Elektronické systémy budov a ich pozícia vo facility managemente

Jedenásteho septembra si každoročne celý svet pripomína pád mrakodrapov Svetového obchodného centra v New Yorku. Presný počet obetí nie je známy ani dnes. Poznáme však príbehy tých, ktorí o vlások unikli smrti vďaka svojej duchaprítomnosti v chaotickej situácii. Natrafili na núdzové schodisko, ktoré z pôvodných troch ako jediné nebolo zničené a umožňovalo zostup. Žiaľ, vzhľadom na výpadok bezpečnostných systémov to z uväznených ľudí mohol predvídať len málokto.

 Všetky nešťastné udalosti spája, že pri dodatočnej analýze príčin a dôsledkov vzniku a priebehu katastrofy sa vynára množstvo otázok: Nezlyhal ľudský faktor? Akými zábezpekami by sa dalo predísť zraneniam, zachrániť životy ľudí a minimalizovať mate­riálne škody?

Elektronické systémy budov
Administratívne komplexy, obchodné a zábavné centrá, výrobné haly, skladové priesto­ry, priemyselné parky, hotelové a zdravotnícke zariadenia, bankové inštitúcie, archívy, športové haly a ostatné budovy sú popretkávané množstvom káblov spájajúcich rôzne elektronické zariadenia s cieľom poskytnúť pomoc pri každodennej prevádzke a zabezpečovaní ochrany ľudí a majetku. Detektory a inteligentné kamerové systémy zaznamenajú každú nežiaducu udalosť a podľa vopred definovaného algoritmu na ňu reagujú a sú nápomocné pri riešení krízových stavov. Cieľom elektronických systémov je v prípade vzniku nežiaducej udalosti čo najviac minimalizovať počty prípadných obetí a zabrániť rozsiahlym škodám na majetku.

Elektronické systémy budov (ESB) zahŕňajú:

• elektronické požiarne systémy,
• núdzové zvukové systémy (požiarny evakuačný rozhlas), systémy ozvučenia,
• elektronické zabezpečovacie systémy,
• systémy detekcie plynov,
• systémy kontroly vstupov,
• dochádzkové systémy,
• systém jednotného času,
• parkovací systém,
• kamerové systémy a priemyselnú televíziu,
• nemocničné signalizačné a dorozumievacie systémy,
• hotelové systémy,
• štruktúrované káblové systémy a optické siete,
• TV a satelitné systémy a pod.

Závažnosť ESB sa mení v závislosti od prevádzkových podmienok budov. Jednotlivé systémy sa môžu prevádzkovať samostatne. Až ich prepojením sa však zväčša vytvorí adekvátne účinný systémy zabezpečenia majetku a ochrany ľudí a požadovaná úroveň komfortu.

Elektronické požiarne systémy (EPS)
Na základe bezpečnostných predpisov je povinnosťou vlastníka alebo zamestnávateľa zabezpečiť vo verejných a komerčných budovách požiarnu ochranu.

Najdôležitejšou požiadavkou, ktorá sa kladie na EPS, je okamžitá identifikácia, lokalizácia a nahlásenie vzniknutej udalosti vopred stanovenou formou. Operátor vo veľmi krátkom čase musí rozhodnúť a primerane zasiahnuť. Na zamedzenie zlyhaniu ľudského faktora a potreby rýchlo a spoľahlivo ­reagovať na vzniknutú udalosť sa často implementujú spoľahlivé automatizačné systémy, ktoré napríklad vypínajú vzduchotechniku a prívod elektrickej energie či uvádzajú do činnosti samočinné hasiace zariadenie.

Požiarna ochrana a evakuácia je účinnejšia v kombinácii s požiarnym evakuačným rozhlasom a kamerovým systémom. Z miesta udalosti cez videosystém získa operátor informácie, ktoré mu umožnia identifikovať rozsah nebezpečenstva, adekvátne reagovať a efektívne riadiť krízovú situáciu. Ďalším cenným zdrojom informácií je systém kontroly vstupov. Prostredníctvom neho môže operátor získať údaje o počte osôb nachádzajúcich sa v ohrozených zónach.

Elektronické zabezpečovacie systémy (EZS)
Elektronické zabezpečovacie systémy slúžia na ochranu osôb a majetku. Signalizujú vopred definovaným spôsobom miesto pokusu o nežiaduce vniknutie alebo vniknutie do monitorovaných zón. Ústredňa EZS vyhodnocuje udalosti z jednotlivých detektorov a podľa vopred určeného algoritmu podnieti nevyhnutné kroky na zabránenie činnosti narušiteľa. Operátor získava presnú informáciu o tom, kde sa vyvolal poplachový stav a v ktorých zónach sa narušiteľ pohybuje. Zásahová jednotka tak môže uskutočniť účinný zásah.

