anketa pouzitie metody naprojektuj a postav 2.
Galéria(3)

Anketa: Použitie metódy Naprojektuj a postav 2.

Prvýkrát sa o použití metódy Naprojektuj a postav podľa zmluvných podmienok žltej knihy FIDIC rozhodlo pri obstarávaní stavieb diaľničných úsekov v roku 2011. Keďže doposiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď na to, či je jej použitie vhodné alebo nie, zaujímalo nás, čo si o tejto metóde myslia odborníci projektantských a realizačných firiem. Postupne budeme na portáli zverejňovať vyjadrenia všetkých oslovených odborníkov.  Ak sme niekoho zabudli osloviť a chce sa k danej problematike vyjadriť, môže nám napísať na inzinierske-stavby@jaga.sk.

brlit 2012 big image
anketa pouzitie metody naprojektuj a postav 2 5649 big image
V rámci témy mesiaca Mosty sme položili nasledujúce otázky:

1. Aké sú podľa vás výhody a nevýhody použitia metódy Naprojektuj a postav podľa žltého FIDIC-u pri výstavbe mostných objektov?

2. Čo si myslíte o kritériu „najnižšej ceny“, ktoré sa uplatňuje vo všetkých typoch verejného obstarávania ako jediné a rozhodujúce kritérium?


Ing. František Brliť
riaditeľ spoločnosti CEMOS, s. r. o.

1. Metóda verejného obstarávania podľa žltého FIDIC-u, ktorá sa dnes takmer výlučne používa pri stavbách pozemných komunikácií, do ktorých prirodzene patria aj mostné objekty, nie je metódou ideálnou a ani najvýhodnejšou. Požiadavke vlády investovať do výstavby dopravnej infraštruktúry sa dá celkom dobre porozumieť. Projektová pripravenosť na výstavbu chýbajúcich úsekov diaľnic sa po rozhodnutí nepokračovať vo výstavbe formou PPP projektov dostala do času niekoľko rokov dozadu, teda do času, kedy sa o tejto forme výstavby rozhodlo. V tom čase sa projektová príprava stavieb, ktoré sa mali stavať formou PPP projektov, zastavila a samotná príprava sa presunula na budúcich koncesionárov. Vzhľadom na stav projektovej prípravy nových úsekov diaľnic je metóda podľa žltého FIDIC-u v záujme urýchleného obnovenia výstavby diaľnic jediná možná. Z hľadiska výhodnosti pre štát považujem za najprijateľnejšiu a zároveň najmenej nákladnú metódu podľa červeného FIDIC-u (platba podľa presne vykázaného množstva prác na základe jednotkových cien, ktoré sú výsledkom verejnej súťaže). Pri tejto metóde je záruka, že za jednotlivé objekty bude zaplatená cena za skutočne vykonané práce. V prípade metódy podľa žltého FIDIC-u sú uchádzači postavení pred problematiku ocenenia rizík, ktoré sú na nich prenechané obstarávateľom. Ocenenie rizík sa musí premietnuť do ponukovej ceny, ktorú mu – v prípade víťazstva vo verejnej súťaži – verejný obstarávateľ zaplatí aj napriek tomu, že sa niektoré ocenené riziká v priebehu výstavby neprejavili.
Výhodou súčasnej formy metódou podľa žltého FIDIC-u je to, že uchádzači majú možnosť navrhnúť technológie, ktoré považujú za efektívne s priaznivým dopadom na ich ponukovú cenu. Ale táto možnosť nie je výsadou iba metódy obstarávania podľa žltého FIDIC-u, môže sa uplatniť aj pri použití metódy podľa červeného FIDIC-u, a tým sa táto metóda môže ešte viac zefektívniť. Celý proces výstavby dopravnej infraštruktúry je poznačený značnou nedôverou a obavou z neoprávneného zvyšovania ceny stavieb formou dodatkov. Pri metóde podľa žltého FIDIC-u býva nepripustenie dodatkov často spomínaný argument – táto metóda má odstrániť dodatky so zvyšovaním ceny stavieb. Je však potrebné rešpektovať skutočnosť, že ak sa má dosiahnuť primerané nakladanie s finančnými prostriedkami pri výstavbe, riziku dodatkov sa – vzhľadom na charakter líniových stavieb – nedá vyhnúť. Dôležité ale je, aby prípadné dodatky boli objektivizované, reálne a riadne zdokumentované. K tomu musí prispieť odborná zdatnosť všetkých účastníkov výstavby, medzi ktorých patrí predovšetkým kvalifikovaný stavebný dozor, zástupca projektanta a investora.

2. Najnižšia cena je fenomén verejných súťaží, ktorý „straší“ asi všetkých uchádzačov, či ide o uchádzačov na stavebné práce alebo projektové práce, v prípade ich samostatného obstarávania alebo obstarávania spoločne so stavebnými prácami. Kritérium najnižšej ceny tradične predstavuje pre obstarávateľov najjednoduchší spôsob, pretože uplatnenie tohto kritéria je veľmi jednoduché pre samotné vyhodnotenie aj pre jeho obhájenie. Ak by sa mali použiť aj iné kritériá, zákonite sa nedá vyhnúť ostrej kritike, prečo sa uplatňuje práve to ktoré kritérium a prečo práve s takou dôležitosťou. Všetci by sme privítali systém ekonomickej výhodnosti alebo systém, ktorý by vedel ohodnotiť ponúkanú kvalitu. Tento systém sa v súčasnosti nahradzuje podmienkami účasti, ktoré však vzhľadom na znenie zákona o verejnom obstarávaní nedokážu vytriediť uchádzačov tak, aby sa do súťaže zapojili iba tí, ktorí predstavujú požadovanú kvalitu. Markantné je to pri obstarávaní projektových prác, kde prípadní uchádzači nemôžu preukázať svoje praktické skúsenosti prácami staršími ako tri roky (požiadavka zákona o verejnom obstarávaní), pretože za posledné tri roky nebola všeobecná potreba projektových prác požadovaného rozsahu. Podľa tejto požiadavky prípadný uchádzač, ktorý projektové práce požadovaného rozsahu nerobil za posledné tri roky, ich už ani robiť nemôže. Mám obavu, že metóda „najnižšej ceny“ tu bude ešte veľmi dlho a cesta k iným kritériám bude veľmi dlhá a náročná.

Ilustračné foto: Dano Veselský

–>–>