Tunel Višňové je zásadným prvkom v riešení dopravnej situácie v Žiline
Diaľničný tunel Višňové je zásadným prvkom v riešení dopravnej situácie v Žiline. Pri príležitosti odborného seminára "Žilinský cestný dopravný uzol" to včera v priestoroch žilinského mestského úradu skonštatoval splnomocnenec vlády SR pre výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií a generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), a. s., Igor Choma.
Tunel Višňové by sa mal podľa Chomu začať stavať v tomto roku. „Koncesná zmluva by mala byť podpísaná v júni tohto roku. Po jej podpise NDS spolu s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR odovzdáva do jedného týždňa majetkovoprávne vysporiadané stavenisko a môže začať stavba. Oneskorenie začiatku výstavby súvisí aj s krízou. To netreba skrývať, pretože kríza vplýva na všetky PPP projekty, ktoré vláda zadefinovala ako prioritné,“ uviedol Choma.
Podľa generálneho riaditeľa Výskumného ústavu dopravného (VÚD), a. s., Žilina Ľubomíra Palčáka má úsek diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Dubná Skala z pohľadu dopravy najväčší význam a mal by sa začať stavať čo najskôr. „Musíme si naliať čistého vína, bez tohto úseku nevyriešime celú dopravnú sústavu SR. NDS tvrdí, že úsek je pripravený, pozemky sú na 90 % vysporiadané. Podľa mňa je len potrebné nájsť vôľu a v tomto prípade vôľa sú asi aj financie, ktoré sú s tým spojené a treba čo najskôr začať,“ povedal Palčák.
Na margo situácie po spustení úseku diaľnice D1 medzi Považskou Bystricou a Žilinou generálny riaditeľ VÚD pripomenul, že už dnes je v okolí Žiliny intenzita od 30 000 do 40 000 vozidiel denne. „V špičkách môžu byť čísla ešte väčšie. Prognózy do roku 2025 hovoria o 15- až 20-% náraste. Žilina intravilánom a cestami, ktoré má v súčasnosti, nie je schopná toto množstvo absorbovať. A to už nehovorím o bezpečnosti. Takéto intenzity sa musia prejaviť jednak na kvalite cestnej infraštruktúry, ktorá má slúžiť nielen tranzitu, ale aj miestnej obsluhe,“ dodal Palčák.
VÚD podľa Palčáka v štúdii z roku 2004 navrhoval využiť na výstavbu diaľničnej siete napríklad aj finančné prostriedky v dôchodkových správcovských spoločnostiach. „V súčasnosti zákon nedovoľuje týmto spoločnostiam financie použiť na výstavbu. Myslím si, že by to mohlo byť na prospech obidvoch, odblokovať tieto prostriedky,“ podotkol Palčák. Upozornil aj na štúdiu spred niekoľkých mesiacov, ktorá jednoznačne ukázala, že v prípade výstavby tunela Višňové dochádza k skráteniu trasy o 8 km. „Úspory sú napríklad v znížení spotreby PHM, v menšom počte dopravných nehôd, plynulosti dopravy, či emisií. Keby sme mali tunel, ročné úspory vychádzajú až na 59,74 milióna eur (1,8 miliardy Sk),“ uzatvoril Palčák.
Zdroj: TASR
