asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Čo dostanete za vyššie odvody?

16.10.2017

Mnohí živnostníci museli od začiatku augusta začať platiť vyššie odvody do Sociálnej poisťovne. Od polovice roka sa totiž vždy odvody začínajú platiť podľa príjmu za predchádzajúci rok. Vyššie poistné však neznamená len vyššie výdavky, ale aj možnosť získať vyššie dávky či dôchodok.

Na rozdiel od minulosti si dnes živnostníci nemusia sami strážiť, či majú platiť odvody a koľko majú platiť. „Do roku 2015 boli živnostníci a samostatne zárobkovo činné osoby povinní sa sami prihlasovať a odhlasovať zo Sociálnej poisťovne. Od roku 2015 na základe zákonnej zmeny oznamuje vznik a zánik poistenia, respektíve zmenu vymeriavacieho základu, Sociálna poisťovňa,“ vraví riaditeľka odboru poistného Sociálnej poisťovne Andrea Zahoranová. Tento rok v júli Sociálna poisťovňa poslala živnostníkom viac ako 188-tisíc listov, v ktorom im oznamuje vznik či zánik poistenia, prípadne zmenu vymeriavacieho základu.

Nie všetkým živnostníkom sa však výška odvodov mení v polovici roka. Tí, ktorí si odložili termín na podanie daňového priznania, zaplatia prvýkrát odvody v novej výške za mesiac október. Poistné za tento mesiac musia zaplatiť najneskôr do 8. novembra. Vďaka tomu, že odklad daňového priznania má vplyv aj na platenie odvodov, sa tým živnostníkom, ktorí by mali na základe daňového priznania platiť vyššie odvody, oplatí odložiť si podanie daňového priznania. Odvody v pôvodnej nižšej výške tak budú platiť o tri mesiace dlhšie. Naopak, ak má niekomu klesnúť mesačné poistné, je pre neho výhodnejšie s daňovým priznaním neotáľať a podať ho načas. V opačnom prípade by o tri mesiace dlhšie platil vyššie odvody.

Aj keď väčšina živnostníkov považuje platenie odvodov za nutné zlo, v skutočnosti si týmto spôsobom zabezpečujú dávky a dôchodok. Výška odvodov má pritom priamy vplyv na výšku dávok a dôchodku. Čím vyššie odvody niekto platí, tým by mal získať aj vyššie dávky. Živnostníci, ktorých hrubý príjem prekročil stanovenú sumu, sú zo zákona povinne dôchodkovo a nemocensky poistení. Z nemocenského poistenia potom môžu získať nemocenskú dávku, ošetrovné či materské. Vďaka plateniu dôchodkového poistenia majú nárok po splnení podmienok na starobný či predčasný dôchodok, v prípade invalidity zase môžu dostať invalidný dôchodok.

Nárok na nemocenskú dávku má živnostník v prípade, že bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Dočasná pracovná neschopnosť musí vzniknúť počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote (sedem dní od skončenia nemocenského poistenia). Neskúma sa pritom, ako dlho je daný človek poistený. To znamená, že ak jeden deň živnostníkovi vznikne poistenie a na ďalší deň ochorie, môže už dostať nemocenskú dávku. Počas obdobia práceneschopnosti pritom nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.

Výška nemocenskej dávky od 1. do 3. dňa práceneschopnosti predstavuje 25 % denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Od 4. dňa nemocenské dosahuje 55 % z vymeriavacieho základu. Polovičné nemocenské patrí poistencovi, ktorý si práceneschopnosť privodil v dôsledku použitia alkoholu alebo iných návykových látok. Dávky sa pritom väčšinou počítajú z vymeriavacieho základu, z ktorého si živnostník platil odvody v minulom roku. Napríklad, ak by ochorel živnostník, ktorý platí len minimálne odvody, mal by v tomto roku v prípade 30-dňovej práceneschopnosti nárok na dávku vo výške 220,08 eura. V porovnaní s minulým rokom je to takmer o deväť eur viac.

Ošetrovné môžu živnostníci získať v prípade potreby osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou, alebo osobnej a celodennej starostlivosti o zdravé dieťa do 10 rokov veku, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo ak predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie alebo fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie, alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

Výška ošetrovného dosahuje 55 % z denného vymeriavacieho základu. Dávka sa poskytuje za kalendárne dni. Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa. Najviac ho možno poberať 10 kalendárnych dní. Živnostník, ktorý si platí minimálne odvody a bude sa 10 dní starať o choré dieťa, dostane ošetrovné vo výške 77,60 eura.

