Príklady spoľahlivých riešení strešných detailov

Návrhy jednotlivých konštrukčných detailov v značnej miere ovplyvňujú celkovú kvalitu diela ako celku. Preto im treba venovať dostatočnú pozornosť a riešiť ich ešte pred realizáciou prác. Článok sa zaoberá porovnávaním rôznych riešení strešných detailov plochých striech a zisťuje, ako dlho sú tieto riešenia schopné odolávať poveternostným vplyvom.

Strešnými detailmi sú nielen detaily nepochôdznych striech, ale aj detaily terás, parkovísk či vegetačných striech, ktoré chýbajú dokonca aj v samotnom vykonávacom projekte.

V praxi detaily rieši realizačná firma, ktorou je často samostatný remeselník bez dostatočných vedomostí. To znamená, že detaily môžu byť zhotovené aj menej kvalitne alebo úplne nesprávne, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje funkčnosť strechy najmä po dlhoročnom pôsobení poveternostných podmienok.

Ukončenie povlakovej krytiny pod prahom dverí 
Pri tomto detaile je dôležité posúdiť najmä, či súčet hrúbok spádovej vrstvy, tepelnej izolácie a pochôdznych vrstiev nie je vo vyššej úrovni ako samotný prah dverí. Riešením môže byť dodatočné vyvýšenie prahu dverí, ktoré treba vykonávať súčasne s prípravou výplňových otvorov stavby, alebo zníženie vrstvy samotnej terasy, pričom sa však nedodržia požiadavky tepelnotechnickej normy. Ak je železobetónový preklad už hotový, neodporúča sa posúvať dvere smerom nahor, pretože by sa narušil architektonický vzhľad úrovne nadpraží okien a dverí. V prípade, že ide napríklad o dvere osadené v oceľovej zasklenej stene, neostáva nič iné, ako znížiť výšku zasklenej steny alebo dverí. Všetky tieto riešenia sú dosť nákladné, a pritom by stačilo, keby projektant v návrhu presne určil hrúbky fragmentov terás a definoval hrúbku vrstiev v mieste prahu. Chyba týchto výpočtov sa následne na stavbách rieši tak, že sa spád lodžií či terás upraví z minimálneho normového spádu 1,75 na 0,5 %, čo je nevyhovujúce. Primalý spád totiž nemožno realizovať v dostatočnej rovinnosti. Nerovnosť povrchu spádovej vrstvy sa tak prenáša až do pochôdznych vrstiev, ktorých povrch sa po zamrznutí mlák stáva nebezpečným. Státie vody v podkladovej vrstve z drveného štrku pod betónovými dlažbami môže zasa vyvolávať pri jej zamrznutí deformáciu povrchov, prípadne až deštrukciu samotných tvárnic.

Takisto sa zabúda aj na zásadu, že prah dverí musí byť vyššie ako úroveň terasy, aby sa zabránilo vnikaniu náporového dažďa do interiéru. Ak sa však vonkajší a vnútorný povrch pripraví v rovnakej úrovni, odporúča sa pred prahom vytvoriť dostatočne široký žľab a zakryť ho riedkou mriežkou, aby sa náporový dážď nemal možnosť dostať až do interiéru. Preto je vhodné, aby sa hydroizolácia končila 5 cm nad úrovňou terasy. Na ostatnej ploche terasy mimo prahu by sa mala izolácia končiť minimálne 15 cm nad poslednou povrchovou úpravou terasy. Keďže sa na túto požiadavku normy často zabúda, dochádza k vymŕzaniu spodných okrajov omietok fasád.

Balkónové dvere sú väčšinou plastové, preto sa odporúča na ukončenie povlakovej krytiny použiť plechovú poplastovanú lištu, ktorá sa v ploche rámu utesní poly­uretánovým tmelom. Toto ukončenie musí byť zhotovené pod výtokovými otvormi, aby bol zabezpečený odvod kondenzačnej vody z profilov dverí. Termoplastickú fóliu povlakovej krytiny tak možno nataviť priamo na lištu, čím sa zachová aj architektonický vzhľad detailu, ktorý korešponduje so samotnými plochami výplňových otvorov.

