Prefabrikácia na Slovensku ešte neprekročila svoj tieň
Andrea Dingová Svetovým trendom súčasnosti sú flexibilné rozoberateľné stavby a zelené riešenia. Na Slovensku po nich zatiaľ, žiaľ, nie je dopyt. O tom, prečo je slovenský trh, pokiaľ ide o prefabrikovanú výstavbu a inovácie v stavebníctve, pomerne konzervatívny, sme sa rozprávali s Matejom Hrubým, obchodným riaditeľom firmy Peikko Slovakia.
Stalo sa niekedy, že ste zasiahli do projektu, kde bolo navrhnuté nejaké iné riešenie, no vy ste odporučili, že riešenie Peikko môže byť lepšie, prínosnejšie, lacnejšie, rýchlejšie?
Hľadanie vhodného technického riešenia musí vzniknúť v nejakej spolupráci. Naším primárnym spolupracujúcim projektantom je statik. Väčšinou preto prichádzame s technickým riešením v spolupráci so statikom, ktorý musí byť s daným technickým riešením stotožnený. Určite nie je naším cieľom obchádzať niekoho a hovoriť, že vieme vymyslieť niečo iné alebo lepšie. S návrhom by mali byť stotožnení všetci, len tak môže byť následná výstavba bezproblémová.
V súčasnosti sa do popredia dostávajú udržateľné a archeologické riešenia. Ako reflektujete na tento aspekt výstavby?
To je veľký trend v stavebníctve. Ešte pred pár rokmi, pred súčasnými krízami, sme zaznamenali veľký boom hybridných konštrukcií, čiže kombinácie dreva, betónu a ocele. Kríza tento boom spomalila, a to aj preto, že hybridné drevené konštrukcie určite nie sú lacnejšie ako betónové. A to ani v Nemecku alebo vo Švajčiarsku, ani v Rakúsku alebo v Škandinávii.
Napriek tomu, že v súčasnosti došlo k spomaleniu, myslíme si, že určite bude o tieto riešenia v budúcnosti záujem. Budúcnosť vidíme v kombinácii napríklad drevených stropov s betónovými stenami, ktoré zabezpečujú tuhosť, prípadne v drevobetónových stropoch a v drevených paneloch s nadbetonávkou – uložených napríklad aj na našich nosníkoch, vďaka čomu vznikne bezprievlakový drevený strop, ktorý má aj svoje vizuálne kvality a zároveň znižuje uhlíkovú stopu budovy.
Ďalší trend, ktorý podľa mňa do česko-slovenského stavebníctva ešte neprišiel, sú flexibilné, rozoberateľné budovy. Budova by mala byť navrhnutá ako skeletová a ideálne s takou úpravou detailov, aby ju bolo možné rozobrať. Nemyslím to tak, že sa postaví napríklad štadión a rozoberú sa horné poschodia, ktoré sú iba oceľové, ale tak, že sa napríklad postaví kancelárska budova, ktorá má otvorenú dispozíciu a v prípade potreby sa jedno poschodie uberie alebo sa zhotovia nejaké otvory, alebo sa budova nadstaví.
Dokonca existuje dokument, ktorý vydala Európska komisia, o tom, aké by mali byť aspekty rozoberateľných alebo flexibilných budov. Napríklad fasády by nemali tvoriť steny, ale stĺpy tak, aby bolo možné fasádu vymeniť, lebo životnosť fasády je 20 až 30 rokov a za 30 rokov budeme mať iné požiadavky na fasádu. Po 30 rokoch by teda zostal skelet a budovu by bolo možné obnoviť, aby spĺňala parametre, ktoré budú platné v danom čase. Hlavným cieľom je, aby bol životný cyklus tých budov dlhší a menej sa búralo.
Viete ponúknuť nejaké riešenia aj pri tejto flexibilnej výstavbe?
Áno. V ponuke máme skrutkové spoje modifikované tak, aby boli rozoberateľné. Rozoberateľné skelety sú momentálne trendom v Škandinávii. Tento systém sa používa na navrhovanie menších kancelárskych budov alebo rodinných domov. Tu má Peikko rozvinutú spoluprácu s výrobcami prefabrikátov. Čiže rozoberateľné prefabrikované skelety predstavujú oblasť, v ktorej máme know-how. Na Slovensku sme dopyt po týchto konštrukciách ešte nezaregistrovali.