Keďže výška nemocenskej dávky a ošetrovného je v prípade väčšiny živnostníkov veľmi nízka, mnohí živnostníci, aj keď sú chorí alebo sa starajú o choré dieťa, nežiadajú o dávky. Ak sa však dajú od lekára vypísať, nielenže dostanú dávku, ale za obdobie, kým budú práceneschopní alebo budú poberať ošetrovné, nemusia zaplatiť ani odvody.
Materské zase predstavuje nemocenskú dávku, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. Poskytuje sa spravidla od začiatku šiesteho týždňa (najskôr ôsmeho týždňa) pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom (prípadne odo dňa pôrodu, ak pôrod nastal skôr). Podmienkou na získanie materského je najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Započítava sa predchádzajúce obdobie akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia, započítava sa aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu nároku na rodičovský príspevok.

Nárok na materské musí vzniknúť buď počas trvania nemocenského poistenia, alebo v ochrannej lehote. Tá je v prípade poistenky, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, osem mesiacov.

Výška materského dosahuje 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Živnostníčka tak dostane 75 % z vymeriavacieho základu, z ktorého si platila odvody. Ak si celý minulý rok platila minimálne odvody, bude mať v tomto roku nárok na materské v mesiaci, ktorý má 31 dní, vo výške približne 328 eur.

Maximálne sa všetky nemocenské dávky počítajú z dvojnásobku priemernej mzdy. Ak si niekto platí aj vyššie odvody, ako je dvojnásobok priemerného platu, nemocenská dávka, ošetrovné i materské sa mu vypočítajú len z dvojnásobku priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Minimálny dôchodok živnostníkom pomôže

Väčšina živnostníkov očakáva, že keď platia minimálne odvody, bude aj ich dôchodok od štátu veľmi nízky. Práve živnostníkom by mal výrazne pomôcť minimálny dôchodok, ktorý na Slovensku funguje od júla 2015. V súčasnosti až 65 % živnostníkov platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Ak by niekto platil celý život len minimálne odvody, po odpracovaní 42 rokov by mal mať v tomto roku nárok na dôchodok vo výške približne 246,60 eura. Výpočet je však len teoretický, pretože v praxi sa nestáva, že by si niekto celý život platil len odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, navyše, v minulosti bol vymeriavací základ nižší ako v súčasnosti. Keďže tento živnostník odpracoval 42 rokov, vypočítaná suma dôchodku sa porovná s minimálnym dôchodkom. Za 42 odpracovaných rokov pritom prináleží minimálny dôchodok vo výške 322,90 eura. Živnostník tak namiesto 246,60 eura, ktoré by mu patrili na základe odvodov, ktoré zaplatil, dostane o 76,30 eura vyššiu penziu.

Dobrovoľné poistenie?

Mnohí živnostníci, aby si vylepšili svoj budúci dôchodok, si pár rokov pred odchodom do penzie začnú platiť dobrovoľné odvody na dôchodkové poistenie. Ak by sa niekto chcel poistiť dobrovoľne, sám si vyberie, z akého vymeriavacieho základu si bude platiť odvody. Musí si pritom zvoliť medzi minimálnym a maximálnym vymeriavacím základom. Minimálny vymeriavací základ v tomto roku je vo výške 441,50 eura. Minimálne dobrovoľné odvody na dôchodkové poistenie tak predstavujú 126,93 eura. Ak by si niekto celý rok platil dobrovoľné odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, jeho budúci mesačný dôchodok sa zvýši približne o 5,70 eura. To znamená, že živnostník na dobrovoľných odvodoch celkovo zaplatí za jeden rok 1 523,16 eura, aby si svoj budúci dôchodok vylepšil o 5,70 eura. Zaplatené odvody sa mu tak v podobe vyššieho dôchodku vrátia až vtedy, ak ho bude poberať viac ako 22 rokov.

Navyše, ak by si niekto celý život platil len minimálne odvody, nemusí mu ani platenie dobrovoľného poistenia pár rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku vôbec pomôcť. Vďaka minimálnemu dôchodku môže mať nárok na viac peňazí, ako keď si bude platiť dobrovoľné odvody. Keďže po 42 odpracovaných rokoch je nárok na minimálny dôchodok vo výške 322,90 eura, živnostník, ktorý si celý život platil odvody z polovice priemernej mzdy, čo je súčasný minimálny vymeriavací základ, by si musel dobrovoľné minimálne odvody platiť približne 13 rokov, aby sa jeho dôchodok vypočítaný zo zaplatených odvodov dostal na úroveň minimálneho dôchodku, na ktorý má tak či tak nárok. Zaplatené dobrovoľné odvody by mu teda nijako nepomohli. Preto by pre neho mohlo byť výhodnejšie, ak by si namiesto dobrovoľného poistenia založil dôchodkové sporenie.