Elektronické zabezpečovacie systémy je vhodné využívať v spolupôsobení s kamerovým systémom, čím sa zvýši úroveň zabezpečenia budovy. Podľa potrebnej miery zabezpečenia sa volí optimálna kombinácia týchto systémov, volia sa koncové miesta a osoby, ktorým sa zasiela informácia o vzniknutej udalosti.

Systémy kontroly vstupov (SKV)
Systém kontroly vstupov umožňuje kontrolovaný pohyb osôb v chránených zónach. Identifikácia a autorizácia osôb prebieha na základe prideľovaných prístupových oprávnení v riadiacom programe. Podľa miery zabezpečenia sa volí stupeň autorizácie osôb, ktorá môže byť aj viacúrovňová. Systém zabezpečuje aj monitoring pohybu osôb v budove podľa určitých, vopred stanovených podmienok.

Dochádzkové systémy (DS)
Priamym príkladom súčinnosti ESB s ekonomickým informačným systémom firiem je dochádzkový systém. Slúži na evidenciu a kompletné spracovanie dochádzky zamestnancov s možnosťou prepojenia na personálny a mzdový systém. Poskytuje on-line informácie o prítomnosti alebo neprítomnosti zamestnancov na pracovisku v danom čase.

Kamerové systémy
Kamerové systémy tvoria neodmysliteľný doplnok bezpečnostných systémov v rámci ESB. Zaisťujú monitorovanie priestorov, prenos, záznam a archiváciu obrazového záznamu sledovaných priestorov. Typ kamery sa volí podľa účelu použitia, požiadaviek na polohovanie, poveternostných a svetelných podmienok prevádzky a možného poškodenia. Súčasťou moderných digitálnych kamier je detektor, ktorý reaguje na zmenu podmienok v snímanom priestore. Súčasná digitálna technika umožňuje záznamy analyzovať, ak je nevyhnutné objasniť vzniknutú situáciu, a podľa definovaných kritérií vyhľadávať v archíve. Kamerové systémy sú zvyčajne súčasťou EZS a SKV, preto je nevyhnutnou požiadavkou, aby systém vyhodnocoval nepretržitú prítomnosť signálu z jednotlivých kamier. Pri jeho strate spôsobenej poruchou alebo poškodením kamery môže kamerový systém v spolupráci so systémom EZS vyhlásiť poplach.

Systémy jednotného času
Systém jednotného času je jedným zo zá­kladných vstupov prístupových a dochádzkových systémov. Synchronizáciu času vyžadujú aj systémy, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a vyžadujú zosúladenie viacerých činností. Informácia o presnom čase nájde svoje miesto aj na každom zobrazovacom či reklamnom paneli.

Nemocničné systémy
Nemocničné systémy tvoria špecifickú oblasť využívania ESB. Vytvárajú spoľahlivý komunikačný kanál medzi ošetrovaným a ošetrujúcim personálom. Od ich fungovania priamo závisia ľudské životy, preto treba systém zabezpečiť proti jeho možným výpadkom.

Integrácia ESB
Elektronické systémy sa vyvíjali špecifickým spôsobom vrátane technologických a komunikačných štandardov. Výsledkom je rozsiahla a rôznorodá kabeláž, nedostatok koordinácie medzi systémami, dôsledkom čoho je neprehľadnosť a často aj nespoľahlivosť systémov.

Pre súčasnosť sú typické stále sa meniace podmienky. V administratívnych budovách sa napríklad neustále menia podnájomníci, pričom každý môže mať na svoje elektronické systémy osobité požiadavky. Pri projektovaní budov nemusí byť jasné, ako sa bude využívaný priestor členiť, ale ani to, aké požiadavky budú na jednotlivé systémy. Častým javom je, že zabezpečovacie a prístupové systémy „prichádzajú a odchádzajú“ s nájomníkom priestorov. Preto sa systémy budov navrhujú ako flexibilné s využitím otvorených systémov. Otvorené systémy sú na jednej strane prispôsobiteľné rýchlym a častým zmenám. Netreba sa pri nich pridržiavať len jedného technologického konceptu. Na druhej strane práve na zá­klade týchto skutočností umožňujú integráciu jednotlivých systémov do jednotného celku, tak, aby sa dal využívať jednotný komunikačný kanál. Vytvárajú sa tým prehľadné a spoľahlivé systémy s nižšími obstarávacími aj prevádzkovými nákladmi. Pritom všetkom nie je bezvýznamným aspektom ani podpora všetkých hlavných komunikačných štandardov.

Orientovať sa v komplikovaných elektronických systémoch budov, či už pri bežnej prevádzke, alebo v krízových situáciách, je náročné. Túto náročnosť pomáhajú znižovať integrované softvérové riešenia s grafickým rozhraním. Využitím štandardu TCP/IP môže komunikácia prebiehať aj cez siete LAN/WAN. Monitorovanie a riadenie tak nezávisí od veľkosti komplexov a vzájomných vzdialeností.

