Jediná stavebná sporiteľňa v 1. polroku zvýšila zisk

Nižšie príjmy obyvateľstva vyvolané hospodárskou krízou sa na trhu stavebného sporenia v roku 2009 prejavili poklesom uzatvárania úverových zmlúv. Vzhľadom na vývoj trhu nehnuteľností je síce dopyt po stavebných úverov nižší ako vlani, ale podľa stavebných sporiteľní kríza priamo systém stavebného sporenia nenarušila. Strata práce alebo nižší príjem domácnosti spôsobili, že ľudia odkladajú niektoré výdavky. Správajú sa spotrebiteľsky zodpovednejšie.

Kým tri subjekty trhu stavebného sporenia v prvom polroku minulého roka dosiahli kladný výsledok hospodárenia, o rok neskôr zotrvali v čiernych číslach iba dve.

Wüstenrot stavebná sporiteľňa (WSS) ukončila prvý polrok tohto roka so ziskom vo výške 1,285 milióna eur (38,71 milióna Sk). Medziročne jej zisk po zdanení vzrástol o 19,31 %. Prvá stavebná sporiteľňa (PSS) síce vygenerovala zisk v sume 10,544 milióna eur (317,65 milióna Sk), ale ten sa medziročne znížil o 21,91 %.

Najväčší prepad zaznamenal najmladší subjekt trhu – ČSOB stavebná sporiteľňa. Nezopakovala zisk dosiahnutý v prvom polroku vlani v objeme 790 000 eur (23,8 milióna Sk) a dostala sa do červených čísiel. Jej strata v prvom polroku tohto roka predstavovala 113 000 eur (3,4 milióna Sk).

Celkový objem poskytnutých prostriedkov na účely bývania v prvom polroku tohto roka v PSS medziročne klesol o 46,8 %. Tento údaj kopíruje vývoj v poskytnutých úveroch, ktorých objem sa znížil o 50,3 %. „Táto skutočnosť potvrdzuje výsledky stavebníctva, v ktorom sa medziročne prepadla produkcia o viac ako 30 %,“ pripomína PSS.

 „Zaznamenali sme pokles nových obchodov asi o 16 % a úverových produktov zhruba o 20 %,“ uviedla hovorkyňa WSS Daniela Vlčková k aktuálnym polročným výsledkom. Portfólio uzatvorených zmlúv ČSOB stavebnej sporiteľne sa zredukovalo medziročne o 4 %, objem poskytnutých úverov sa však zvýšil o 28 %.

Vplyvom zhoršenej finančnej situácie všetky stavebné sporiteľne od januára tohto roka zaznamenali nárast klientov, ktorí neboli schopní splácať stavebný úver alebo uhrádzať dohodnuté mesačné splátky pri sporení, teda v čase, keď ešte úver nečerpali. Klient si v takom prípade z vlastnej iniciatívy dohodne pri úvere reštrukturalizáciu splátkového kalendára. Ak viaznu jeho pravidelné splátky, nemusí  o situácii informovať stavebnú sporiteľňu. Zvyčajne po prerušení platieb klient dokáže neskôr vyrovnať chýbajúce splátky.

„Stavebné sporenie nie je priamo naviazané na finančný vývoj, je nezávislé od jeho výkyvov. Systém sporenia je uzavretý cyklus. Dopady finančného vývoja nie sú citeľné,“ podotkla Daniela Vlčková. Kríza sa však prejavila na klientoch stavebných sporiteľní. Pribudli oproti roku 2008 žiadosti o zmenu splátkového kalendára alebo odklad úverových splátok, nie je to však plynulý rast. Vývoj krízy je stále otvorený. Môže priniesť stabilizáciu a posun stavebného sporenia, rovnako aj  zhoršenie obchodov stavebných sporiteľní.

Zdroj: TASR