Živnostníkom, ktorí si platia povinné odvody, sa však môže vyplatiť, ak by si začali platiť dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Pokiaľ tak neurobia, nemôžu vôbec získať dávku v nezamestnanosti. Podmienky na získanie tejto dávky sú nastavené tak, že v posledných troch rokoch sú vyžadované aspoň dva roky poistenia. To znamená, že ak si živnostník bude dva roky platiť poistenie v nezamestnanosti a potom nebude mať prácu, môže pol roka poberať dávku v nezamestnanosti. Aj pri tomto dobrovoľnom poistení si živnostník sám zvolí výšku vymeriavacieho základu. Mesačne potom posiela do Sociálnej poisťovne 4 % zo zvoleného vymeriavacieho základu. Dávka v nezamestnanosti pritom predstavuje 50 % vymeriavacieho základu, maximálne sa však počíta z dvojnásobku priemernej mzdy. Ak by si niekto zvolil vymeriavací základ 1 760 eur, bude mesačne platiť odvody vo výške 35,20 eura. Už po dvoch rokoch môže požiadať o dávku v nezamestnanosti, ktorá by mala byť v mesiaci, ktorý má 30 dní, na úrovni 868 eur. Ak by naozaj už po dvoch rokoch požiadal o túto dávku, zaplatené odvody by sa mu vrátili už v prvom mesiaci jej poberania. Celkovo môže pritom dávku v nezamestnanosti dostávať až šesť mesiacov. Aj keby si niekto dobrovoľné odvody platil 12 rokov a potom poberal dávku v nezamestnanosti, tak sa výška dávky približne vyrovná zaplateným odvodom.

Platiť menej sa neoplatí

Živnostníci, ktorým sa zmenila výška odvodov, by si nemali zabudnúť zmeniť trvalý príkaz v banke. Ak budú totiž platiť nižšie odvody, ako majú, hrozia im penále. Ak by, naopak, platili viac, Sociálna poisťovňa im tento preplatok môže vrátiť. Fyzickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše podľa zákona penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly.

Ak niekto dlhuje peniaze zdravotnej poisťovni, tá od neho môže pýtať úrok z omeškania za každý deň, kým dlžnú sumu nezaplatí. Tento úrok predstavuje štvornásobok základnej úrokovej sadz­by Európskej centrálnej banky, ktorý platí ku dňu splatnosti preddavku na poistné alebo nedoplatku. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, použije sa ročná úroková sadzba 15 %. V prípade, že zdravotná poisťovňa musí peniaze vymáhať, dlh sa zvýši o exekučné trovy.

Kto zistí, že dlhuje zdravotnej alebo Sociálnej poisťovni peniaze, mal by čo najskôr dlh vyrovnať, aby sa tak vyhol ďalšiemu navýšeniu dlžnej sumy. Poisťovne totiž rátajú penále až dovtedy, kým dlh nie je vyrovnaný. Úplne sa môže vyhnúť postihu ten, kto dlžnú sumu zaplatí ešte do termínu splatnosti. Ak napríklad niekto pošle za august nižšiu sumu, ako má, a najneskôr do 8. septembra ju doplatí, nedostane žiadnu pokutu.

Ak rozdiel medzi predpísanými a zaplatenými preddavkami presiahne sumu 10 eur, zdravotná poisťovňa zašle platiteľom upomienku s výzvou na úhradu. Kto nezaplatí preddavok na poistné za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku alebo má dlh viac ako 10 eur, bude zároveň podľa zákona zverejnený v zozname dlžníkov na webe zdravotnej poisťovne.

Živnostníkom, ktorí dlhujú peniaze Sociálnej poisťovni, zároveň hrozí, že im poisťovňa odmietne vyplatiť niektoré dávky. Ak niekto dlhuje viac ako päť eur, nedostane napríklad nemocenskú dávku, ošetrovné či materské. V prípade dlhu v zdravotnej poisťovni zase klientom hrozí, že si budú musieť sami platiť za plánovanú zdravotnú starostlivosť, napríklad za kúpele či plánovanú operáciu. 

Ukončenie podnikania

Chcel by som ísť do predčasného dôchodku, a preto som sa rozhodol ukončiť svoje podnikanie. Mám ako fyzická osoba – projektant, ktorý má aj živnosť – povinnosť predkladať Sociálnej poisťovni nejaké tlačivá v súvislosti s ukončením podnikania?
Tomáš, Senica

Keďže dosahujete príjmy zdaňované podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov na základe dvoch oprávnení, je potrebné, aby obe oprávnenia boli ukončené. Oprávnenie projektanta zaniká odo dňa vyčiarknutia zo zoznamu autorizovaných inžinierov. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. SZČO, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, zaniká toto poistenie 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Povinné sociálne poistenie SZČO, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Status SZČO v tomto prípade zanikne, len ak budete mať ukončené obe oprávnenia na výkon činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby. S účinnosťou od 1. januára 2015 zanikla SZČO povinnosť prihlásiť a odhlásiť sa v Sociálnej poisťovni zo sociálneho poistenia a zároveň Sociálnej poisťovni vznikla povinnosť písomne oznámiť SZČO vznik povinného sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa Vám oznámi aj zánik Vášho povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia. Keď budete mať zrušenú živnosť a budete vyčiarknutý zo zoznamu autorizovaných inžinierov, v súvislosti s ukončením činnosti SZČO nie je potrebné predkladať Sociálnej poisťovni žiadne doklady ani tlačivá.