Naozaj ESB slúžia na svoj účel?
Prax ukazuje, že za každých okolností to tak nie je. Dôkazom toho sú aj udalosti z 11. septembra 2001. Z vyjadrenia osoby, ktorá mala šťastie a túto katastrofu prežila, vyplýva, že ľudia, ktorí sa v danom čase v budovách nachádzali, si tesne po náraze lietadla neuvedomovali rozsah a riziká nárazu. Na základe informácií od ostatných prítomných daná osoba vedela, že do budovy narazilo lietadlo, ale vzhľadom na to, že išlo len o malé lietadlo, nemal by to byť žiaden problém. Nikde nevidela oheň ani iné varovné signály. Pokračovala teda v bežnom pracovnom režime, kolegom rozposlala e-maily, aby sa pripravili na možnosť, že ak dôjde k evakuácii, budú pracovať provizórne z hotela.

Uvedená udalosť nie je veľmi vzdialená ani od slovenskej reality. Tu je niekoľko výstižných príkladov:

• Vybitá batéria záložného zdroja prístupového systému zapríčinila zablokovanie vchodových dverí do všetkých kancelárií. Uväznení zamestnanci strávili v miestnostiach bez možnosti úniku stresujúce dopoludnie. Prečo k tomu došlo? Na zníženie nákladov sa poistné spínače neumiestnili do každej kancelárie, ale len na recepciu spoločnosti. Problém bol v tom, že nikto z prítomných, ba dokonca ani recepčný o existencii daného spínača nič nevedel. Žiadne inštrukcie na riešenie uvedeného krízového stavu neexistovali. Revízia elektronického systému sa od ukončenia montáže nekonala. Takisto neexistoval žiaden systém, ktorý by signalizoval zoslabnutie batérií záložného zdroja. Technik, ktorý vedel, ako sa má daná situácia riešiť, nebol prítomný a mal vy­pnutý mobil. Menil by niekto s uväzneným v prípade vzniku požiaru? Osobitosťou našich pomerov je, že napriek spracovaniu opatrení a návrhu riešenia na odstránenie nedostatkov nebol návrh prijatý, pretože by si vyžiadal ďalšiu investíciu a teraz už predsa každý vo firme vie, ako treba v danej situácii postupovať…
• EZS chránila miliardový majetok firmy. Ústredňa bola umiestnená v miestnosti bez klimatizácie, kde sa v letných horúčavách prekračovala prípustná teplota. V dôsledku toho sa postupne uvoľňovala izolácia kontaktov EZS. Pri náhodnej manipulácii so skriňou počítača, ktorý sa nachádzal pri skrinke EZS, nastal skrat. Nasledovalo odblokovanie všetkých bezpečnostných dverí, čím sa umožnil nekontrolovaný vstup do zabezpečovaných zón. Na rozdiel od prvého prípadu sa príslušné osoby z nekvality lacného riešenia poučili a celý návrh a realizáciu EZS si dali upraviť dôveryhodnou firmou.

Žiaľ, dosť častý problém predstavujú aj kamerové systémy. Väčšinou sa až pri nevyhnutnosti spätnej analýzy záznamu zistí, že jeho kvalita je nevyhovujúca a nepostačujúci je aj čas archivácie záznamu. Načo je kamerový systém a záznam z kamier, ak sa na základe neho nedá rýchle a kvalitne analyzovať zaznamenaná situácia, nedajú sa rozpoznať požadované detaily, respektíve dôkazne preukázať skutok? Najnepríjemnejšia situácia nastane, ak sa zistí, že neexistuje žiaden záznam, lebo nastala porucha systému, respektíve kamery, a neexistuje žiadna signalizácia, ktorá by na prípadnú nefunkčnosť upozornila. 

Najmenšia škoda je tá, ktorá nevznikne
Elektronické systémy budov sú rôznorodé zložité systémy, vzájomne súvisiace a závislé. Nespozorované výpadky, respektíve nefunkčnosť môžu mať skľučujúci dosah.

Zvýšenú pozornosť treba venovať minimálne bezpečnostným, zabezpečovacím a kamerovým systémom – tak pri ich návrhu a inštalácii, ako aj pri prevádzke, údržbe a vykonávaní predpísaných revízii. Dôležitým podkladom je projektová dokumentácia skutočného vyhotovenia a následná priebežná aktualizácia tejto dokumentácie podľa vykonaných zmien v systémoch. Vyžaduje sa tiež kontinuálna kontrola funkčnosti, pripravenosti pomôcť v krízovej situácii, ktorá je nepredvídateľná a reakcie „zúčastnených“ sú panické.

TEXT: Ing. Vojtech Dohányos
FOTO: archív autora

Ing. Vojtech Dohányos je obchodným riaditeľom spoločnosti Informačná technika, spol. s r. o.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.