V ostatnom čase sa objavili na trhu zasklené steny, ktoré majú výtokový otvor na skondenzovanú vodu zospodu. Ak sa takáto zasklená stena končí so spodnou časťou v úrovni terasy, je ťažké tento detail vyriešiť (väčšina výrobcov dokonca ani neuvádza spôsob riešenia).

Ďalším problém je napríklad aj podbetónovanie prahu dverí namiesto podmurovania. V tomto mieste tak vzniká tepelný most, ktorý treba následne riešiť zložitejším detailom zateplenia. Oveľa jednoduchšie je chybné poodbetónovanie vybúrať a nahradiť ho tehlovým či plynosilikátovým murivom.

Nasiakavé tepelnoizolačné vrstvy dlhodobo akumulovali vlhkosť a spôsobovali koróziu nosných plechov až po úplnú deštrukciu stropu. Vlhkosť bola uzavretá medzi plechovými doskami a fóliou EPDM.
Nosná oceľová konštrukcia votknutá do stropnej dosky vytvára nezaizolovateľný tepelný most.		Takýto otvor na inštalácie je značne  problematickým miestom.

Ukončenie povlakovej krytiny na zvislej stene
Ukončenie povlakovej krytiny na stene z pálených tehál či plynosilikátových tvárnic a hrubej vyrovnávacej cementovej omietke je pomerne jednoduché riešenie. Ak je však zvislé murivo železobetónové a zateplené kontaktných zatepľovacím systémom, odporúča sa v mieste prevýšenia izolácie 15 cm nad úrovňou terasy zamedziť vzniku tepelného mostu. Ak by sa povlaková krytina zhotovila priamo na povrchu betónovej plochy, bolo by treba ju prekryť tepelnoizolačnou vrstvou, väčšinou polystyrénom, ktorý nemôže byť v kontakte z termoplastickými fóliovými krytinami. Takýto systém však treba kotviť. Prevŕtanie hotovej krytiny ale môže spôsobiť kritickú poruchu, preto sa odporúča tento detail riešiť zateplením pod povlakovou krytinou na zvislej stene. Keďže však ukončenie nemôže byť na povrchu zateplenia, ale na pevnej betónovej stene, treba ho riešiť lištou v tvare Z. Pod ňou sa upevní tepelná izolácia a okraj vrchnej časti lišty sa ukončí na stene.

Nesprávne je ukončenie povlakovej krytiny na povrchu kontaktného zatepľovacieho systému. Kotvenie líšt narúša povrch fasády a vzniknutými škárami môže pod povlakovú krytinu vnikať dažďová voda. Ani povrch fasády nie je vždy dostatočne tesný – dilatáciami medzi zatepľovacími doskami môže vnikať voda tesne pod jej povrch, až sa dostane za povlakovú krytinu.

Dlhodobo zatekajúci strešný plášť vytvoril priestor na osobitý druh vegetačnej fasády.		Vlhkosť v strešnom plášti je zdrojom deštrukcie pri jej zamŕzaní; dodatočné opravy sú veľmi nákladné.

Drenážna vrstva nad povlakovou krytinou terás
Pri terasách, ktorých povrchová krytina bude z keramických dlaždíc, treba zhotoviť betónový poter hrubý minimálne 5 cm, na ktorý sa dlažba uloží. Zvyčajne sa však kladie na povlakovú krytinu, od ktorej ho oddeľuje geotextília; takéto riešenie je chybné. Betónový poter sa totiž po rokoch vymŕzaním degraduje a povrch dlažby sa tiež naruší. Je to prirodzený dôsledok toho, že dažďová voda prenikne škárami medzi keramické dlaždice a nasiakne do betónového poteru. Pri intenzívnom premáčaní sa voda dostane do spodných vrstiev betónového poteru, kde v zimnom období opakovane zamŕza, čím dochádza k deštrukcii betónu. Zabrániť tomuto javu možno tak, že sa pod betónový poter položí tvarovaná drenážna rohož z plastu. Tá má v spodnej časti výrezy, aby voda z betónu mohla vytekať na povlakovú krytinu a odtiaľ v smere spádu do kanalizácie. Drenážne tvarovky bez otvorov v spodnej časti sú na tento účel nevhodné. Napriek tomu sa tento detail zhotovuje nesprávne – bez drenážnej vrstvy.

