Stavbu českej Národnej technickej knižnice, ktorej brány sa verejnosti otvorili 9. septembra tohto roku, nesprevádzali žiadne kontroverzie ani politické mediálne prestrelky ako návrh novej Národnej knižnice Českej republiky – prebehla regulárna architektonická súťaž. Pritom významovo ide o stavbu porovnateľnú, a to nielen svojou veľkosťou a kapacitou, ale tiež snahou zmeniť celkový prístup k čitateľom tak, aby zodpovedal 21. storočiu. Autorom návrhu je štúdio Projektil.
Sadrokartónové dosky v slovenských interiéroch už zdomácneli a ich výhody sú všeobecne známe a využívané. Existujú však požiadavky na konštrukcie stien, stropov a podláh, ako je vyššia pevnosť, vyššia statická zaťažiteľnosť, vyššia požiarna odolnosť alebo zvuková izolácia, ktorým sadrokartón nedokáže vyhovieť alebo im vyhovuje iba po náročných úpravách. Tu sa uplatnia sadrovláknité stavebné dosky, ktoré sa v Európe používajú od roku 1971 a v Slovenskej republike od roku 1993.
Pražská Hanspaulka je lokalita príjemná na bývanie – tichá štvrť s takmer nulovou dopravou, spojenie do centra zo stanice metra Dejvická je v pešej dostupnosti. Niet divu, že väčšina z rodinných domov, ktoré sa tu vlani aj tohto roku dokončili, má už svojich majiteľov. Platí to aj pre súbor troch vilových domov od architektonického ateliéru Ladislava Lábusa. Výhľady z nich sú úchvatné – zo striech vidieť pražské dominanty od Hradčian a Petřínskej rozhľadne cez Vyšehrad, Pankrác a Žižkovskú televíznu vežu. Vidieť aj rondel novej Národnej technickej knižnice v údolí.
Niekedy sa oplatí postaviť architektonický koncept na prostom tvarovaní hmoty namiesto hľadania komplikovaných foriem a výrazov. Príkladom takéhoto postupu je aj realizácia novej administratívnej budovy v hlavnom meste Rakúska, ktorá aj napriek svojej výškovej dominancii pôsobí v priestore ľahko a vzdušne. Vďaka svojmu ikonickému vzhľadu vytvára novú siluetu Viedne.
Nemocnica Medissimo v bratislavskej Petržalke je významnou súkromnou investíciou v slovenskom zdravotníctve. Jej výstavba trvala približne dva roky; budova stojí v atraktívnom prostredí na brehu prírodného kúpaliska Veľký Draždiak a od mája tohto roku je prístupná platiacim klientom a pacientom. „Zámerom investora bolo vytvoriť takú architektúru, ktorá by vhodne reprezentovala vrcholový šport v Bratislave a poskytovala by zodpovedajúce priestory pre rehabilitačné a diagnostické stredisko,“ hovorí autor projektu Jaroslav Meheš.
Na prvý pohľad by nepoučený pozorovateľ asi predpokladal, že súbor chatiek z bambusu a dreva si postavili miestni domorodci. Keď sa však pozrie lepšie, stavba odkrýva zrejmý architektonický rukopis – rukopis študentov architektúry z nórskeho Trondheimu, ktorým nestačilo iba sedieť v školských laviciach. V Thajsku sa im podarilo postaviť sirotinec, umyváreň a prerobiť časť bývalej tržnice na verejnú knižnicu. Ich originálne realizácie naznačujú, že by svet architektúry mal s nimi počítať.
Moderné drevené domy dnes vznikajú mnohými spôsobmi a často sú na nerozoznanie od domov realizovaných inou stavebnou technológiou, ale len na prvý pohľad. Bývanie v nich už totiž prináša rozdiely – nízke prevádzkové náklady a zdravú a príjemnú klímu po celý rok.
Múzeum Champollion v ospalom historickom mestečku Figeac v južnom Francúzsku je príkladom zaujímavého prelínania grafiky a architektúry. Dizajn „obalu“ je v súčasnosti práve tým, čo tvorí identitu budovy a zároveň priťahuje pozornosť verejnosti. A najmä o to sa usilovali architekti Alain Moatti a Henri Rivière spolu s grafickým dizajnérom Pierrom di Sculiom. Nápad s dvojitou fasádou je neoddeliteľnou súčasťou projektu, vďaka ktorému architekti zvíťazili. Zároveň plní podmienku verejných súťaží vo Francúzsku, aby stavba obsahovala jedno percento umenia.
