Overenie statického pôsobenia mostov a lávky pre peších na Slaneckej ceste v Košiciach

Článok opisuje vybrané prvky a konštrukcie a vyhodnotenie zaťažovacích skúšok, ktoré sa uskutočnili v rámci overenia ich statického pôsobenia. Ide najmä o hlavný most 201-00 na ceste II/552, trvalú lávku pre peších a cyklistov vedľa mosta 201-00 a dočasný objekt 801-00 na obchádzkovej trase a niektoré súvisiace základové konštrukcie.

Objekty tvorili súčasť stavby KE, Rekonštrukcia a modernizácia cesty II/552 – Slanecká cesta, ktorú v roku 2024 zrealizoval Doprastav, a.s., závod Prešov. Investorom stavby bolo mesto Košice, stavebný dozor zabezpečoval počas realizácie stavby EUTECH a.s. Košice.

Zaťažovacie skúšky mostov pripravil a viedol kolektív Technického a skúšobného ústavu stavebného, n.o., pobočka Prešov. Dokumentáciu na stavebné povolenie v podrobnostiach realizácie stavby (DSPRS) vypracovala a autorský dohľad počas realizácie stavebných prác vykonávala spoločnosť Amberg Engineering Slovakia, s.r.o., Bratislava.

Objekt 201-00 most na ceste ii/552 v km 0,376 nad Myslavským potokom

Most prekonáva vodnú prekážku Myslavský potok a vedie po ňom štvorpruhová cesta II/552 s pridanými pruhmi na zaradenie a vyradenie vozidiel. Objekt tvoria dve samostatné súbežné konštrukcie, ľavý a pravý most.

Mosty pôsobia staticky ako jednopoľové proste uložené trámové konštrukcie s rozpätiami 17,2 m (úvodná fotografia). Nosnú konštrukciu tvoria vopred predpäté tyčové prefabrikáty DPS VP I/10. V obidvoch mostoch je 11 ks nosníkov s dĺžkou 17,7 m a výškou 850 mm. Rozmiestnené sú v osovej vzdialenosti 1,15 m. Šírka spodnej príruby prefabrikátov je 540 mm, šírka hornej príruby je 600 mm, hrúbka stojiny je 180 mm.

Nosníky sú zhotovené z betónu triedy C50/60 – XC4, XD1, XF2 (SK) – Cl 0,1 – D_max 16 – S4. Predpínaciu výstuž tvoria laná Ø 15,7 – 1 860 MPa s nízkou relaxáciou, predpínacie napätie je 1 400 MPa. V nosníkoch je umiestnených 12 lán v spodnej prírube a dve laná v hornej prírube. V oblasti uloženia prefabrikátov na priečniky sú laná separované v zmysle výrobno–technickej dokumentácie pripravenej zhotoviteľom [1].

Spolupôsobenie nosníkov zabezpečuje spriahajúca železobetónová doska s hrúbkou min. 220 mm a koncové priečniky. Doska a priečniky sú zhotovené z betónu triedy C30/37 – XC4, XD1, XF2 (SK) – Cl 0,4 – D_max16 – S3. Betonárska výstuž nosníkov, spriahajúcej dosky a priečnikov je z ocele B500B.

Prefabrikáty nosnej konštrukcie sa uložili na spodnú dosku priečnika podopretej debnením do plastmalty. Táto doska sa ponechala podskružená aj počas betónovania zastávajúcej časti priečnika a spriahajúcej dosky. Po dosiahnutí požadovanej pevnosti betónu sa nosná konštrukcia uložila na hrncové ložiská. Na prenášanie účinkov od dopravy, sadania, teploty a objemových zmien betónu sa osadili povrchové mostné závery. Most sa založil na veľkopriemerových pilótach Ø 900 mm. Podrobný opis technického riešenia mosta bol publikovaný v [2].

V súvislosti s výstavbou mosta 201-00 sa najskôr vybudovalo dočasné premostenie s obchádzkovou trasou cesty II/552, objekt 801-00. Následne sa odstránila podstatná časť pôvodného mosta, na ktorého mieste sa zhotovil ľavý most objektu 201-00. Po jeho zrealizovaní sa doprava presmerovala na ľavý most, zrušila sa obchádzková trasa, vybúrali sa zvyšky spodnej stavby pôvodného mosta a postavil sa pravý most objektu 201-00.

