapov zo skla od architektov viac-menej zvučných mien sa nám už roky snažia nahovoriť, že budú príjemným miestom na bývanie od bezdetných párov až po mnohopočetné rodiny.
Prázdnotou zívajúca budova Manhattanu s ponukou bývania takmer v oblakoch na Račianskej vytvára s „Kukuricou“ (poznačenou časom) akési propylaje – vstupnú bránu do mesta pre všetkých, čo tiahnu od Svätého Jura a Pezinka.
Pri triumfálnom vjazde do mesta sa mal pospolitý ľud kochať aj skutočne ambicióznou stavbou Slovany. Pre Bratislavu našťastie tento projekt ostal iba v podobe vzdušného zámku. Náletová zeleň čoskoro na oplotenej parcele vytvorí originálny parčík.
Zaha Hadid je pojem, ktorý by azda nezniesol v našich podmienkach diskusiu. Nuž ale koľko mladých ambicióznych a solventných rodín sa poženie bývať do anonymných uhoriek s výhľadom na vzácnu Jurkovičovu tepláreň, ktorá v navrhovanom koncepte takmer nedostala ani štek?
 |
 |
| Twin City (pôvodný návrh) |
Centrum Bottova |
Zóna Mlynských Nív a okolia má magické čaro. Vízie investorov sa priam predháňajú, kto vymyslí väčší div sveta. Po tom, čo sa územie vyčistilo od balastu starých industriálnych stavieb, verejnosť čaká na ohromujúci výsledok. Plány však zatiaľ ostávajú len na papieri, respektíve na diskoch v počítači.
Nemenej ambiciózna a pompézna je realizovaná stavba Troch veží. Je nespochybniteľné, že zmenili panorámu Bratislavy. Dúfame, že helénski študenti, ktorí si tam vo veľkom prenajímajú byty, majú dobrý výhľad na všetky futbalové zápasy (v kontexte posledných udalostí to naozaj nie je dobrý vtip).
Bežní smrteľníci, ktorí si berú v bankách hypotéky s lehotou splatnosti až do dôchodku, očakávajú projekty, ktoré by naozaj boli bližšie k ľuďom a pre ľudí. Azda sa dá nájsť kompromis medzi tridsaťposchodovým vežiakom v centre mesta a roztrúsenou zástavbou v satelitných nocľahárňach v okruhu dvadsiatich piatich kilometrov.
Je jasné, že plavecké bazény, športové a detské ihriská, opravené školské budovy a zdravotné strediská – skrátka dostupná občianska vybavenosť spolu s funkčnou sieťou nepreťažených komunikácií a bezpečných cyklistických ciest nepatria medzi výnosné investorské priority.
Ale bez nich sa bývanie aj v tých najnápaditejších domoch stáva dennou a najmä rannou morou (či morovou ranou?) obyvateľov.
Ing. arch. Mária Nováková
Foto:Dano Veselský
Vizualizácie: Penta Investments Limited, HB Reavis Group, Archinex, Futuris Properties, a. s.
–>–>
