Plochá strecha – znak modernej architektúry, ako ju kedysi definoval funkcionalizmus, flexibilita využitia, konštrukčná jednoduchosť, ale aj ekonomická efektívnosť. Je však toto stvárnenie piatej fasády naozaj najatraktívnejšie pre súčasnú architektúru? Tak znela otázka, ktorú sme položili architektom, ale aj výrobcom a odborníkom v tejto oblasti.
Otázky spojené s vyčerpávaním súčasných zdrojov pitnej vody a energie, ktoré prináša priamoúmerné zvyšovanie ich cien, stoja v popredí už niekoľko rokov. V tejto súvislosti sa stáva nanajvýš aktuálnym meranie spotrebovaného množstva vody a energie. Jednou z kľúčových oblastí je pritom výber správnej technológie a komponentov merania.
Zosilňovanie vonkajším predpätím je elegantná, účinná, trvanlivá a cenovo výhodná metóda na zosilňovanie rôznych betónových konštrukcií. Zvlášť výhodná je na zosilňovanie konštrukcií s valcovitým tvarom, ako sú nádrže, silá, komíny a chladiace veže. Analýza príčin porúch a zosilnenie sa realizovali na príklade komína a vyhnívacej nádrže.
Územie, kde leží stanica Filiálka, patrí mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. Zaujímal nás názor jej starostu Rudolfa Kusého na súčasný stav tejto lokality, a aké má samospráva plány na jej ďalšie využitie.
Trendy navrhovania a využívania alternatívnych a úsporných riešení v oblasti TZB zvyšujú záujem aj o aplikácie nízkoteplotného vykurovania a vysokoteplotného chladenia a ich spojenie s obnoviteľnými zdrojmi energie. Aké sú súčasné názory a praktické skúsenosti?
Bratislava je najväčším slovenským mestom, ale nie vo svetovom meradle. Na začiatku nového milénia zažila nebývalý rozvoj a stavebný rozmach, ale dnes, keď kríza utlmila budovateľské nadšenie, zisťujeme, že nášmu hlavnému mestu chýba to najpodstatnejšie. Zdravá kostra, ktorá drží centrum, štvrte, sídliská, mestské časti a priľahlé satelity pokope.
Jedenásteho septembra si každoročne celý svet pripomína pád mrakodrapov Svetového obchodného centra v New Yorku. Presný počet obetí nie je známy ani dnes. Poznáme však príbehy tých, ktorí o vlások unikli smrti vďaka svojej duchaprítomnosti v chaotickej situácii. Natrafili na núdzové schodisko, ktoré z pôvodných troch ako jediné nebolo zničené a umožňovalo zostup. Žiaľ, vzhľadom na výpadok bezpečnostných systémov to z uväznených ľudí mohol predvídať len málokto.
„Obvyklosťou je vyjadrovaná ladnosť, ak sa stavbám s veľkolepými interiérmi zriadia aj skvelé a im zodpovedajúce vestibuly. Ak majú totiž interiéry vzhľad skvelý, vstup však úbohý a nedôstojný, nemajú stavby ladnosť.“ Takto charakterizuje dôležitosť a význam vstupných priestorov rímsky architekt Marcus Vitruvius Pollio vo svojom klasickom diele De architectura približne z roku 20 pred naším letopočtom.
Alternatívou k tradičným betónovým či keramickým stropným vložkám sú stropné vložky vyrobené z ľahkej lisovanej drevnej štiepky. Stropné vložky sa ukladajú na predpäté nosníky vyrobené z betónu C 50/60. Vďaka ich nízkej hmotnosti je montáž tohto stropného systému rýchlejšia a náklady na dopravu nižšie (jedna paleta materiálu postačuje na vyhotovenie 70 m2 stropu). Nízka hmotnosť je rozhodujúcim faktorom aj pri výbere vhodného stropného systému do rekonštruovaných stavebných objektov.
Už vyše mesiaca definitívne slúži verejnosti nový cyklomost cez rieku Moravu. Spája Devínsku Novú Ves s rakúskou obcou Schlosshof, ktorej dominuje najväčší barokový zámok v Rakúsku. Tento zámok už v minulosti spájal s územím dnešnej Bratislavy historický most, pričom nový cyklomost kopíruje polohu toho starého.
Energetická efektívnosť výroby tepla v obytných, ale aj v iných budovách, ktorú je reprezentuje najmä energetická účinnosť zdrojov tepla, je dnes veľmi diskutovanou témou. Na to, aby sme vedeli zlepšovať energetickú účinnosť akéhokoľvek zdroja tepla, musíme čo najpresnejšie určiť jej počiatočnú hodnotu pred možnými návrhmi na zlepšenie.
Odvetvie energetiky možno považovať za vysoko sofistikované odvetvie hospodárstva, a to pre jeho nezastupiteľný význam pri napredovaní spoločnosti, ale aj prežití ľudí. Preto interpretácia významu slovných spojení energetická efektívnosť či znižovanie energetickej náročnosti budov by mala byť zrozumiteľná každému jednotlivému konečnému spotrebiteľovi. Len na základe pravdivých a dostatočných informácii je totiž schopný sa správne rozhodnúť.
Jedným z mála stavebných objektov na Slovensku, ktorý vlastní certifikát LEED na úrovni Silver, a teda spĺňa štandardy zeleného – trvalo udržateľného stavebníctva, je administratívna budova Bratislava Business Center 1 Plus. Ide o stavebný objekt, ktorý nadviazal na už existujúcu budovu Bratislava Business Center 1.
V roku 2010 bola Juhoafrická republika nesmierne hrdá na to, že mohla ako prvá africká krajina usporiadať majstrovstvá sveta vo futbale. Problémom však bolo, že išlo o krajinu, ktorú sužuje nedostatok vody. Za týchto okolností bolo nežiaduce denne použiť 100 000 litrov pitnej vody na zalievanie futbalového ihriska na štadióne. Projektanti preto navrhli inovatívne riešenie, v ktorom sa skombinovala nevyužitá infraštruktúra pôvodného štadióna a nová strecha – a, samozrejme, nové myslenie.
V Škandinávii sa pri razení podzemných diel aplikuje takzvaná Nórska tunelovacia metóda. S Novou rakúskou tunelovacou metódou, používanou v strednej Európe, má síce na prvý pohľad veľa spoločné, no v skutočnosti sa od nej principiálne líši. Rozdiel je v hodnotení geológie (Q-system), v spôsobe vystužovania vyrazeného diela a v neposlednom rade v spôsobe izolácie diela proti priesakom vody.
