Rozhovor so Sergejom Tchobanom o kúpeľnovej sérii Esplanade

V spolupráci s nemecko-ruským architektom Sergejom Tschobanom vznikla kompletná séria Esplande pre firmu Duravit, intepretujúca opulenciu ako zlatý rez medzi purizmom a tzv. Free forms v internalizácii oboch smerov modernej architektúry.

Tchoban: Domnievam sa, že architektúra alebo dizajn sú dnes komplexnými záležitosťami. Preto nemôže začínať tvarom budovy alebo priestorovým riešením interiéru. Začína sa už od kľučky dverí, postupuje vnútornými priestormi, prestupuje von a ovplyvňuje vonkajší plášť. Preto je dnes architektúra budovy určovaná komplexným pohľadom. Navrhnúť budovu ako celok sa pre architekta stáva stále viac výzvou, požiadavkou, ktorá je naňho kladená – tak, ako to bolo pre sto rokmi, napríklad v období secesie. Tento prístup sa postupne vytratil, pretože ľudia mali snahu sa stále viac špecializovať, napr. na urbanizmus, architektúru, vnútornú architektúru. Dnes sa obory opäť spájajú, i preto, že taktiež zákazníci chcú z rúk architekta získať svojbytný a jedinečný produkt. A kúpeľňa ako priestor s veľkým P s vysokou kvalitou pobytu je samozrejme jeho dôležitou súčasťou. Vyriešenie tohto priestoru je veľkou výzvou.

Hovorí sa o celkom mimoriadnom štýle tejto kúpeľňovej série. Čo je na nej také „mimoriadne“?

Tchoban: Pokiaľ chce niekto navrhnúť nejaký výrobok, musí si klásť za cieľ vytvoriť výrobok mimoriadny, to je môj názor. Na svete predsa existuje veľmi, veľmi veľa dobrých dizajnérov a produktov a o produkte „kúpeľňa“ a o vybavení kúpeľne sa premýšľa zo všetkých strán a uhlov.
Pokiaľ s tým človek začne, musí si vlastne položiť otázku, prečo  to vôbec robí.
U mňa bolo pohnútkou a výzvou to, že som si povedal: Existuje množstvo výrobkov, ktoré sú „cool“ a ktoré tiež skvele vyzerajú, ale nedokážeš si ich predstaviť v živej, útulnej atmosfére.
Rovnako existuje silný trend k objektom, k bionickej architektúre, kde zohráva opäť dôležitú úlohu mäkká, opulentná línia. Skĺbiť tieto dve veci v sériový (a napriek tomu) objekt, ktorý prebúdza chuť do života a je súčasne objektom dizajnovým, bolo tým, čo som si dal za cieľ a onú mimoriadnosť. A dúfam, že som to aj splnil.

Aké sú konkrétne identifikačné znaky tejto série? Aké sú jej vlastnosti a čo je tou mimoriadnosťou?

Tchoban: Domnievam sa, že je to zmysel pre meradlo veci, teda umiernenosť, spojujúca čistý tvar s umnými, mäkkými líniami. Znamená to, že objekt neobsahuje hrany, a napriek tomu nejde o žiadne skulptúry. Je to teda, ako dúfam, zlatá stredná cesta medzi čistým architektonickým tvarom a priestorovou skulptúrou.

Čím ste sa u tejto série nechali inšpirovať?

Tchoban: Inšpiráciou mi bola predovšetkým história týchto objektov. Nie história 20. storočia, kde sa už omnoho viac prejavovala tendencia k dizajnovým objektom. Ale skôr 18. a 19. storočie, kde boli kúpeľňové objekty chápané viac ako nábytok, patriaci k životu v byte alebo dokonca na zámku. Chcel som, aby tieto prvky vyžarovali ešte intenzívnejšie, že sa stávajú súčasťou zariadenia kúpeľne ako novo chápaného obytného priestoru.

Prezraďte nám, ako ste prišli na názov tejto série – Esplanade?

Tchoban: Esplanade evokuje veľkomesto, sú to najreprezentatívnejšie priestranstvá v európskych veľkomestách vôbec. Pre mňa to súvisí i s umiernenosťou zavedenej opulencie. Za týmto názvom sa ukrýva veľkoryso poňaté priestranstvo, ktoré mení mesto v mestský svet a bývanie v záležitosť vo veľkom štýle, ale taktiež typicky mestskú.

Keď zákazník začuje pojem „opulentný“, predstaví si pod ním možno pojmy ako okázalý, luxusný, pompézny…?

Tchoban prerušuje…
To teda radšej použime, ako už bolo povedané, „veľkoryso poňatý“ či „vo veľkom štýle“… luxusný by to snáď nemalo byť. Na druhej strane by si každý rád doprial trochu luxusu. Alebo pocit, že si s týmito objektmi obstaráva svet, ktorý je ešte cenovo dostupný a napriek tomu málinko luxusný. To nie je nič zlého. Najvhodnejšie teda bude vo veľkom štýle.

Čím sa líšia jednotlivé štýly, napríklad purizmus, free forms a opulencia? Môžete mi to stručne vysvetliť?

