Štúdio Make Architecture úchvatne zrekonštruovalo bungalov v St. Kilda na predmestí austrálskeho Melbourne. Inšpirovala ich samotná rodina, pre ktorú zákazka vznikala, jej životný štýl i vkus, majitelia si totiž užívajú život naplno. Priestory sú koncipované skôr ako komunitné centrum a miesto na stretávanie sa s priateľmi než ako súkromný dom.
Pasívne domy od architektonického ateliéru Createrra sa rozrástli o ďalšiu vydarenú realizáciu. Rodinný dom situovaný v Senci bol navrhnutý pre štvorčlennú rodinu, ktorej želaním bolo úsporné bývanie v slnečnej stavbe.
Predchodca dnešného bungalova pochádza z Indie, z čias, keď Briti kolonizovali svet. Nechýbala v ňom jedáleň, spálňa, kuchyňa a kúpeľňa, všetky boli rozmiestnené okolo centrálneho obytného priestoru.
Na 144 stranách nájdete projekty rodinných domov od jednoduchého bungalovu až po luxusnú vilu. Môžete sa inšpirovať vizualizáciami, zhodnotiť jednotlivé pôdorysy či podľa rozmerov nájsť ideálny projekt pre váš pozemok.
Rodinný dom stojí na konci západoslovenskej obce Rohožník v ulici V kútoch. Rovinatý pozemok veterného Záhoria je zo severnej strany chránený borovicovým lesom. Kompozícia hmôt domu kopíruje ochranný val lesa a v maximálne možnej miere sa otvára na juhovýchodnú stranu pozemku – do veľkej záhrady.
Ostať či neostať v meste – častá dilema mladých rodín s deťmi! Tých, ktorých neodradí dochádzanie za prácou a k duhu im ide zmena mestského životného štýlu na vidiecky, tí hľadajú možnosť prijateľného bývania na prímestskom vidieku. Pracovnú istotu im dáva blízky dotyk s mestom a odmenou im je zdravšie bývanie. V okolí väčších miest tak vyrastajú rodinné zástavby, kde okrem tradičných domov s poschodím či moderných jednopodlažných stavieb pribúdajú aj bungalovy so svojimi výhodami i nevýhodami...
Dve úspešne zrealizované diela, ktoré sú výsledkom spolupráce jedného architektonického ateliéru a stavebnej firmy, podnietili pokračovanie plodnej kooperácie. Tentoraz však obaja zúčastnení vyšli von z mesta, aby rozpracovali projekt vidieckeho bývania, oslobodený od prvkov sentimentálnej dedinskej architektúry. Ateliér Pokorny architekti sa po apartmánovom dome na Banskobystrickej ulici v Bratislave a administratíve Anasoft, ktorú postavili takisto v hlavnom meste, predstavuje s projektom kondomínií v Jablonovom.
Kamil Mrva patrí k mladej porevolučnej generácii architektov, ktorí si už stihli získať širokú skupinu priaznivcov. V stavbách podľa návrhu jeho ateliéru sa často využíva drevo, nálepka ekologickej architektúry mu však príliš nesedí. Architekt by sa podľa neho nemal prispôsobovať úradníkom či ochranárom, ale predovšetkým si ctiť miesto – v duchu hesla Karla Pragnera Miesto určuje dej.
Rodinné domy z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia sú zatiaľ v severnej Amerike popoluškou. Masovo ustupujú novým stavbám. Podobne v prvých povojnových desaťročiach búrali domy ešte aj z viktoriánskeho obdobia, ktoré dnes stoja horibilné sumy. Nie je náhoda, že majiteľ domu vo Vancouveri, ktorý predstavujeme, sa rozhodol ísť proti prúdu a nezbúrať typický predmestský bungalov. Živí sa totiž obchodovaním s realitami a vie, že o niekoľko rokov sa karta obráti a „sixties“ začnú byť atraktívne konečne aj v nehnuteľnostiach.
Mestá našej krajinky sa na nedostatok svojráznosti nemôžu sťažovať; niektoré vyrástli pri riekach, iné na úpätí hôr a sú aj také, ktorým sa dostalo privilégií viacero – aj rieka, aj úpätia, aj vznosná rozvlnená krajina. Ak mesto ešte dovolí, aby do jeho útrob vstupovali aspoň zvyšky lesa, potom sa nájdu miestečka ako stvorené pre architektúru, ktorá ctí povahu miesta. Architektom ateliéru Barak sa prihodila takáto vzácna príležitosť; svojím projektom v duchu nadčasovosti a s vlastným rukopisom naplnili vôľu miesta na vyvýšenine nad mestom.
Výsledná podoba rodinného domu v Horných Počerniciach pri Prahe od architekta Michala Kunca vychádza z jednoduchej rovnice – poloha pozemku, požiadavka majiteľov na jednopodlažnú stavbu plus funkčná dispozícia rovná sa jednoduchý dom s jasnou koncepciou. Vďaka premyslenému použitiu materiálov a nápaditému prístupu k východiskovým podmienkam vznikla architektúra maximálne súčasná a rozhodne nie chladná.