Počas výstavby a pred presmerovaním dopravy na ľavý most sa vykonali statické zaťažovacie skúšky veľkopriemerovej pilóty a nosnej konštrukcie ľavého mosta.

Zaťažovacia skúška veľkopriemerovej pilóty

Statická zaťažovacia skúška systémom VUIS-P sa vykonala na nesystémovej pilóte Ø 900 mm s cieľom stanoviť údaje o únosnosti a deformácii pilóty. Skúšobná pilóta sa deliacou škárou rozdelila na pätu pilóty s dĺžkou 2,5 m a na driek pilóty s dĺžkou 11,5 m. Počas zaťažovacej skúšky sa päta pilóty zatláčala hydraulickým valcom do základovej pôdy. Zároveň sa tlakom hydraulického valca na kotevnú roznášaciu dosku vyťahoval driek pilóty (ťahadlami z lán Ø Lp 15,5 mm – 1 800 MPa), obr. 2. Skúšku pilóty pripravila, viedla a vyhodnotila spoločnosť VUIS – Zakladanie stavieb s.r.o., Bratislava [3].

Hodnotu maximálneho skúšobného zaťaženia 2 000 kN a maximálne sadanie pilóty s_lim = 25 mm poskytol projektant mosta. Pilóta sa zaťažovala v stupňoch po 200 kN, pričom sa súčasne zaťažovala päta a driek pilóty a merali sa posuny päty a hlavy pilóty. Postup skúšky si vyžadoval, aby sa sila pôsobiaca na pilótu počas trvania zaťažovacieho stupňa nemenila. Ďalší zaťažovací stupeň sa zvolil až v prípade, ak prírastok sadania za 20 minút neprekročil 0,1 mm. Na zvolenom zaťažovacom stupni zodpovedalo zaťaženie sile pôsobiacej na pätu pilóty. Na driek pilóty pôsobilo rovnaké zaťaženie, pričom sa plášťové trenie určilo ako rozdiel zaťaženia drieku a tiaže drieku skúšobnej pilóty.

Pri skúške sa dosiahla maximálna ustálená sila na plášti 1 830 kN pri sadaní 8,0 mm a maximálna ustálená sila päty pilóty 780 kN pri sadaní 29,2 mm (obr. 3). Vyššie zaťaženie neumožnilo nadmerné sadanie päty pilóty. Vychádzajúc z posunu s_max = 8,0 mm sa skúškou preukázala celková únosnosť skúšobnej pilóty R_c,m = 2 478 kN, z toho únosnosť na plášti predstavovala hodnotu R_s = 1 830 kN a únosnosť päty hodnotu R_c = 648 kN.

Zaťažovacia skúška ľavého mosta

Základnú statickú zaťažovaciu skúšku ľavého mosta, ako reprezentanta celého objektu 201-00, žiadal vykonať projektant mosta v DSPRS s cieľom overiť si predpoklady statického výpočtu. Zaťažovacej skúške predchádzala hlavná prehliadka mosta a schválenie pracovného programu skúšky.

Na výpočtovom modeli mosta sa určili hodnoty tiaže, prierezových síl a priehybov od charakteristického zaťaženia podľa normy [4]. Podobne sa stanovili hodnoty silových a deformačných veličín od skúšobného zaťaženia. Na základnú statickú zaťažovaciu skúšku sa použilo 6 štvornápravových nákladných vozidiel s priemernou tiažou 320,0 kN v najúčinnejšej polohe, otočených zadnými nápravami k sebe.

Účinnosť skúšobného zaťaženia, vyjadrená pomerom hodnoty silovej alebo deformačnej veličiny v meranom mieste od použitého skúšobného zaťaženia pri statickej zaťažovacej skúške a hodnoty silovej veličiny v meranom mieste od normovej hodnoty zvislého pohyblivého zaťaženia sa pohybovala v rozmedzí η = 0,60 až 0,64. Účinnosť zaťaženia tak spĺňala podmienky normy [5], neklesla pod hodnotu 0,5 a neprekročila hodnotu 1,0. Vyššia účinnosť zaťaženia sa vzhľadom na rozmery mosta nedosiahla.