Pokiaľ ide o udržateľnosť, zohľadňujete tento aspekt aj pri výrobe?
Áno, tým, že sme škandinávska firma, je pre nás udržateľnosť veľká téma. K našim výrobkom máme aj „green“ verzie. Green verzia znamená, že sú vyrobené z recyklovanej ocele. Pri výrobe sa dodržiavajú určité pracovné postupy špecifické pre tieto výrobky. Na ich ochranu sa používa iný – vodouriediteľný – náter, ktorý pomalšie schne. Inak sa zabezpečuje ich doprava.
Je o takéto riešenia záujem na Slovensku?
Na Slovensku sme žiadny green variant zatiaľ nedodávali.
A myslíte si, že v budúcnosti sa táto situácia zmení?
Určite, ale z môjho pohľadu je tu ešte väčší priestor na zvýšenie efektivity alebo udržateľnosti, ako nahrádzať jeden už relatívne subtílny prvok ešte nižšou uhlíkovou stopou. Momentálne máme ľahšie dosiahnuteľné ciele ako toto.
Aké sú tie vaše ciele?
Cieľom našej spoločnosti je, samozrejme, rásť, keďže sme firma, ktorá je súkromná a potrebuje rast. Lokálne sa však na česko-slovenskom trhu snažíme, aby sa naše riešenia stále viac používali. Robíme preto maximum. Je pre nás dôležité, aby sa prefabrikácia používala stále viac a aby sme riešenia pre prefabrikáciu mohli ponúkať na viac stavieb.
Priestor v nosných konštrukciách vidíme predovšetkým vo väčšom využití prefabrikácie a modernej prefabrikácie. Tie ďalšie inovácie, napríklad digitalizácia alebo BIM projektovanie, sú niečo, čo neprinášame, lebo nie sme dodávateľmi softvéru, ale samozrejme, v tomto prostredí pracujeme. Tým, že sme firma, ktorá zo Slovenska rieši a projektuje projekty v podstate v celej Európe, inú možnosť ako pracovať v BIM ani nemáme. Čiže práca v 3D je pre našich projektantov niečo úplne prirodzené.
Na projektovanie v 3D sme prechádzali približne sedem alebo osem rokov. V tom čase išlo o veľký skok, ktorý nám chvíľku trval, ale momentálne si nevieme predstaviť, že by to bolo inak. Pracujeme na „zdieľaných“ modeloch, do modelu vkladáme naše prvky, projektanti z iných firiem a iných krajín vkladajú svoje prvky a niekto to koordinuje. Čiže 3D projektovanie BIM je niečo, v čom pracujeme a čo sa tiež dá považovať za inováciu. Nespomínal som to, pretože to je iba prostredie, v ktorom pracujeme, a my nie sme dodávatelia softvéru.
Ale poskytujete aj podporu pre projektantov.
Áno. A toto rozhranie je pre nás prirodzené. Pamätám si, že sme mali projekt v Maďarsku, išlo o veľký štadión, multifunkčnú arénu, jednu z najväčších v tomto regióne. Všetci pracovali v nejakom inom programe a jeden koordinátor dával všetko dokopy. Aj vďaka tomu sa aréna postavila veľmi rýchlo. Išlo teda o projekt, ktorý sa realizoval konceptom „design and build“, ktorý na Slovensku momentálne skúšame.
Pôvodne bola stavba navrhnutá ako monolitická, ale pre krátkosť času projekt prerobili na prefabrikovanú výstavbu. Museli totiž stihnúť šampionát, na ktorý ten štadión chystali. Vďaka prefabrikácii to stihli. A to aj napriek tomu, že na projekte spolupracovali rôzne firmy z rôznych krajín a v rôznych programoch.
Koľko času reálne ušetrili?
Neviem, koľko času ušetrili, ale štadión pre 20-tisíc ľudí postavili za šesť mesiacov.
