Trnavčania čakali na novú pešiu zónu od roku 1998. Vtedy prebehla architektonická súťaž. Víťazom sa stali architekti Dušan Dóka a Christo Dóka, ktorí sa podieľali na projektovej príprave až po realizáciu. Vynovenej Hlavnej ulice sa obyvatelia mesta dočkali v júni minulého roku.
Viacúčelový areál vznikne revitalizáciou prevádzkových objektov Mlynice v bývalom areáli výrobného závodu Ľahkých stavebných hmôt v mestskej časti Bratislava-Nové mesto. Zámerom je využiť maximum z pôvodnej budovy a k nemu funkčne náležiaceho objektu Sila. Za projektom revitalizácie pôvodného brownfieldu stojí stavebná spoločnosť ise, s.r.o., ktorá má už na svojom konte aj niekoľko etablovaných developerských projektov.
„Som architekt, ktorý si nepestoval vlastný štýl,“ hovorí architekt Ján M. Bahna, ktorý aj do úvodu svojich memoárov s názvom Tak bežal čas napísal, že každé desaťročie jeho života a tvorby je niečím charakteristické. Aj preto bola základná motivácia nášho rozhovoru jasná – čo bolo ich obsahom?
Pamiatky industriálnej architektúry v Bratislave nám miznú pred očami a nenávratne sa strácajú do roviny spomienok podobne ako obrazy starého sveta. Režisér Dušan Hanák tieto spomienky na niekdajších ľudí a spôsob ich života aspoň zafixoval do filmu, o pamiatky industriálu nemá takmer nik záujem. Prečo?
Príbeh premeny žilinskej synagógy na kunsthalle je dôkazom, že kultúra nemá na Slovensku na ružiach ustlané. Filantropi sa nehrnú dokonca ani vtedy, keď má stavba postavená v roku 1931 v rodnom liste zapísaného ako autora významného nemeckého architekta Petra Behrensa.
Bratislavský hrad predstavuje na Slovensku z hľadiska historického významu aj súčasného využitia pamiatku číslo 1. Rekonštrukcia, ktorá sa realizovala vo dvoch etapách (50. - 60. roky minulého storočia a súčasná rekonštrukcia), je o to významnejšia, že ide o fyzickú záchranu hradu, ktorý bol po veľkom požiari 150 rokov ruinou a reálne mu hrozil zánik.
Bývalá mestská mazutová elektráreň je národná kultúrna pamiatka patriaca Západoslovenskej energetike, a.s. (ZSE), ktorá sa ju v roku 2009 rozhodla revitalizovať pre širšie spoločenské využitie s cieľom podporiť predovšetkým rozvoj vedecko-technického poznávania detí a mládeže. Víťazný projekt študentskej architektonickej súťaže vypísanej v roku 2008 od autorov Michal Ganobjak a Vladimír Hain pod vedením Doc. Ing. Evy Kráľovej, PhD. z Fakulty architektúry STU v Bratislave získal okrem šance na realizáciu aj široké medzinárodné uznanie na výstavách v zahraničí. Projekt realizoval tím architektonického štúdia ADOM. M Studio (Ing. arch. Martin Paško a Ing. arch. Zuzana Zacharová).
Vyššia kvalita bývania a vysoká energetická efektívnosť pripravovaného projektu Zelené átrium v Trnave boli od počiatku hlavným zámerom projekčného tímu. Nástrojom na jeho dosiahnutie sa stali pasívny štandard budovy na základe energetickej optimalizácie výpočtovým programom PHPP a environmentálne hodnotenie schémou LEED. Výsledkom je projekt výnimočný nielen v slovenských podmienkach.
Ing. arch. Vladimír Vršanský sa so svojím Ateliérom obchodu a cestovného ruchu už niekoľko desiatok rokov pohybuje v bratislavskom Starom meste a má na konte viacero projektov rekonštrukcií historických stavieb.
Pamiatkari a stavebný sektor. Máloktoré profesijné oblasti sú si také vzdialené, a pritom navzájom také potrebné ako tieto dve. Stavebný sektor je pre pamiatkarov synonymom ziskom zaslepených brutálnych ničiteľov bohatstva, ktoré nám zanechali naši predkovia a naopak, pamiatkari sú v očiach stavebných podnikateľov zas skostnatení byrokrati, ktorí o projektoch rozhodujú od zeleného stola bez štipky praxe, navyše v rozpore s technickými normami a predpismi.
Mezonetový byt Archway Studios je príkladom ako využiť existujúcu infraštruktúru. Londýn je popretkávaný sieťou železničných tratí, ktoré boli vybudované v 19. storočí. Na okraji tejto siete vznikla nie veľmi atraktívna zóna, ktorú sa mesto rozhodlo revitalizovať.
Areál bratislavského pivovaru Stein má nového majiteľa. V utorkovej aukcii ho za 8,5 mil. eur získala spoločnosť DreamField Property, s.r.o. ktorá je 100-percentnou dcérou firmy MiddleCap Investments a.s. Znalci stanovili hodnotu objektu na 11,48 mil. eur, vyvolávacia cena predstavovala 12,3 mil. eur. Dražobnú zábezpeku zložila trojica uchádzačov, avšak aukcie sa zúčastnili iba dvaja. Napriek tomu, že predstavitelia Dražobnej spoločnosti a.s. očakávali súboj konkurentov, tí nemali vôbec záujem cenu zvyšovať. Naopak licitátor musel opakovane vyvolávaciu cenu znižovať. Zástupca úspešného uchádzača zdvihol ruku až pri spomínanej sume 8,5 mil. eur, jeho konkurent však na to nereagoval a licitátor po tretej výzve ponuku odklepol.
Stotridsaťpäť rokov bežala výroba piva v pivovare založenom v roku 1873 bratmi Alexandrom a Bernátom Steinovcami. V roku 2008 pivovar ako priemyselný objekt skončil. V územnom pláne z roku 2007 mesta však 3 hektáre územia naďalej ostávali ako priemyselná zóna. Aj preto je dnes z bývalého pivovaru ruina. Z pivovaru asi neostane zachované nič, čo by pripomínalo jeho slávnu minulosť.
Jednotlivé poschodia paláca, na ktorých sa nachádzajú výstavné priestory spája samostatne stojaca zavesená rampa, ktorá zároveň vytvára kruhovú cestou. Vďaka nej majú návštevníci pocit ako keby sedeli v stroji času, ktorý sa pohybuje plynule po časovej priamke a dáva možnosť prežiť príbeh premien tohto architektonického skvostu v jednotlivých historických obdobiach.
Tabakový priemysel zanechal na Slovensku viaceré významné priemyselné objekty. Väčšina pochádzala z 2. polovice 19. storočia. Tabakové továrne v Banskej Štiavnici, Smolníku, Spišskej Belej, Košiciach, Rimavskej Sobote, Nových Zámkoch, Veľkých Trakanoch a v Bratislave boli súčasťou priemyselného dedičstva minulosti, z ktorého dnes ostalo iba mizivé torzo. Príbeh bratislavskej tabakovej továrne je preto symbolický.