Zhotovovanie vetracích šachtičiek na strechách
Ak sa šachtička vymuruje z pálených tehál alebo plynosilikátových tvárnic, povlaková krytina na zvislých stenách sa ukončí bežným spôsobom. Tak nedochádza k vzniku tepelných mostov.

Ak sa však šachtička zhotoví zo železobe­tónu položeného na nosnej konštrukcii, treba jej povrch oddeliť od vonkajšieho prostredia tepelnou izoláciou. Šachtičky s otvormi na prúdenie studeného vzduchu sa však nedajú zatepliť. Preto následne dochádza ku kondenzácii vodných pár na vnútornom povrchu šachtičky, voda steká do interiéru a vyvoláva dojem, že zateká strecha. Z toho dôvodu sa odporúča šachtičky murovať z vhodných materiálov.

Podbetónovaná nosná konštrukcia pod klimatizačné jednotky môže byť len dielom vysokej neprofesionality…		… pritom riešenie je celkom jednoduché. (Na izoláciu sú však vhodnejšie stojky z oceľových rúrok.)

Ukončenie povlakovej krytiny pri zasklených plochách stien a svetlíkov
Často sa povlaková krytina kotví ihneď po osadení zasklenej steny a ukončuje sa priamo na ploche tejto steny, resp. svetlíka. Po pretmelení takéhoto ukončenia by malo byť všetko v poriadku, ale nemusí to tak byť. V mnohých veľkoplošných zaskleniach je totiž medzi jednotlivými dielmi skla a profilov zvislý kanálik, ktorým sa náporový dážď, prípadne kondenzát odvádza zvisle dole. Odtiaľ vteká pod povlakovú krytinu, ktorá je ukončená na povrchu zasklenej steny. Správnym riešením je preto vytvorenie prípravného profilu napríklad z hrubo poplastovaného plechu v tvare Z ešte pred osadením zasklenej steny. Profil tak svojím vyvýšeným tvarom zabraňuje vnikaniu vody poza povlakovú krytinu a termoplastická fólia pritavená na profil zasa stekaniu vody v zvislej škáre medzi zasklením. Takýto spôsob riešenia však musí byť uvedený už v projekte a nemožno ho riešiť až pri samotnej realizácii.

Správny návrh strešného plášťa vegetačnej strechy
Aby vegetačná strecha plnila svoju funkciu, musí časť zrážok zachytávať vo svojich vrstvách a prebytok odvádzať preč. Pri nedostatku vody totiž zahynú aj odolné skalničky, a keď je vody veľa, na streche sa vytvorí močarisko. Aby tento systém správne fungoval, odporúča sa na vegetačných strechách použiť drenážno-akumulačné tvarovky a rôzne druhy substrátov; výsadbu treba navrhnúť pre ten-ktorý druh súvrstvia. Dôležité je zohľadniť na týchto strechách aj starostlivosť o vegetáciu (pretrhávanie, zalievanie).

Správne navrhnutá vegetačná strecha by mala okrem súvrstvia obsahovať i riešenie okrajov vegetačných vrstiev obrubníkmi, zabudované pevné body, na ktorých sa môžu ukotviť pracovníci, aby tak predišli prípadnému pádu pri údržbe zelene, ako aj predeľovacie polia zo štrku, zabraňujúce rozšíreniu prípadného požiaru po streche. Aby mohla vegetačná strecha správne fungovať dlhé roky, musí sa správne technicky navrhnúť a následne i zrealizovať.

Vhodné technologie, kvalifikovaní montážnici a vykonávanie prác podľa podrobného vykonávacieho projektu sú zárukou, že strecha bude dokonale fungovať. Aj takto sa relizujú strechy. I keď nie všade a všetky.

Záver
Ku kvalite stavebného diela možno prispieť iba kvalitným projekčným návrhom a rešpektovaním určitých zásad pri realizácii stavieb. To platí aj pre jednotlivé strešné detaily, ktoré sa dajú správne vyriešiť len po dokonalom zvládnutí danej problematiky.

Stanislav Čižmárik
Foto: archív autora

Autor je konateľom spoločnosti Strestav, s. r. o., a predsedom Cechu strechárov.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.