Realizácia stavieb

V každodennej praxi, či už v projekcii, alebo priamo na stavbe, sa stretávame s problémom pripojenia rôznych prvkov k nosným konštrukciám – s kotvením. Môžu to byť kotvenia oceľových alebo drevných nosných prvkov, upevnenie zábradlí a iných doplnkov či pripevnenie inštalácií a technológie. Kotevnú techniku využijeme aj pri realizácii kontaktnej izolácie alebo pri napájaní starých a nových murovaných konštrukcií. Kotvenie musí byť v prvom rade spoľahlivé, no pri sériových aplikáciách treba myslieť i na efektívnosť. Upevňovanie do muriva z tehál a pórobetónu má oproti kotveniu v betóne svoje špecifiká, azda nezaškodí povedať si o ňom niečo viac.

Nevyhnutným predpokladom hodnoverného hodnotenia existujúcej stavby je preverenie aktuálneho stavu konštrukcie a vlastností stavebných materiálov. Na tento účel sa používajú deštruktívne a nedeštruktívne skúšobné metódy. Často je účelná kombinácia oboch metód. Tá sa využíva aj na diagnostiku podmienok na vznik korózie výstuže v betóne.

Šikmé strechy sú súčasným trendom vo výstavbe a v rekonštrukcii budov, ktorý má estetický aj praktický význam. Výrazný nedostatok bytov si vynucuje adaptáciu starších povalových priestorov na nové byty, zároveň sa rozšírila i výstavba podkrovných nadstavieb na panelové domy. Výsledkom realizácie obytného podkrovia má byť optimálna klíma a pohoda v prostredí, odhlučnenie priestorov a maximálna úspora energií.

Strešné konštrukcie s komplexnou viacvrstvovou skladbou strechy, zložené z mnohých prvkov, sa vytvárajú takmer výlučne priamo na stavbe. Pri ich realizácii vznikajú rozdiely v rozmeroch, chyby pri napojení a sú potrebné rozličné opravy, ktoré podporujú prenikanie vzduchu a vodných pár do strechy. Preto by každá šikmá strecha mala mať vetranie zabezpečené vzduchovými vrstvami, ktoré sú prostredníctvom otvorov spojené s vonkajším vzduchom pri hornom a dolnom okraji strechy.

Stavebné lepidlá možno rozdeliť do viacerých kategórií podľa ich vlastností alebo oblasti použitia. Dôležitá je tiež správna realizácia obkladu alebo dlažby, ktorá závisí od správne pripraveného a diagnostikovaného povrchu, ale aj od použitia správnych nástrojov.

Rast cien energií spôsobuje dopyt po energeticky nenáročných domoch, pričom významnú rolu zohrávajú práve obvodové steny. Dnes sa, na rozdiel od minulosti, pri projekte domu počíta aj s tým, aké náklady spojené s vykurovaním bude mať vlastník domu o tridsať rokov. Opýtali sme sa výrobcov na najdôležitejšie vlastnosti, ktoré má mať kvalitná obvodová stena.

Jedným z akútnych problémov z hľadiska ochrany životného prostredia je nárast hladiny hluku. Hluk narastá nielen v obytných a priemyselných zónach, ale predovšetkým v okolí dopravných ťahov s automobilovou a železničnou dopravou. Tieto škodlivé akustické vplyvy, ktoré pôsobia na človeka, možno redukovať správnym navrhnutím protihlukových opatrení v podobe protihlukových clôn. V nasledujúcich riadkoch sa dočítate o najdôležitejších faktoroch, ktoré ovplyvňujú návrh a realizáciu protihlukových stien z hľadiska šírenia hluku a tiež z hľadiska esteticko-materiálového riešenia.

Ekonomický rast na Slovensku vyvoláva dopyt po moderných výškových administratívnych budovách. V hlavnom meste sa už zrealizovali budovy s 20 poschodiami a pripravujú sa ďalšie, ktoré dosiahnu 30 až 40 nadzemných podlaží. Výškové budovy patria nesporne k pozoruhodným architektonicko-technickým dielam. Výška stavieb narastala spolu s rozvojom stavebných materiálov vyššej pevnosti. Čo je však pri výškových budovách najzaujímavejšie a najdôležitejšie z pohľadu statika?