Most sa zaťažoval v stupňoch predstavujúcich približne 33, 66 a 100 % skúšobného zaťaženia (obr. 4). Čiastkové zaťaženia pôsobili na konštrukciu po 15 minút, plné zaťaženie a odľahčenie pôsobilo 60 minút. Počas skúšky sa elektrickými otočnými inkrementálnymi snímačmi merali priehyby vybraných nosníkov N1, N3, N5 a N7 v strede rozpätia (obr. 5).

Sledovanie sadania opôr sa vykonalo geodeticky pomocou nivelačného prístroja. Zatlačenia ložísk sa merali elektrickými odporovými snímačmi. Teplota a vlhkosť vzduchu sa kontinuálne zaznamenávali automatickým registrátorom. Namerané priehyby od skúšobného zaťaženia so zohľadnením maximálneho sadania opôr 0,1 mm a vyhodnotenie statickej zaťažovacej skúšky ľavého mosta objektu 201-00 sú uvedené v tab. 1. Počas zaťažovacej skúšky sa trhliny v konštrukcii z predpätého betónu nezistili. Prezentované výsledky zo základnej statickej zaťažovacej skúšky sú podrobnejšie uvedené v správe [6].

Objekt 202-00 lávka pre peších a cyklistov nad Myslavským potokom

Lávka (ďalej aj most) preklenuje Myslavský potok a vedie po nej chodník pre peších so šírkou 1,5 m a cyklistická komunikácia so šírkou 2,5 m.

Most staticky pôsobí ako jednopoľová proste uložená trámová konštrukcia s rozpätím 14,2 m (obr. 6). Nosnú konštrukciu tvoria 4 vopred predpäté tyčové prefabrikáty DPS VP I/10 s dĺžkou 14,7 m, v priečnom smere rozmiestnené v osovej vzdialenosti 1,15 m (obr. 7). Prefabrikáty majú výšku 750 mm, šírku spodnej príruby 540 mm, šírku hornej príruby 600 mm a hrúbku stojiny 180 mm.

Nosníky sú zhotovené z betónu triedy C50/60 – XC4, XD1, XF2 (SK) – Cl 0,1 – D_max 16 – S4. Predpínaciu výstuž tvoria laná Ø15,7 – 1 860 MPa s nízkou relaxáciou, predpínacie napätie je 1 400 MPa. Prefabrikáty sú vystužené 6 lanami v spodnej prírube a dvomi lanami v hornej prírube. Z dôvodu zníženia účinkov predpätia v oblasti podpier sú niektoré laná separované v súlade s výrobno-technickou dokumentáciou [7] pripravenou zhotoviteľom stavby. Spolupôsobenie nosníkov zabezpečuje spriahajúca železobetónová doska s hrúbkou min. 200 mm a koncové priečniky.

Doska a priečniky sú zhotovené z betónu triedy C30/37 – XC4, XD1, XF2 (SK) – Cl 0,4 – D_max16 – S3. Betonárska výstuž nosníkov, spriahajúcej dosky a priečnikov je z ocele B500B. Postup výstavby sa zvolil podobný ako v prípade mosta 201-00. Nosná konštrukcia sa uložila na elastomérové ložiská, mostné závery sú podpovrchové. Založenie lávky je hĺbkové, na mikropilótach Ø 76/10 mm.

Lávka sa zrealizovala po odstránení dočasného premostenia, objektu 801-00. Do užívania sa most odovzdal po vykonaní hlavnej prehliadky a zaťažovacej skúšky. Počas výstavby sa únosnosť mikropilóty overila zaťažovacou skúškou.

Zaťažovacia skúška mikropilóty

Zaťažovaciu skúšku vykonala spoločnosť ANALYSIS, s.r.o., Rosina [8]. Skúšobná mikropilóta sa zhotovila s priemerom vrtu 170 mm. Z celkovej dĺžky 9,6 m mala koreňová časť dĺžku 8,85 m. Manžety sa inštalovali vo vzdialenosti po 0,5 m. Do vrtu sa osadila oceľová bezšvová rúrka Ø 76/10 mm z ocele S355. Vrt sa vyplnil cementovou zálievkou. Na druhý deň po zrealizovaní zálievky sa s tlakom 1,8 až 2,3 MPa injektoval koreň mikropilóty s množstvom asi 30 litrov zmesi na etáž. Trhacie tlaky sa pohybovali od 2,3 do 2,8 MPa. Reinjektáž koreňovej časti sa nevykonala. Na prípravu zálievkovej a injektážnej zmesi sa použil cement CEM II 42,5 N.