Tchoban: Áno. Pri purizme mám predovšetkým na mysli štruktúru materiálu. Teda krásne, kvalitné povrchy a inšpiratívne vzory týchto povrchov.
Ak hovorím o free forms, hovorím o priestorovej skulptúre a o priestoroch, ktoré túto skulptúru obtekajú a obklopujú.
Ak hovoríme o opulencii alebo o veľkom štýle, hovoríme o spojení oboch pojmov.
To znamená, že objekty sú dostatočne skulpturálne, aby i samé o sebe dokázali ovládnuť priestor. Sú však súčasne ešte dostatočne puristické, aby sa nepremenili v solitérny umelecký objekt. K tomu je potrebný zvláštny zmysel pre priestor, ktorý nie každý má a nie každý mať chce. Objekty sa u nás musia začleniť do priestoru. A to je tá správna miera medzi purizmom a free forms.

Ako ste svojou prácou rozšírili sortiment firmy Duravit? Doteraz predsa neexistuje žiadny iný výrobca kúpeľní, ktorý by ponúkal sériu podobných tvarov.

Tchoban: To, prečo som túto sériu pre Duravit navrhol tak, ako som ju navrhol, vychádza zo štúdia jestvujúcich výrobkov firmy. Tie sú nepochybne skvelé a veľmi, veľmi zaujímavé. Duravit je skutočne vynikajúcim výrobcom predmetov zariadenia, ktorý veľmi dbá na dizajn. Vybadal som u neho trend skôr k minimalizmu a purizmu.  Dnes je však nuansovanie dôležitejšie než kedykoľvek predtým, diverzifikácia podľa vkusu. Duravitu chýbalo niečo mäkšie. Áno, vniesť do toho viac mäkkosti, to bolo pre mňa popudom.

Ako odhadujete úspech tejto novej série na nemeckom a medzinárodnom trhu? Čo si od neho sľubujete ako dizajnér?

Tchoban: Domnievam sa, že sa touto sériou presne „trafím“ do očakávaní zachovať čistotu vkusu, teda nespreneveriť sa dobrému vkusu pre čisté tvary. Toto rýdzo čisté tvaroslovie je v obľube u mnohých Západoeurópanov, ale taktiež u zákazníkov na americkom trhu a na trhu východnej Európy. Súčasne je tu však túžba po útulnosti. Do tohto vkusu sme sa trafili veľmi dobre. Preto  ako reakciu na svoje objekty očakávam, že ľudia prídu a povedia: Videl som niečo, čo bolo nie celkom neobvyklé ale predsa iné. Ľudia sa totiž nedokážu otočiť o 180° a hneď sa nadchnúť pre niečo úplne neobvyklého. Na to bol vývoj architektúry čistých línií v 20. storočí príliš dlhý.

Čo by ste mohli povedať k aktuálnemu vývoju kúpeľní? Využitie kúpeľne sa predsa zásadným spôsobom zmenilo…

Tchoban: Áno, i to sa odráža v mojej sérii. Kúpeľňa sa stala obytným priestorom. Kúpeľňa už nie je len miestnosťou pre krátkodobý pobyt medzi spálňou a obývacou izbou, medzi prácou a prechádzkou – stala sa obytným priestorom ako kvalitou a veľkosťou miestnosti, tak i vybavením. Preto sa taktiež zväčšili jednotlivé kúpeľňové predmety zariadenia. Musia fungovať nielen ako vstavané, ale spĺňať i možnosť umiestnenia voľne v priestore. Majú byť geometrické, ale napriek tomu skulpturálne, majú vládnuť priestoru, ale súčasne ho nechať plynúť okolo seba, aby sa v ňom človek  mohol aj pohybovať. Spravidla sú to veľmi svetlé priestory, ako napríklad v loftových bytoch alebo v starej zástavbe, ktoré často vôbec neboli určené na bývanie. Aj v nich sa musí dať zariadiť kúpeľňa. A to je okrem iného výzva, na ktorú táto séria reaguje.
–>–>
Máte tušenie, akým smerom sa bude uberať navrhovanie kúpeľní, kam povedie jeho cesta?

Tchoban: Myslím, že cesta nevedie nikam. Cesta nie je spôsob, akým sa architektúra vyvíja. Architektúra je skôr kyvadlový pohyb. Cesta bude mať raz koniec a architektúra koniec nebude mať nikdy. Tým chcem povedať, že architektúra bude mať vždy okrajové trendy, ale bude sa taktiež vždy prikláňať k zlatému stredu, teda práve k umiernenosti. Istotne existuje tiež rozšírenie smerom k obrím kúpeľniam s nerovnými, voľne tvarovanými objektmi, ktoré prechádzajú jeden do druhého. Vždy však pôjde o projekty so sklonom k objektuálnosti a muzeálnosti. Mimo väčšinový vkus budú zariadenia naskrz puristické, čisto členené a takpovediac bez detailov. Príklon k stredu bude mať vždy navrch. Teraz prídu na rad práce na detailnejších riešeniach a prepracovaní útulných kúpeľní ľudských meradiel. Ak by išlo o cestu, prestali by sme zariadenie kúpeľne chápať už pred dvoma storočiami. Takto ale vidíme, ako bola kúpeľňa zariadená vtedy, a vidíme viac podobností s dneškom než rozdielov. Nejde teda o cestu, pretože sme sa pritom neodcudzili ani nevzdialili od tradície minulosti.

Zdroj: Duravit