Odovody počas dedičského konania

Chcel by som pokračovať v živnosti svojho mŕtveho otca. Budem musieť do skončenia dedičského konania platiť nejaké odvody do Sociálnej poisťovne? Ako a v akej výške budem platiť odvody za seba a odvody za zamestnancov?
Marián, Detva

Samostatne zárobkovo činná osoba na účely sociálneho poistenia je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom pre vznik povinného sociálneho poistenia SZČO dosahovala príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Povinné sociálne poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako zákonom ustanovená hranica príjmu. To znamená, že fyzickej osobe pokračujúcej v živnosti po smrti živnostníka, ktorá začala pokračovať v živnosti v roku 2017, sa posúdi status SZČO a vznik povinného sociálneho poistenia od 1. júla 2018 na základe príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutých za rok 2017. SZČO nemá prihlasovaciu povinnosť do Sociálnej poisťovne. Ak jej od 1. júla 2018 vznikne povinné sociálne poistenie a povinnosť platiť poistné, túto skutočnosť je povinná oznámiť SZČO Sociálna poisťovňa najneskôr do 20 dní od vzniku poistenia. Podľa § 30 Zákonníka práce prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov smrťou zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, na jeho dedičov. Ak na syna ako na dediča prešli práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov a syn ako zamestnávateľ zamestnáva naďalej týchto zamestnancov po zomrelom zamestnávateľovi, t. j. ak s nimi nerozviazal pracovný pomer, neodhlasuje zamestnancov z registra poistencov vedeného Sociálnou poisťovňou. Zmenu zamestnávateľa prechodom na právneho nástupcu v registri zamestnávateľov oznámite miestnej príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne po právoplatnom skončení dedičského konania, ktorým sa deklaruje prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov po smrti zamestnávateľa na seba ako na dediča.

Odvody po odchode do dôchodku

Som živnostník a uvažujem, že pôjdem do dôchodku. Chcel by som vedieť, ako to ovplyvní moje odvody – ak by som od novembra bol riadny dôchodca, budem mať nižšie odvody? Alebo až od budúceho roka? A koľko to bude? Chcem naďalej aj pracovať, navyše sa mi ponúka aj riadne zamestnanie. Neviem, čo je výhodnejšie – koľko budem platiť do Sociálnej poisťovne. Mám ísť do trvalého pracovného vzťahu a dostávať dôchodok alebo mám zostať na živnosti a dostávať dôchodok?
Braňo, Poprad

Poberateľ starobného dôchodku – SZČO neplatí odo dňa priznania starobného dôchodku poistné na invalidné poistenie. To znamená, že od tohto dňa si ako SZČO znížite pri platení poistného mesačnú sumu poistného o poistné na invalidné poistenie. Invalidné poistenie pri SZČO je 6 % z vymeriavacieho základu. Odo dňa priznania starobného dôchodku platí teda SZČO poistné len na starobné poistenie (18 % z vymeriavacieho základu) a na nemocenské poistenie (4,4 %). Ak od 1. 7. 2017 platíte poistné z minimálneho vymeriavacieho základu 441,50 eura, do priznania starobného dôchodku budete platiť mesačne poistné v sume 146,35 eura, odo dňa priznania starobného dôchodku v sume 119,86 eura. Ak budete platiť do doručenia rozhodnutia s presným dátumom priznania starobného dôchodku pôvodnú sumu poistného, môžete následne požiadať pobočku Sociálnej poisťovne v mieste svojej registrácie o vrátenie poistného (neformálna žiadosť s identifikačnými údajmi a dátumom, odkedy a z akého dôvodu o vrátenie poistného žiadate). Ak začne poberať starobný dôchodok zamestnanec v riadnom pracovnom pomere, odo dňa priznania starobného dôchodku neplatí poistné na invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. On ako zamestnanec platí teda poistné na starobné poistenie a nemocenské poistenie, okrem toho zamestnávateľ odvádza ešte poistné aj do rezervného fondu a na úrazové a garančné poistenie. Poistné zamestnanca na nemocenské poistenie je 1,4 % z vymeriavacieho základu, na starobné poistenie sú to 4 %. Vymeriavací základ zamestnanca je jeho hrubý príjem.

 

Zdroj: Sociálna poisťovňa

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 4/2017

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Ďalšie z JAGA GROUP