Sila sa do pilóty vyvodila pomocou hydraulického valca, ktorý sa opieral o zaťažovací most, zakotvený do hláv susedných ťahových kotevných mikropilót. Na skúšku sa využili systémové prvky. Zaťažovací most sa pripravil špeciálne pre takýto typ zaťažovacej skúšky. Princíp vykonania statickej zaťažovacej skúšky spočíval vo vyvodzovaní zaťaženia pôsobiaceho na mikropilótu, pričom sa súčasne meral posun hlavy pilóty. Hodnotu skúšobnej sily stanovil projektant lávky na 330 kN.

Maximálne limitné sadanie sa určilo na hodnotu s_lim = 25 mm. Zaťažovací stupeň sa stanovil na 10 % z maximálnej sily a mikropilóta sa skúšala na 10 zaťažovacích stupňov. Na sledovanom stupni sa konštantné zaťaženie nechalo pôsobiť do chvíle, kým sa prírastok sadania za posledných 20 minút neustálil na hodnote do 0,1 mm. Na základe závislostí sila – posun hlavy pilóty a čas – posun hlavy pilóty sa určila únosnosť mikropilóty. Pri skúšobnej sile 330 kN sa zistila celková deformácia mikropilóty do 3 mm, z toho trvalá deformácia po odľahčení predstavovala asi 0,5 mm (obr. 8).

Zaťažovacia skúška lávky

Norma [5] nepredpisuje pre mosty s rozpätím menším ako 18,0 m vykonanie zaťažovacej skúšky. Vzhľadom na to, že projektant v DSPRS nemohol navrhnúť konkrétny typ prefabrikátu a nemohol vedieť, či zhotoviteľom použitý typ prvku sa v minulosti podrobil zaťažovacím skúškam s kladným výsledkom, žiadal uskutočniť základnú statickú zaťažovaciu skúšku.

Pri návrhu lávky a príprave programu skúšky sa počítalo s charakteristickými hodnotami premenného zaťaženia podľa príslušných ustanovení normy [4] pre zaťaženie komunikácií pre cyklistov a lávok pre chodcov. Od týchto zaťažení sa na výpočtovom modeli mosta stanovili prierezové sily a priehyby. Na rovnakom modeli sa určili aj silové a deformačné veličiny od skúšobného zaťaženia. Na základnú statickú zaťažovaciu skúšku sa použilo nákladné dvojnápravové vozidlo s celkovou tiažou 139,8 kN, pričom na zadnú nápravu pripadala tiaž 84,0 kN a na prednú nápravu tiaž 55,8 kN.

Zvolené vozidlo simulovalo služobné vozidlo Q_serv podľa článku 5.6.3 normy [4]. Vypočítaná účinnosť tiaže zaťaženia sa blížila k hodnote 0,5, momentová účinnosť mala hodnotu 0,95 a priehybová účinnosť predstavovala hodnotu asi 0,74 [9].
Skúšobné zaťaženie s tiažou 139,8 kN (obr. 9) pôsobilo v najúčinnejšej polohe v jednej fáze, odľahčenie rovnako v jednej fáze. Plné zaťaženie a odľahčenie sa nechalo pôsobiť 60 minút.

Priehyby sa merali na nosníkoch N1, N2, N3 a N4 (obr. 7) v strede rozpätia. Pri skúške sa použila podobná metodika sledovania a vyhodnotenia deformácií ako pri moste 201-00. Zaznamenané sadanie opôr 0,05 mm sa zohľadnilo pri výpočte priehybov. Vyhodnotenie priehybov zistených pri zaťažovacej skúške je v tab. 2. Podrobné výsledky zo statickej zaťažovacej skúšky lávky 202-00 sú uvedené v správe [9]. V konštrukcii z predpätého betónu sa počas skúšky sledoval vznik, prípadne rozvoj trhlín, čo sa nezaznamenalo.

Objekt 801-00 dočasné premostenie nad Myslavským potokom

Po mostnom objekte viedla počas výstavby ľavého mosta objektu 201-00 komunikácia II/552. V rámci objektu 801-00 Dočasné premostenie nad Myslavským potokom sa pred demoláciou pôvodného cestného mosta vybudovali na obchádzkovej trase dva samostatné kolmé mosty, ľavý most pre smer do Prešova a Rožňavy a pravý most pre smer do Trebišova. V mieste mosta 801-00 viedla trasa obchádzky priamo s vodorovnou niveletou na moste. Šírku komunikácie na moste 3,25 m vymedzovali drevené hranoly pripevnené k mostovke pri okrajoch vozovky.

