Radikálna zmena v Sade Janka Kráľa. Z bývalého erotického salóna sa stalo štýlové bistro

Aj keď sa zriadenie erotického salóna v 90. rokov minulého storočia stretlo s veľkou kritikou časti verejnosti, predsa istú časť populácie priťahoval. Vďaka radikálnym zásahom sa dnes môžeme viac ako z „tangáčov“ tešiť z krásneho prostredia, príjemnej kávy, stretávania sa s priateľmi...

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Zdevastovanú budovu odkúpil magistrát v roku 2021 po náročných rokovaniach za 1,4 milióna eur bez DPH. Dnes je kaviareň Ferdinand, ktorá sa nachádza v Sade Janka Kráľa (SJK ) exemplárnym príkladom toho, ako možno zvrátiť aj ten najhorší vývoj. Niekoľko desiatok rokov chátrajúce architektonické dielo zo 70. rokov v strede obľúbeného Sadu Janka Kráľa v Bratislave sa mestu podarilo vrátiť naspäť verejnosti vo vynovenej plne funkčnej podobe, ktorá plnohodnotne zohľadňuje nároky súčasných užívateľov.

Na rekonštrukcii pavilónu sa podieľala štvorica ateliérov – Studený architekti, Peter Stec, AK Ľubomír Závodný, Terra Florida. Interiér má „na svedomí“ skúsený architektonický ateliér GRAU pod vedením Andreja Olaha a Filipa Marčáka.

Prinavrátenie strateného génia loci

Rekonštrukcia objektu od architekta Ferdinanda Končeka z roku 1982 sledovala zámer mesta vrátiť mu kvalitu po nevhodných prestavbách a vytvoriť príťažlivý verejný priestor. Ideou návrhu štvorice ateliérov bolo obnoviť pôvodný charakter stavby založený na presadenej atike a ustupujúcom tele objektu, striedajúcom zasklené výplne vpredu s pílovito ustupujúcou pevnou časťou vzadu.

„Priestor sme upravili tak, aby ostal úplne voľný, ohraničený len obvodovými stenami (dosadili sme jeden stĺp, miesto kríženia nosných stien). Otvorenosť prednej časti umožnila väčšie prepojenie medzi interiérom a exteriérom, zadná kompaktná časť bola uzavretá, prístupná cez zásobovacie dvory. V čele objektu sme obnovili fontánu, ktorá tvorila ťažisko kompozície a ostala príťažlivým prvkom pre návštevníkov – prístupná zvonka aj zvnútra,“ vysvetlil zámer architekt Ján Studený z architektonického ateliéru Studený architekti.

Tvorcovia dovnútra vložili dva boxy zázemia, prispôsobené budúcej prevádzke: v jednom sa nachádza sanita (toalety s vonkajším vstupom) a v druhom sklady a technické miestnosti, šatne zamestnancov. Podľa slov architekta premena zahŕňala aj obnovenie pôvodného presklenia orientovaného do parku, odstránenie nevhodných mreží a rekonštrukciu fontány, ktorá tvorí integrálnu súčasť stavby. Súčasťou zásahov bolo aj dôležité reštaurovanie umeleckého diela – plastiky výtvarníčky Ľuby Končekovej-Veselej. Objavili ju v interiéri počas obhliadok a zrekonštruovanú vrátili naspäť.

Tvorba interiéru a architektúra diela

Koncept prestavby interiéru spočíval pre architektov Andreja Olaha a Filip Marčáka z architektonického ateliéru GRAU vo vytvorení univerzálneho priestoru na kaviareň a malé spoločenské akcie, včlenení chýbajúceho zázemia pre kultúrne akcie mesta, ktoré sa odohrávajú v exteriéri, a v neposlednom rade pribudli verejné toalety. „V návrhu sme kládli dôraz na funkčnosť, bezbariérovosť, bezpečnosť a udržateľnosť.

Ľahký interiér tvorí antikorová kuchyňa a kaviarenský mobiliár z prírodného materiálu – drevo rešpektuje priestorový koncept a necháva kuchyňu otvorenú do kaviarne. Hlavnú ideu tvorí vzájomné prepojenie priestorov,“ zdôrazňuje Olah. „Materiálové riešenie vychádza z pôvodnej architektúry. Povrchy sú pripomienkou servisného charakteru objektu (keramika a travertín) a prechádzajú plynulo z exteriéru do interiéru,“ dodáva Studený.

Citlivá práca s dedičstvom minulosti

Rekonštrukcia objektu je príkladom toho, ako citlivo narábať s kultúrnym dedičstvom socialistickej minulosti, ako vytvárať impulzy na tvorbu kvalitného verejného priestoru v meste a ako spájať vnútorný priestor a architektúru s ich prírodným okolím. Zároveň ukazuje, že aj stavby z nedávnej minulosti môžu byť pri správnom prístupe hodnotné a inšpiratívne, že dokážu ponúknuť nový život širšiemu mestskému prostrediu.

Obnovený pavilón bude slúžiť ľuďom, spríjemní pobyt v parku a stane sa akousi oázou v ruchu mesta – miestom, kde sa architektúra prirodzene prepája s oddychom, kultúrou a každodenným životom. Takáto obnova otvára diskusiu o udržateľnosti, o zmysluplnom využívaní jestvujúcich štruktúr a o potrebe hľadať rovnováhu medzi zachovaním identity miesta a požiadavkami súčasného života.