Vo Varšave sa v chaotickom kontexte bujného rozvoja novej administratívnej štvrte s priemyselnou minulosťou objavil komplex kancelárskych budov, ktorý do fragmentarizovaného prostredia vnáša pocit jednoliatosti a súzvuku. Vďaka princípu zomknutej a introvertnej urbanistickej mikroštruktúry vytvára ideálnu pracovnú atmosféru, ktorú nenaštrbuje okolitý svet a na ktorú, naopak, pozitívne vplýva interiér vnútornej zelenej záhrady. Navonok nenápadný súbor objektov odhaľuje v samom srdci svoju skrytú komunikatívnu povahu.
Koľkí z nás snívali o malom domčeku vysoko na strome, keď boli malými deťmi? Realizovať ľuďom dávne sny sa prostredníctvom svojich projektov domov na stromoch rozhodol brémsky ateliér Baumraum. Nejde pritom o žiadne domácky skonštruované bunkre, ale o seriózne stavby s premysleným dizajnom, v ktorých môžu čas tráviť aj dospelí a ktoré sa môžu využívať aj na oveľa prozaickejšie účely než len na bezstarostné hry. Škála ich stvárnenia je široká, v ateliéri však už dnes vznikajú nezvyčajné futuristické koncepty domov, ktoré sú zhmotnením túžby človeka návratu k prírode či detským snom.
Autobusový terminál v českom meste Hradec Králové patrí medzi najväčšie dopravné stavby uvedené do prevádzky v minulom roku. Opäť nezaprie rukopis hlavného architekta Patrika Kotasa takisto ako stanica metra Střížkov, napriek tomu je iná. Zavesená konštrukcia, sklenené fasády, oceľové prvky, oblúky a krivky. Symbolicky v strede diania visí tajomná guľa ako vypožičaná z vedecko-fantastických románov. V nadzemskej výške tu ustavične bdie oko dispečera.
Vlysy s povrchovou úpravou z exotických i európskych drevín majú rovnako kvalitné vlastnosti, ako materiály bez povrchovej úpravy, ale rozdiel medzi nimi je veľký. Tieto masívne parkety sú dodávané už s povrchovou úpravou LAK priamo z výroby, ktorý je aplikovaný 6x UV- tvrdeným lakom. Vrstva laku je nanášaná strojovo a tým sa dosahuje maximálnej dokonalosti. Vlysy sú lakované zo všetkých štyroch strán, čo slúži ako ďalšia ochrana proti prípadnej vlhkosti. Takto upravené masívne parkety si vďaka tomu nevyžadujú časovo a finančne náročné povrchové úpravy.
Po dlhej a precíznej príprave sa projekt multifunkčného centra Petržalka City chystá na realizáciu. Investor má platné územné rozhodnutie a stavebné povolenie by mohol získať v prvom kvartáli budúceho roka. „So začiatkom výstavby etapy A počítame v polovici budúceho roka,“ povedal Juraj Richter, konateľ developera – spoločnosti Petržalka City, a. s. „Termín ukončenia prvej etapy je stanovený na začiatok roka 2013 a celé centrum by malo byť dokončené v roku 2016.“
Štokholm je mesto, ktoré sa môže pochváliť dokonale prepracovanou environmentálne šetrnou politikou. Medzi politikmi, verejnosťou a komerčnou sférou tu panuje široký konsenzus v názoroch na energetické úspory, preto sa proti opatreniam nariadeným zhora nik nebúri. Súčasťou rozvoja mesta je projekt novej štvrti Hammarby Sjöstad, ktorý v Prahe na Architecture Week predstavil architekt Stellan Fryxell z odboru územného plánovania mesta Štokholm. Prišiel na pozvanie českej neziskovej Asociácie pre urbanizmus a územné plánovanie.
Možno hovoriť o národnej architektúre v súčasnom globalizovanom svete? Existujú nejaké špecifiká poľskej, respektíve českej či slovenskej architektúry posledných dvadsiatich rokov? A ak áno, kde ich možno nájsť?