Mostné provizórium Bailey Bridge  sa založilo na cestných paneloch s rozmermi 2,0 × 3,0 m, s 3 kusmi  pod každou oporou. Panely sa uložili na štrkový vankúš zhutnený na
E_def,2 = 80 MPa.

Most Bailey Bridge určený pre motorové vozidlá s hmotnosťou do 46 t tvoria oceľové hlavné priehradové nosníky, priečniky a pozdĺžne nosníky. Základný modul priehradového nosníka, priehrada, má dĺžku 3 048 mm a výšku 1 549 mm. Priehradový nosník je zmontovaný z 8 ks priehrad a má rozpätie 24 384 mm. Horné a dolné pásy tvoria dva valcované profily v tvare U, spojené do členeného prúta. Výplňové prúty rombickej sústavy sú zhotovené z valcovaných U alebo I-profilov, ktoré sú privarené k pásom a styčníkom.

Hlavné priehradové nosníky sú vedľa seba v troch zvislých rovinách na obidvoch stranách priečneho rezu dočasného mosta. Požadovaná únosnosť a tuhosť konštrukcie je zabezpečená uložením priehradových nosníkov na seba, čím vzniká dvojpodlažná priehradová sústava. Spolupôsobenie dvoch vzdialenejších nosníkov je zabezpečené šikmými vzperami a rámčekmi, priskrutkovanými na horné pásy horných nosníkov. Tretí nosník je pripojený pomocou priečnych spojok horných pásov. Spolupôsobenie dolných pásov dolných priehrad zabezpečujú priečniky. Most má dolnú mostovku tvorenú priečnikmi, pozdĺžnikmi a vozovkou z drevených fošní.

Pred uvedením do prevádzky sa podľa normy [5] vykonala statická zaťažovacia skúška mostného provizória (obr. 10), ktorej predchádzala hlavná prehliadka. Ako skúšobné zaťaženie na vyvodenie maximálneho priehybu v strede mostného poľa sa použilo štvornápravové vozidlo s celkovou hmotnosťou 32,1 ton. Účinnosť skúšobného zaťaženia, vyjadrená pomerom hodnoty silovej veličiny v meranom mieste od použitého skúšobného zaťaženia pri statickej zaťažovacej skúške a hodnoty silovej veličiny v meranom mieste od normovej hodnoty zvislého pohyblivého zaťaženia, predstavovala η = Fs/Fn = 32,1/46,0 = 0,69 ~ 0,7 a nachádzala sa v intervale 0,5 ≤ η ≤ 1,0 určenom v [5].

Počas skúšky sa elektrickými otočnými inkrementálnymi snímačmi merali priehyby v strede a štvrtinách rozpätia nosníkov. Snímače sa osadili na spodné pásy hlavných priehradových nosníkov. Kontrolné meranie priehybov sa vykonalo presnou niveláciou. Deformácie ložísk sa merali lineárnymi odporovými snímačmi. Hodnoty sledovaných veličín sa odčítali 30 minút od začiatku pôsobenia skúšobného zaťaženia a 30 minút po odľahčení mosta. Teplota a vlhkosť vzduchu sa kontinuálne zaznamenávali automatickým registrátorom. Namerané priehyby od skúšobného zaťaženia a vyhodnotenie statickej zaťažovacej skúšky ľavého a pravého mosta na obchádzkovej trase sú uvedené v správe [10], vybrané výsledky sú v tab. 3.

Záver

Z hodnôt nameraných počas zaťažovacích skúšok a z ich vyhodnotenia podľa príslušných noriem vyplývajú pre overované prvky a konštrukcie nasledujúce závery:

