Architektúra

Pri Karloveskom ramene v Bratislave vznikol zaujímavý obytný súbor. Dva terasové domy komplexu Karloveské rameno sa zvažujú k Dunaju a poskytnú svojim obyvateľom komfort, ktorý nie je len výsledkom prírodného okolia v kontakte s ramenom Dunaja, ale aj citlivého architektonického konceptu a do detailu prepracovaného návrhu. Komfort bývania „v objatí ramena“ však nebol jedinou prioritou – s obytným súborom sa riešila aj protipovodňová ochrana tejto časti brehu a pešia promenáda s cyklistickým chodníkom.

Mala som možnosť navštíviť zaujímavú administratívnu budovu v neďalekom rakúskom mestečku Mödling. Hneď pri vstupe do vestibulu sme pocítili prirodzenú vôňu samotnej stavby, vďaka čomu si budova razom získala naše sympatie. Dobrý dojem ešte vzrástol po tom, ako sme dostali informácie, ktoré jednoznačne vysvetľovali tieto príjemné pocity: kancelárske a seminárne centrum SOL4 je koncipované ako pasívna budova so starostlivo premysleným výberom materiálov a s energeticky úsporným riešením vykurovania i vetrania.

Maximálne urýchliť a zefektívniť proces majetkovo-právneho vysporiadania nehnuteľností pri príprave a realizácii stavieb strategického významu má zabezpečiť špeciálny zákon, ktorý pripravil rezort výstavby.

V zóne Pribinova vyrastú dve najvyššie budovy na území bývalého Československa. Veže s výškou 135 metrov budú súčasťou projektu Panorama City, na ktorom ešte v tomto roku začne pracovať J&T Real Estate.

Realizácia polyfunkčného domu na Bajkalskej ulici je zaujímavá tým, že sa podarilo vytvoriť zázemie pre pokojný život v blízkosti rušnej ulice. Bratislavská rezidencia Axton oslovuje rôzne vekové a sociálne vrstvy vďaka pestrej škále bytov od základného až po luxusné apartmány na horných podlažiach.

Trh s administratívnymi budovami na Slovensku dosahuje nebývalý rozmach. Prírastky naplánované v Bratislave do konca tejto dekády sa počítajú na niekoľko desiatok tisícok štvorcových metrov, čo je bezkonkurenčne najväčší nárast za posledné obdobie. Mimo metropoly zatiaľ pribúdajú administratívne priestory nesmelo, ale príklad Banskej Bystrice či Popradu dávajú tušiť, že sa aj v týchto regiónoch blýska na lepšie časy. Do diskusie o aktuálnych problémoch v tejto oblasti časopis ASB vyzval: Ing. arch. Juraja Jančinu – vedúceho Architektonickej kancelárie Jančina, doc. Ing. arch. akad. arch. Ivana Gürtlera, PhD., z Ústavu architektúry I na Fakulte architektúry STU v Bratislave, Ing. arch. Tomáša Baníka zo spoločnosti Reding a. s., Ivana Valenta – predsedu predstavenstva spoločnosti HB Reavis Group a. s. a Ing. arch. Mariána Šovčíka, CSc. – konateľa AMS Partners, spol. s r. o., Banská Bystrica.

Ako Izraelčan vyštudovaný vo Švajčiarsku a žijúci v Paríži je presvedčeným kozmopolitom a s rovnakým odmietaním akýchkoľvek bariér pozerá aj na dizajn. Verí, že o desať rokov si budeme môcť v Paríži stiahnuť údaje napríklad ku konkrétnemu japonskému dizajnérskemu výrobku a nechať si ho presne vyrobiť priamo namieste. Dizajnérska práca bude čoraz virtuálnejšia, a preto sa podľa neho budeme musieť snažiť byť čo najskutočnejší, aby sme nestratili svoju identitu. Tento charizmatický človek stratou identity v nijakom prípade netrpí. Stretnutie s Arikom Levym, jedným z najúspešnejších súčasných dizajnérov Európy, bolo naozaj zážitkom.

Dvanásť radových rodinných domov v novovznikajúcej štvrti Nových Zámkov ponúkne nadštandardné zázemie pre rodinný život. Projekt poskytuje dostatok priestoru na hľadanie hodnôt tradičnej architektúry rodinného domu v meste, ktorého historické korene siahajú ďaleko, ale nie sú ľahko rozpoznateľné.

