Poplatok za rozvoj sa bude platiť aj pri obnove budov

V  novembri 2015 bol schválený zákon o  miestnom poplatku za rozvoj a  o  zmene a doplnení niektorých zákonov. Všetkým, ktorí plánujú stavať alebo obnoviť budovy, z  neho vyplýva povinnosť prispieť obci poplatkom. Povinnosť poplatkov za rozvoj sa teda vzťahuje na aj na obnovu bytových či rodinných domov.

Napriek tomu, že mnohé organizácie nie sú so znením zákona spokojné, zákon nadobudne účinnosť 1. novembra 2016. Stanovuje poplatok vo výške od 10 € do 35 € za každý (aj začatý) štvorcový meter podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Výšku pre jednotlivé katastrálne územia alebo svoje jednotlivé časti určí obec vo všeobecne záväznom nariadení (VZN). Niekde teda môže mať maximálnu výšku, niekde nemusí byť vyrubený vôbec. Obce tiež môžu požadovať rôzne vysoký poplatok za stavby na bývanie a iné stavby, určené napríklad na komerčné účely. Znamená to, že vyberanie poplatku a jeho výška v  rôznych lokalitách je len v rukách poslancov obce, ktorí budú VZN pripravovať a schvaľovať. Názorným príkladom môže byť typický panelový dom so siedmimi poschodiami s podlahovou plochou približne 1 400 m². Pri jeho obnove môžu podľa podmienok zákona vlastníci bytov zaplatiť 14- až 49-tisíc €, prípadne nemusia zaplatiť poplatok vôbec.

Rozhodnutie je v  rukách vedenia mesta, čo je podľa skúseností na Slovensku živnou pôdou korupcie. Upozorňuje na to Ing. Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR). „Svoje rozhodnutie poslanci nemusia zdôvodňovať. Vidíme tu priestor na korupciu, keďže je reálna možnosť, že jedna strana ulice bude mať poplatok 35 € a  druhá žiadny,“ vysvetľuje Juraj Suchánek.

Použitie prostriedkov z  poplatkov

Peniaze získané z  poplatkov za rozvoj môže obec použiť na výstavbu zákonom stanovených stavieb, ktoré sú súčasťou občianskej vybavenosti. Nikde však nie je stanovená povinnosť, aby ich obec použila v  lokalite na území stavby, za ktorú stavebník poplatok zaplatil, upozorňuje IUR. S  týmto faktom sú nespokojné niektoré mestské časti obcí, môže sa totiž stať, že z  poplatkov stavebníka v Petržalke sa uhradí obnova parku v Dúbravke. Starostovia mestských častí Bratislavy sú pripravení v priebehu roka 2016 rokovať s  magistrátom. Potvrdili nám to mestské časti Rača, Karlova Ves, Dúbravka i  Ružinov. „Starostovia mestských častí Bratislavy sa dohodli s  primátorom, že v blízkom čase dodajú magistrátu štatistické výkazy o počte vydaných stavebných povolení a  následne začnú rokovať o percentuálnom prerozdelení príspevku medzi magistrátom a  mestskými časťami,“ vysvetľuje RNDr. Martin Zaťovič, starosta MČ Bratislava-Dúbravka.

Aké budú nariadenia?

V  súčasnosti ešte vedenia obcí nemajú všeobecne záväzné nariadenia (VZN) vypracované. Budú sa nimi zaoberať v priebehu roka. „VZN budeme pripravovať v druhej polovici roka, aby bolo platné od 1. 1. 2017,“ uvádza Igor Choma, primátor mesta Žilina, ktorý je zároveň jedným z navrhovateľov zákona. Podľa neho až prax ukáže jeho pozitíva i  negatíva. Je zrejmé, že len na základe reálnych skúseností bude možné povedať, či je zákon dobrý alebo ho treba nejako upravovať. Juraj Suchánek z  IUR však pripomína, že problémy v  zákone je možné riešiť aj jeho novelizáciou už v  roku 2016. „Do nadobudnutia účinnosti môže byť ešte zákon novelizovaný, aby sa odstránili už teraz zrejmé problémy.“ vysvetľuje Juraj Suchánek. Na potrebu špecifického prístupu k  obnove budov upozorňuje Peter Robl, predseda správnej rady združenia Budovy pre budúcnosť.

