Pri rekonštrukcii domu mysleli aj na budúcnosť

image 75103 25 v1

Dom na severovýchode mesta Melbourne sa premenil z jednoduchej stavby na pozoruhodnú sústavu budov, ktorá zvonku pôsobí ako minidedinka a zvnútra funkčne plní poslanie domu pre štvorčlennú rodinu.

Manželia si na rozšírenie domu prizvali architekta zvučného mena – Andrewa Maynarda, vďaka ktorému sa ich dom napokon zaradil do užšieho výberu stavieb nominovaných na ocenenie WAF 2015 (World Architecture Festival Awards) v kategórii rodinných domov.

Dvojica s osemročnými synmi (dvojčatami) si želala dom, ktorý by spĺňal ich predstavy z viacerých hľadísk. V prvom rade chceli využiť štedrý pozemok a dom rozšíriť do záhrady, okrem toho si želali, aby rezidencia spájala miestnu komunitu, aby pôsobila otvorene a prívetivo, aby bola v súhre s okolitou prírodou a zároveň aby vdýchla lokalite umeleckú a nekonvenčnú atmosféru.

Architekt sa po dlhých rozhovoroch, do ktorých sa svojimi návrhmi v podobe kresieb vysnívaného domu zapojili aj chlapci, dopracoval k návrhu, ktorý tvorí niekoľko menších stavieb, na prvý pohľad oddelených, no v skutočnosti prepojených – táto sústava je postavená s poslaním pôsobiť ako antimonolit, čiže rozčleniť priestor, no zároveň ho hravo spájať.

Ako sa vyjadril Andrew Maynard: „Dom je definovaný myšlienkou spojenia exteriéru, ktorý pôsobí ako séria malých štruktúr, a interiéru, ktorý je v skutočnosti priestranný, spojitý a funkčný. Podobne ako Tardis (stroj času a vesmírne plavidlo z britského sci-fi seriálu Doctor Who, pozn. red.) je malý navonok, ale veľký vnútri.“

Pôvodný dom bol prízemný, postavený z klasických červených tehál a z tmavého dreveného exteriérového obkladu. Namiesto kopírovania pôvodnej stavby si Maynard vybral iný nápad – fasádne štíty novotvarov obložil drevenými šindľami rôznej dĺžky a celú štruktúru z vrchnej strany a vonkajších stien obalil do presahujúceho bieleho vertikálne plasticky pruhovaného kovu. Čo sa týka členitosti poschodí, architekt zachoval prízemnú povahu domu, až na jednu výnimku – časť domu, ktorá slúži ako študovňa a priestor na hry pre dvojčatá. „Študovňa je navrhnutá tak, aby mladých chlapcov inšpirovala počas ich vývoja a učenia,“ dodáva architekt. „Vďaka dvojitej výške sme mohli namiesto podlažia umiestniť sieť, na ktorej chlapci môžu relaxovať a pozorovať z výšky ulicu či zadný dvor, zároveň sa tu môžu hrať alebo v pokoji čítať.“

Vnútorné priestory pôvodnej budovy boli zrenovované a poskytli tak miesto pre dve spálne, veľkú kúpeľňu a dve obývacie izby. Niektoré priečky sa nahradili posuvnými panelmi, vďaka čomu sa priestor ľahko prispôsobí aktuálnym potrebám rodiny. Spojitá chodba medzi hlavným domom a menšími okrajovými časťami je zasklená. Pridané novotvary vytvorili priestor pre novú kuchyňu, jedáleň, hlavnú spálňu a malú knižnicu. „Dom možno poľahky premeniť zo spoločného rodinného domu na dve samostatné jednotky s oddelenými vchodmi,“ vyjadril sa Maynard.

Interiér je zariadený v súlade s prírodou a pôvodným charakterom rezidencie – zväčša tu nájdeme drevo v rôznych odtieňoch a podobách, sklo, povrchy z nehrdzavejúcej ocele, jednoduchý čierny (kuchynská zástena) a biely (kúpeľňa) obklad. Celý interiér je bohato presvetlený denným svetlom a zariadený v prívetivom rodinnom duchu.

Prehľad:
Architekt: Andrew Maynard Architects
Dohľad: Mark Austin and Andrew Maynard
Dizajn: Andrew Maynard
Projektový architekt: Mark Austin
Realizátor: Overend Constructions
Stavebný inžinier: Maurice Farrugia and Associates
Záhradný dizajn: Bush Projects and Andrew Maynard Architects
Lokalita: Alphington VIC, Austrália
Plocha: 225 m²
Rok realizácie: 2014

Text: Anna Martausová
Foto: Peter Bennetts
Zdroj: dezeen.com, maynardarchitects.com

Komentáre