Vitajte vo Wembley – najdrahšom štadióne sveta

Útočník Manchestru United Wayne Rooney dnes už vie, ako chutí vzrušujúca predstava v praxi. V sobotu 19. mája hral vo Wembley so svojím mužstvom proti Chelsea Londýn finále Anglického pohára – rovnaká udalosť sa odohrala aj na počiatku histórie pôvodného Wembley v roku 1923. Ten fanúšikovský kotol bol naozaj veľkolepý. Atmosféra hodná kolísky futbalu. K ďalším plánovaným inauguračným slávnostiam nového štadióna patril aj priateľský futbalový zápas Anglicka s Brazíliou, ktorý sa uskutočnil 1. júna, a koncert Georgea Michaela z 9. júna, ktorý bol prvou koncertnou udalosťou v novom Wembley.

Podujatia vo veľkej aréne však aj čosi stoja. Náklady na výstavbu nového Wembley stúpli z plánovaných 327 miliónov až na 798 miliónov libier, takže je to bezkonkurenčne najdrahší a zároveň najpredraženejší športový štadión na svete. Pre porovnanie, nový štadión v Mníchove, postavený pred vlaňajšími majstrovstvami sveta vo futbale, stál necelých 250 miliónov libier. Ceny lístkov vo Wembley sú však zatiaľ primerané – pohybujú sa od 30 do 60 libier, pri rodinných vstupenkách od 15 do 30 libier.

Čo teda nový londýnsky futbalový chrám za túto cenu ponúka? V prvom rade impozantné rozmery. Stavitelia nezabudli uviesť, že priemerný priestor pre jedného diváka je na novom štadióne väčší, ako bol v kráľovskej lóži v starom Wembley. Rozloha štadióna je dvojnásobkom parížskeho Stade de France a jeho vonkajší obvod je jeden kilometer.

Pôvodný štadión bol svojou štruktúrou mekkou svetového futbalu prvej polovice minulého storočia. Jeho nástupca z 21. storočia si uvedomuje, že súčasný štadión musí byť viac než len trávnik obklopený tribúnami. Svedčí o tom aj prítomnosť štyroch reštaurácií, ktoré sú najväčšie v Londýne. Náročnejšiu úlohu však budú mať hráči víťazných tímov, ktorí si budú v kráľovskej lóži preberať trofeje a medaily. Na starom štadióne si ku kráľovskému majestátu museli vyšliapať 39 schodov, na novom to bude 107. Darmo, výhru si treba zaslúžiť…

Britské médiá donekonečna zdôrazňujú aj počet toaliet – je ich 2 618. Na prvý pohľad triviálny údaj s úsmevným rozmerom. Staré Wembley ich však malo podstatne menej – iba 361 – a cez prestávky si desaťtisíce pivom posilnených divákov museli vystáť rad ako kedysi u nás na tropické ovocie. Z pohľadu hudobných koncertov, ako aj obyvateľov blízkeho okolia je dôležité, že Wembley je skonštruované tak, aby steny zachytili hluk vychádzajúci zo štadióna.

Najvýraznejšou črtou nového Wembley už nie sú povestné dve veže. Nahradil ich monumentálny oblúk, ktorého celková dĺžka je 315 metrov a ktorý v najvyššom bode dosahuje podľa internetovej stránky www.fosterandpartners.com 133 metrov. Tento konštrukčný unikát z dielne Normana Fostera si podľa Wikipedie vyslúžil aj zápis do Guinessovej knihy rekordov s prívlastkom najväčšia jednoklenbová strecha na svete. Svoj expresívny vzhľad zvýrazňuje v noci, keď sa oblúk rozsvieti a vidieť ho takmer z každého kúta Londýna.

Oblúk však nie je samoúčelná ozdoba, v skutočnosti podopiera celú severnú strechu a 60 percent južnej strechy. Samotná strecha má zabrániť jednak zmoknutiu divákov, jednak rozmočeniu trávnika. V prípade silného dažďa ju organizátori dokážu uzavrieť v priebehu 15 minút. Norman Foster myslel aj na divákov pri televíznych obrazovkách. V prípade slnečného počasia sa strecha posunie do takej pozície, aby nevytvárala tieň nad ihriskom, ktorý by sťažoval identifikáciu hráčov.

A čo na to sám architekt? „Wembley mi zobralo niekoľko rokov života,“ hovorí 72-ročný Norman Foster. „Doslova i symbolicky. Zúčastňujeme sa na svetových stavbách porovnateľného významu, ale v prípade Wembley to bol nekonečný a často vyčerpávajúci boj. My sme do neho odovzdali najviac, ako sme vedeli, dnes ho spokojne púšťame do sveta. Samozrejme, na okamihy, keď sme nevedeli, či sa vôbec pohneme, sa pomaly zabúda a zostáva pocit hrdosti,“ dodáva Foster, ktorý odmieta politické či iné zasahovanie do jeho práce. „Z môjho pohľadu je štadión ukončený a teraz som už sám zvedavý, či sa mu podarí naplniť všeobecné očakávania.“