„Do dnešného dňa prešla na Slovensku aspoň čiastočnou obnovou len približne polovica bytových domov, tretina rodinných domov a  necelá pätina verejných budov. Ľudia a  inštitúcie v  neobnovených budovách platia za ich užívanie zbytočne veľa. V  prípade bytových domov by zavedenie poplatku na hornej hranici sadzby znamenalo až 30 % zvýšenie investičných nákladov. Akékoľvek zvýšenie nákladov na ich obnovu bude mať za následok zníženie už aj tak problematického tempa obnovy,“ pripomína Peter Robl. Zároveň dodáva, že zavedenie poplatku pri obnove budov by malo za následok anulovanie podporného účinku zvýhodnených úverov ŠFRB či novozavedeného programu na podporu zatepľovania rodinných domov. Požadovať poplatok za rozvoj pri obnove budov pritom nemá logiku, keďže na rozdiel od novostavby neprichádza k zvýšeniu počtu bytov alebo užívateľov, teda k novým nárokom na občiansku vybavenosť a infraštruktúru obce.

Čo by mali vedieť správcovia budov?

Pre správcov budov sú určite rozhodujúce tieto ustanovenia zákona:

• ustanoviť alebo zmeniť poplatok môže obec vždy len k  prvému januáru, splatný bude do 15 dní, obec na základe žiadostí poplatníka môže odsúhlasiť splátkový kalendár;
• platiť sa bude za stavby, pri ktorých je potrebné stavebné rozhodnutie; poplatok sa nemá vzťahovať na práce spojené s  odstránením poruchy či havarijného stavu stavby, pri budovaní drobnej stavby, nadstavby a  prístavby s výmerou podlahovej plochy do 25 m²;
• platiť ho zo zákona nebudú stavebníci rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m².

Na ktoré prípady sa zákon nevzťahuje?

Predmetom poplatku za rozvoj nie je:

• odstránenie poruchy stavby alebo havarijného stavu stavby,
• drobná stavba, nadstavba a  prístavba s  výmerou podlahovej plochy do 25 m²,
• stavba rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m²,
• stavba alebo časť stavby:

1. sociálneho bývania alebo slúžiaca na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a  sociálnej kurately,
2. vstavanej garáže a  parkovacieho státia v  rámci existujúcej stavby,
3. zdravotníckeho zariadenia,
4. slúžiaca materským školám, a základné vzdelávanie, na stredné vzdelávanie, na vyššie odborné vzdelávanie, na vysokoškolské vzdelávanie na verejných vysokých školách, výlučne strediskám praktického vyučovania alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy,
5. slúžiaca zariadeniu sociálnych služieb,
6. slúžiaca na vykonávanie náboženských obradov cirkví a  náboženských spoločností registrovaných štátom,
7. slúžiaca na obranu štátu,
8. slúžiaca na účely múzea, knižnice, galérie a  kultúrneho strediska.

Na čo sa budú môcť peniaze použiť?

Poplatok za rozvoj je príjmom rozpočtu obce. Výnos z  poplatku za rozvoj je možné použiť na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavbou (vrátane majetkovoprávneho vyrovnania pozemku na tento účel):

• zariadenia starostlivosti o  deti,
• slúžiacou na poskytovanie sociálnych, športových a  kultúrnych služieb,
• sociálneho bývania,
• školského zariadenia a  zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie,
• zdravotníckeho zariadenia,
• verejne prístupného parku, súvisiacej s úpravou verejnej zelene,
• miestnej komunikácie, parkovacích plôch a  technickej infraštruktúry.

Text: spracované v  spolupráci s  Ing. Jurajom Suchánkom, RNDr. Martinom Zaťovičom, Igorom Chomom a  Petrom Roblom
FOTO: Miro Pochyba

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.