Protiradónové opatrenia pri rekonštrukciách
Pri projektovaní rekonštrukcií stavieb možno často stáť pred potrebou riešenia radónovej problematiky. Či sú však protiradónové opatrenia naozaj potrebné, možno zistiť z prieskumu, ktorý vyžaduje stavebný úrad na základe platnej legislatívy. Prieskum sa väčšinou odvíja od stavu objektu a plánovaného rozsahu rekonštrukcie.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Postupy merania pri radónovom prieskume
Pri radónovom prieskume sa využívajú dva základné postupy:
- meranie vnútorného prostredia,
- meranie radónového indexu pozemku (pri novostavbách).
Ani jedno z meraní však nie je univerzálne a má svoje limity či nepresnosti.
Meraním vnútri objektu možno zistiť súčasný stav koncentrácií radónu v objekte, ale nie to, ako sa zmenia podmienky po prestavbe, napr. po výmene okien. Takisto je problém zabezpečiť nemenné podmienky na meranie, pretože časť objektov pred rekonštrukciou už nemusí byť obývaná a miestnosti často nemožno uzatvoriť.
Najlepšie výsledky v tomto prípade poskytuje meranie nárastových kriviek, ktoré však nie je v súčasnosti uznanou metodikou a muselo by sa robiť navyše k týždennému radónovému meraniu. Ak by sa zistila zvýšená úroveň objemovej aktivity radónu (OAR), výsledky tohto merania by neumožňovali výpočet potrebnej hrúbky izolácie.
Pri meraní radónového indexu pozemku sa odporúča robiť výpočet potrebnej izolácie, pri ktorom však vznikajú isté nepresnosti. Málokedy možno dodržať raster bodov požadovaný metodikou, a ak sa podarí merať v pôdoryse domu, meria sa OAR v pôdnom vzduchu vo vyschnutých navážkach, ktoré výsledok skresľujú.
|
Schematické znázornenie zdrojov radónu v objektoch pozemných stavieb (A – trhliny medzi stenou a podlahou, B – trhliny, vznikajúce rozdielnym sadaním suterénnych stien, príp. základovej dosky, C – netesnosti okolo poklopov revíznych šácht, D – netesnosti okolo prestupov inštalácií, E – netesnosti okolo podlahových otvorov, F – prístup radónu odvodňovacím drenážnym potrubím – trativodom, G – difúzia konštrukciami spodnej stavby, H – exhalácia radónu zo stavebných materiálov, I – uvoľňovanie radónu z vody, dodávanej do objektu, J – prítomnosť radónu vo vzduchu dodávanom ventiláciou) |
Z toho vyplýva, že postup merania sa volí podľa situácie na konkrétnej stavbe. V minulosti poskytovali správny obraz o výskyte radónu v objekte vykonávané radónové diagnostiky. Ich súčasťou bolo meranie radónového indexu pozemku, ako aj OAR vnútri miestností, meranie nárastových kriviek, čiastočný stavebnotechnický prieskum s overenými miestami prieniku radónu do objektu (vrátane kvantifikácie prísunu radónu). Nevýhodou tohto merania však bola vyššia cena.
Radónový prieskum
Výsledok celkových rekonštrukcií neovplyvňujú nerekonštruované časti objektu a radónovej otázke možno venovať viac priestoru. Pri čiastočných rekonštrukciách zväčša býva k dispozícii menej financií a časti, do ktorých sa zasahovalo, môžu situáciu zhoršovať. Existujú napríklad aj prípady, keď je po rekonštrukcii do jedného priestoru spojená rekonštruovaná i nerekonštruovaná časť (najmä v prípade prístavieb).
Ak výsledok radónového prieskumu ukáže, že opatrenia proti prieniku radónu z podložia nie sú potrebné (nízky radónový index alebo nameraná hodnota v miestnostiach do 400 Bq/m3), treba dbať na to, aby sa stav nezhoršil. Výsledok aj tak väčšinou nemožno zistiť, pretože meranie pred kolaudáciou sa bežne nerealizuje.
Ak radónový prieskum preukáže potrebu protiradónových opatrení, treba zvážiť možnosti riešenia. Aby sa mohlo postupovať výpočtom ako pri novostavbe, navrhnúť správnu izoláciu a realizovať ju, treba zabezpečiť napojenie izolácií v celom pôdoryse stavby. To býva často problém, pretože ak má objekt vodorovné izolácie proti vlhkosti, je napojenie novej izolácie zložité a podrezávať všetky múry zasa nákladné riešenie. Niekedy to z hľadiska vlhkosti objektu ani nie je potrebné.