Nad údolím bratislavského Lamača sa vznáša zaujímavá vila. Zakaždým, keď idem okolo, uchváti ma svojou dynamikou, tým, ako doslova zhmotňuje priestor, vystihuje charakter veterného svahu pod lesom. Presne akoby bola v tom priestore ukrytá odjakživa, ako socha v bloku mramoru, a len čakala, kedy ju vietor (či architekt?) z neho vytesá.

V dejinách slovenskej architektúry nemáme veľa mien, ktoré vo svojej dobe znamenali svetovú špičku. Jedno však máme. Je to nemecký architekt Peter Behrens (1868 – 1940), autor žilinskej synagógy. Bol učiteľom Le Corbusiera, Waltera Gropiusa aj Miesa van der Roheho – pionierov modernej architektúry 20. storočia. Synagóga, ktorá je dnes vyše sedemdesiatročná, je stále príkladom Behrensovho architektonického majstrovstva.

Žilina sa (nielen) vďaka investíciám do regiónu stáva jedným z najprogresívnejšie sa vyvíjajúcich miest Slovenska. V žilinskej časti Vlčince vyrastá polyfunkčný komplex Europalace, v ktorom sa bude spájať bývanie mestského štýlu, obchod, športovo-relaxačné možnosti a administratíva. Predstavou investora bolo od začiatku vytvoriť dominantnú obytnú vežu s nižšou podnožou, ktoré by predstavovali modernú mestskú architektúru v medzinárodnom kontexte.

Dňa 6. marca začína na nitrianskom výstavisku Agrokomplex 17. ročník veľtrhu Nábytok a bývanie 2007, ktorý potrvá do 11. marca. Nábytok a bývanie je najväčším veľtrhom v oblasti bývania a zariadenia interiérov. Minulý rok sa ho zúčastnilo 481 firiem, ktoré sa prezentovali na ploche 23 600 m2.

Medzi obytné budovy patria aj budovy na prechodné ubytovanie a budovy určené na dlhodobý pobyt obyvateľov, ako sú napríklad liečebne, domovy detí, domovy dôchodcov. Stav súčasných budov tohto charakteru na Slovensku je veľmi zlý a je isté, že sa postupne budú musieť obnovovať. Preto by bolo užitočné bližšie sa pozrieť na zaujímavý príklad nedávno ukončenej obnovy Domova dôchodcov v rakúskom Weizi, kde sa uskutočnila energeticky efektívna sanácia s použitím komponentov charakteristických pre energeticky pasívne domy. Napokon budúcnosť technológií energeticky pasívneho domu spočíva hlavne v obnove budov...

V prípade prirodzeného, denného svetla sme jeho veľkorysosť uznali mnohokrát – Slnko sa v histórii ľudstva často ocitá v pozícii uctievaného božstva. Ale ak ide o zdroj človekom vytvoreného svetla, často je jeho hodnota obmedzená len na užitočnosť alebo pôvab. Dizajnéri si toto obmedzujúce chápanie uvedomujú a snažia sa vo svojich návrhoch pracovať s niečím viac než len pôvabným naplnením základných funkčných predpokladov osvetlenia. V návrhoch lampy reagujú na jej metafyzický zmysel i na poetiku jej bytia. Súčasné lampy sú dokonale inžiniersky prepracované a technologicky zodpovedajú náročným užívateľským kritériám. Ukrývajú však aj príbehy a myšlienky, ktorých odhalenie znamená dobrodružstvo za hranicami bežného vnímania dizajnu.

V Novákoch bolo v júni 2006 slávnostne otvorené nové Národné centrum vodného póla NCHZ Aréna. Na mieste pôvodného vodnopólového bazéna vznikol moderný areál, ktorý by mal pomôcť slovenskému vodnému pólu, ktoré určite patrí do európskej špičky, dosiahnuť medzinárodnú úroveň. A s rovnakou odvahou a ambíciami, ako majú slovenskí vodní pólisti, sa architekt zhostil úlohy nájsť pre túto bazénovú halu zaujímavý koncept. Zaujímavým momentom riešenia je najmä odvážna pohyblivá oceľová konštrukcia preklenutia, ktorá umožňuje v lete bazénovú halu otvoriť a prepojiť ju s exteriérom.