V roku 1992 sa skončil rozsiahlejší projekt, ktorého súčasťou bol aj orientačný radónový prieskum územia  Veľkej Bratislavy. Pobytové priestory, v blízkosti ktorých sa v pôdnom vzduchu zistilo vysoké radónové riziko, sa potom dlhodobo monitorovali z hľadiska úrovne tzv. ekvivalentnej objemovej aktivity radónu a jeho dcérskych produktov rozpadu. Na viacerých lokalitách Bratislavy a okolia sa takýmto spôsobom zistili viacnásobne vyššie hodnoty, než povoľujú slovenské i zahraničné hygienické normy.

Pri spájaní konštrukcií v stavebníctve sa používajú chemické kotviace lepidlá. Ide  o jedno- alebo dvojzložkové materiály, prevažne bez obsahu rozpúšťadiel, pričom dominantná pozícia na trhu patrí dvojzložkovým chemickým kotviacim lepidlám. Dvojzložkové kotviace materiály sú na rôznych chemických bázach, ako sú polyesterové, vinylesterové a epoxidové živice, alebo  na báze akrylátových a hybridných systémov. Z týchto technológií má každá svoje výhody a špecifické vlastnosti ich predurčujú na konkrétne aplikácie.

Hoci sú už hydroizolačné PVC-P fólie v stavebníctve pomerne známe, ešte vždy predstavujú riziko pri neodbornej montáži, preto nie sú vhodné na svojpomocnú aplikáciu. K hydroizolačnej fólii v spodnej stavbe neodmysliteľne patrí dostatočne skúsený izolatér so znalosťou nadväzujúcich stavebných  postupov. Napriek tomu, že hydroizolačné fólie určené na spodnú stavbu majú adekvátne mechanicko-fyzikálne vlastnosti, nie sú vhodné na všetky typy konštrukcií spodnej stavby.

Vo Viedni pri južnom dunajskom ramene Donaukanal minulý rok vyrástla nová dominanta. V novej 75 metrov vysokej centrále koncernu Uniqa na ulici Untere Donaustraße vo Viedni podľa jej tvorcov z viedenského architektonického ateliéru Neumann + Partner neplatí, že kto sedí v „sklenenej veži“, musí sa zákonite v lete potiť a v zime mrznúť. Pri navrhovaní kancelárskej veže boli vytvorenie príjemného pracovného prostredia a ideálneho temperovania dôležitými aspektmi návrhu. A nemalý podiel na tom malo práve riešenie fasády.

Veľká pozornosť sa venuje technickým parametrom obvodového plášťa, ale rozhoduje aj kvalitný vzhľad. Zaujímali nás preto možnosti dodávateľov nielen pri zhotovovaní funkčného obvodového plášťa, ale aj esteticky zaujímavej fasády. Ľahké fasády sa uplatňujú na budovách s plánovanou dlhšou životnosťou (na administratívnych budovách, v retailových centrách a pod.) alebo pri opláštení budov efemérnejšieho charakteru – logistických centier, skladov, hál. Uvažuje sa pri koncepcii fasády o jej životnosti, o tom, ako bude vyzerať po rokoch?

Údržba, čistenie a oprava fasád budov, svetlíkov a ďalších častí budov vyžaduje v prvom rade vyriešenie prístupu k daným plochám. Pri veľmi nízkych budovách vystačíme s niektorým z prenosných zariadení, ktoré nie sú súčasťou budovy a ktoré zvyčajne prenajímajú špecializované firmy. Vyššie budovy majú zväčša buď niektorý z permanentných prístupových systémov, ktoré sú trvalou súčasťou budovy, alebo sa údržba a čistenie zverí špecialistom na výškové práce. Investície do bezpečného permanentného systému pri nových budovách sa z dlhodobého hľadiska jednoznačne oplatí, lebo dodatočné inštalácie bývajú drahé a často ich sprevádzajú technické problémy.

Pri realizáciách šikmých striech sa v súčasnosti najčastejšie stretávame s vetranými skladbami strešných plášťov. Účelom vetrania strechy je výmena vzduchu v povalovom priestore medzi dolným plášťom a krytinou (klasická strecha) alebo medzi krytinou a tepelnoizolačnou vrstvou (obytné podkrovie).