V prípade izolovania jednotlivých miestností a realizácie izolačných vaní je zložité vytvoriť detail vzduchotesného napojenia na stenu. Ak sa rozhodneme pre izolovanie jednotlivých miestností a realizáciu izolačných vaní, je vždy problematický detail vzduchotesného napojenia izolácie na stenu. Po skúsenostiach z protiradónových opatrení treba v objektoch s preukázateľne zisteným radónom tieto izolácie dopĺňať prevetranou dutinou pod podlahou. Tá musí byť odvetraná nad strechu a pri problémoch s radónom možno pod ňu vniesť podtlak.
Meranie objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu metodikou LUK Vysvetlivky: A – odberná rúrka, B – vyrážacia tyč, C – stratený hrot, D – odsávacia hlava, E – injekčná striekačka JANETT, F – Lucasova scintilačná komora, G – prístroj na meranie objemovej aktivity radónu, H – ovládací panel prístroja, I – sonda prístroja, J – kruhový menič scintilačných komôr |
V prvej polovici 90. rokov minulého storočia sa navrhovali dutiny vetrané prieduchmi z fasády objektu. Trvalo tadiaľ prúdil vzduch (vplyvom komínového efektu i bez vetráka) a odvádzal podstatné množstvo vlhkosti z podložia objektu, čo viedlo k vysychaniu vlhkých múrov. Nevýhodou bolo ochladzovanie podláh (riešilo sa silnejšou izoláciou) a muriva. Následné merania (v tom čase EOAR) potvrdili účinnosť tejto metódy. Ustúpilo sa od nej v dôsledku vyššej ceny.
Ďalší vývoj viedol k zrušeniu prisávania vzduchu pod podlahu z vonkajšieho prostredia a vytvárania tzv. podtlaku pod podlahou. Prevetraná vrstva sa obmedzovala len na časti pôdorysu, najmä po obvode miestnosti, kde sa predpokladala väčšina netesností. Dutina pod podlahou bola stále odvetrávaná nad strechu, pričom sa tu počítalo aj s komínovým efektom, ktorý sa mohol podporiť vložením ventilátora s časovacím spínačom. Predpokladá sa, že pod podlahu sa prisáva vzduch prednostne z miestností, čím odpadá ochladzovanie podzákladia, ale o niečo klesá vysúšací potenciál protiradónového opatrenia. Vzduch v miestnosti býva vlhkejší a škárami ho prejde menej ako prieduchmi z fasády.
Posledný trend v rámci úspory nákladov nezasahuje do podláh, ale snaží sa navŕtať priepustnú vrstvu pod podlahou a pomocou ventilátorov v nej vytvoriť podtlak (obdoba skôr známych radónových studní). Pri stavbách s veľkou plochou podláh (napr. továrenské haly) je vhodnejšie voliť pretlakové vetranie. Zo stavebného hľadiska ide o lacnejšie riešenie, vzduchotechnika býva súčasťou stavby i bez ohľadu na radón a prevádzkové náklady sa zvyšujú len málo.
Úspešnosť protiradónových opatrení sa odporúča zisťovať v okamihu položenia izolácií. Pri ozdravovacích opatreniach sa tento proces nazýval medzioperačná kontrola, pri ktorej sa odkryli nedostatky v realizácii a dalo sa zasiahnuť pred položením finálnych vrstiev podlahy. Nedostatkom bývala obmedzená možnosť zabezpečenia tesnosti miestností a nesprávne načasovanie merania. Opatrenia sa vykonávali najmä v letnom a jesennom období, keď je prisávanie z podložia menšie ako v zime. Vlastné meranie si teda vyžadovalo vyššie teploty vnútri meraného objektu, ako sú vo vonkajšom prostredí (stav predpokladaný počas prevádzky v zimnom období).
V súčasnosti to možno riešiť vytvorením umelého podtlaku v miestnosti. Po dokončení rekonštrukcie vykonané meranie vyhodnotí opatrenia, možnosť nápravy je však obmedzená. Z toho dôvodu si treba ponechať možnosť zvýšenia podtlaku pomocou ventilátora, prípadne nastaviť výmenu vzduchu.
Záver
Ing. Petra Bednářová, PhD., RNDr. Jana Krejsová, Ing. František Popp
Obrázky: J. Bezák
Petra Bednářová je vedúca katedry stavebníctva na VŠTE v Českých Budějoviciach.
Jana Krejsová je odbornou asistentkou, ktorá sa špecializuje na vnútorné prostredie, pôsobí na VŠTE v Českých Budějoviciach.
František Popp je odborným asistentom na meranie a projekty radónu takisto na VŠTE v Českých Budějoviciach.
Recenzoval Ing. Juraj Bezák