• v konkrétnych geologických podmienkach stavby sa zaťažovacími skúškami zistila celková únosnosť veľkopriemerovej pilóty Ø 900 mm R_c,m = 2 478 kN a únosnosť mikropilóty Ø 76/10 mm 330 kN,
• pri mostoch 201-00, 202-00 a 801-00 je pomer zmeraných pružných zložiek priehybov fe a teoreticky stanovených hodnôt priehybov f_cal menší alebo rovný hodnote α = 1,05,
• pomer zmeraných trvalých zložiek priehybov f_r a celkových zmeraných hodnôt priehybov f_tot je menší alebo rovný hodnote α₁ = 0,2 pri mostoch 201-00 a 202-00 (nosné konštrukcie spriahnuté a z predpätého betónu) a menší alebo rovný hodnote  α₁ = 0,1 pri moste 801-00 (oceľová nosná konštrukcia),
• mostné provizóriá, vybudované v rámci objektu 801-00, vyhoveli na požadované zaťaženie 17 ton,
• počas zaťažovacích skúšok mostov 201-00 a 202-00 s nosnou konštrukciou z predpätého betónu nevznikli trhliny.

Pri skúškach sa overili všetky parametre, ktoré požadoval projektant, s priaznivými výsledkami. Vykonané zaťažovacie skúšky potvrdili správnosť zvolených výpočtových modelov prvkov a konštrukcií a predpoklady statických výpočtov. Pri spriahnutých betónových mostných konštrukciách sa pre absenciu skutočných pevnostných a deformačných charakteristík vo výpočtoch použili normové charakteristiky. Autori článku do budúcnosti odporúčajú pri výrobe prvkov odobrať vzorky na skúšky materiálových charakteristík a tie použiť v modeloch na overenie pôsobenia konštrukcií.

Literatúra
1. KE, Rekonštrukcia a modernizácia cesty II/552 – Slanecká cesta, SO 201-00 Most na ceste II/552 v km 0,376 nad Myslavským potokom, Výrobno-technická dokumentácia, D-Phase, a.s., Bratislava, 02/2023.
2. Juhás, M. – Juhás, J. – Kundrát, K.: Návrh mostného objektu 201-00 na ceste II/552 s využitím BIM nástroja, Inžinierske stavby / Inženýrské stavby 2/2019.
3. KE, Rekonštrukcia a modernizácia cesty II/552 – Slanecká cesta, SO 201-00 Most na ceste II/552 v km 0,376 nad Myslavským potokom, Výsledky zaťažovacej skúšky pilóty systémom VUIS-P, VUIS – ZAKLADANIE STAVIEB s.r.o., Bratislava, 10 – 11/2022.
4. STN EN 1991-2 Eurokód 1. Zaťaženia konštrukcií. Časť 2: Zaťaženia mostov dopravou.
5. STN 73 6209 Zaťažovacie skúšky mostov.
6. Správa č. M – 07/2023 z vykonania základnej statickej zaťažovacej skúšky mostného objektu 201-00 Most na ceste II/552 v km 0,376 nad Myslavským potokom – ľavý na stavbe KE, Rekonštrukcia a modernizácia cesty II/552 – Slanecká cesta, Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o. Pobočka Prešov, 07/2023.
7. KE, Rekonštrukcia a modernizácia cesty II/552 – Slanecká cesta, SO 202-00 Lávka pre peších a cyklistov nad Myslavským potokom, Výrobno-technická dokumentácia, D-Phase, a.s., Bratislava, 02/2023.
8. KE, Rekonštrukcia a modernizácia cesty II/552 – Slanecká cesta, SO 202-00 Lávka pre peších a cyklistov nad Myslavským potokom, Zaťažovacia skúška mikropilóty, vyhodnotenie, ANALYSIS, s.r.o., Rosina, 08/2023.
9. Správa č. M – 18/2023 z vykonania základnej statickej zaťažovacej skúšky mostného objektu SO 202-00 Lávka pre peších a cyklistov nad Myslavským potokom na stavbe KE, Rekonštrukcia a modernizácia cesty II/552 – Slanecká cesta, Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o. Pobočka Prešov, 12/2023.
10.Správa č. M – 01/2022 z vykonania základnej statickej zaťažovacej skúšky mostného provizória na stavbe KE, Rekonštrukcia a modernizácia cesty II/552 – Slanecká cesta, Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o. Pobočka Prešov, 09/2022.

Text: Ing. Roman Koneracký a Ing. Konštantín Kundrát, CSc., Amberg Engineering Slovakia, s.r.o., Pavol Bednárik, Doprastav, a.s., závod Prešov
Foto:  Amberg Engineering Slovakia, s.r.o., Doprastav, a.s., Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o., pobočka Prešov

Článok bol uverejnený v časopise IS 2/2025.