Architektúra

Hlavná drážďanská promenáda Prager Strasse je učebnicou východonemeckej modernej architektúry a k jej najzaujímavejším príkladom patril donedávna aj obchodný dom Centrum z roku 1978 s kovovou ornamentálnou fasádou. Po troch desaťročiach však musel ustúpiť novému modernému a niekoľkonásobne väčšiemu obchodnému centru. V architektonickej súťaži na jeho vzhľad vyhral projekt drážďanského rodáka architekta Petra Kulku. Dom svojou blýskavou retrofasádou z hliníkových tvaroviek nadväzuje na pôvodnú stavbu, zatiaľ čo jeho ornamentálne zdobený interiér zodpovedá súčasným požiadavkám na moderné nákupné stredisko.

Myšlienka postaviť dom, ktorý bude čo najmenej zasahovať do okolitého prostredia, sa v Európe udomácnila v 80. rokoch 20. storočia. V USA sa domy kryté zemou stavali z iného dôvodu. V 30. rokoch 20. storočia po prepuknutí veľkej hospodárskej krízy ľudia hľadali energeticky úsporné bývanie. Prišli s nápadom domov krytých zemou. Čo je vlastne dom krytý zemou? Špecifiká zaujímavého projektu predstavuje architekt Martin Pribila.

<object width="640" height="385"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/Lak7AZnkVV8?fs=1&amp;hl=sk_SK"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/Lak7AZnkVV8?fs=1&amp;hl=sk_SK" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="640" height="385"></embed></object>

Životné tempo sa zrýchľuje, finančná kríza sa s odchodom neponáhľa a oboje si vyberá daň na životnom štýle, ale najmä na životnej úrovni majoritnej časti obyvateľstva. Nepriazeň doby uberá aj z nášho osobného priestoru. Donedávna útulné kancelárie sa menia na neosobné „open space“, záhrady pri novostavbách rodinných domov zoštíhleli, nové bytovky sa lepia na staré a susedom tak neraz vidieť priamo do taniera. Napriek všetkému sa štýl otvoreného bývania domáha čoraz väčšej pozornosti. Architekti, dizajnéri a výrobcovia nábytku sa nedávajú rušiť hospodárskou situáciou a my tú našu súkromnú môžeme podriadiť mánii otvárania alebo sa len zľahka inšpirovať voľnosťou otvorených interiérov. 

Architektúru Nórska ovplyvnili klimatické, ekonomické a politické pomery. Najdostupnejším a najčastejšie používaným konštrukčným materiálom bolo drevo. Z neho vytvárané zrubové konštrukcie sa používali tak v ľudovej, ako aj v sakrálnej architektúre. Sledujúc nórsku architektúru do 19. storočia možno hovoriť o tzv. stavebnej kultúre zrubových stavieb.

V novembri sa v Žiline otvorili brány ďalšieho nákupného centra. V prvý deň prevádzky ho malo podľa dostupných informácií navštíviť takmer 100 tisíc ľudí. Nové obchodné centrum (OC) Mirage charakteristické svojim kruhovým pôdorysom sa naozaj dá prirovnať k srdcu mesta – stojí v centre Žiliny. Táto výnimočná poloha je však nielen jeho požehnaním, ale aj prekliatím.

<object width="640" height="385"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/9CVKU3ErrGM?fs=1&amp;hl=sk_SK"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/9CVKU3ErrGM?fs=1&amp;hl=sk_SK" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="640" height="385"></embed></object>

Ikona dekonštruktivistickej architektúry, manifest rukopisu štúdia Coop Himmelb(l)au, výstavba bola dokončená roku 1988

Október je, pokiaľ ide o dizajn a úžitkové umenie, naplnený na prasknutie. Design Week vo Viedni, Designblok v Prahe, 100 % design v Tokiu, výstava autorského dizajnu vo Victoria House na londýnskom Bloomsbury Square a – Bienále interiérového dizajnu s názvom Interieur 2010 v belgickom Kortrijku. Jednoducho, dizajnu neuniknete...

Bratislava zaznamenala po vzniku Československej republiky ako politická a hospodárska metropola Slovenska značný rozvoj. V dnešnom III. obvode na ulici Michala Ursínyho vznikol obytný súbor Legiodomy (družstevné domy československých legionárov), ktorý roku 1923 projektoval architekt Dušan Jurkovič v spolupráci s architektom Janom Paclom a stavali ho v rokoch 1923 – 1924.

Obchodné centrá tu neboli vždy, aj keď súčasník si už mesto bez nich asi ani nevie predstaviť. Typológia nákupných centier je pomerne zložitá, no vo všetkých ide v podstate o jedno – sústreďujú pod jednou strechou množstvo obchodných prevádzok, ktoré by mali do svojich útrob nalákať čo najviac zákazníkov. Cieľ je jasný – úspešné obchodné centrum je to, kde minieme najviac peňazí. Dosiahnutie tohto cieľa však nie je v súčasnej konkurencii jednoduché – je to celá veda.

Od mája tohto roka má Slovensko aj štúdio tieniacej techniky, ktoré obsahuje exkluzívnu kolekciu dizajnového tienenia z celého sveta. Návštevníkov štúdia určite prekvapí široké spektrum elegantných a moderných produktov vysokej kvality z netradičných materiálov. Tieto netradičné doplnky sú vystavené v galérii na prvom poschodí. Zvláštnosťou je bezpochyby aj skutočnosť, že tieto originálne interiérové doplnky sú napojené na inteligentný systém Egon, a tak je možné vyskúšať si ich ovládanie nielen prostredníctvom diaľkového ovládača, ale aj prostredníctvom notebooku.

Nová polyfunkčná budova spoločnosti Mados plus v Šamoríne je výsledkom klasického príbehu o expandujúcej firme hľadajúcej nové priestory. Spočiatku to bol objekt rodinného domu postavený v štýle vidieckeho sídla, po rekonštrukcii a dostavení nadstavby vznikla reprezentatívna centrála firmy zaoberajúca sa interiérovým dizajnom. V novej budove sa spája administratívna, skladovacia i obytná funkcia, pričom jej nechýba prezentačný showroom a rozsiahly garážový priestor.

Firma HAAS Fertigbau patrí svojím zameraním k firmám, ktoré dávajú víziám o ideálnom bývaní reálne kontúry. Majiteľ firmy pán Xaver Haas si zakladá na korektnom vzťahu so zákazníkmi, zamestnancami a obchodnými partnermi, ako aj na vytváraní spoločenských hodnôt. Realizácia stavieb na báze dreva k ich vytáraniu bezpochyby prispieva. Čo všetko stojí za výsledným produktom – rodinným alebo bytovým domom, objektom na báze dreva na priemyselné alebo poľnohospodárske účely – nám ozrejmil konateľ pre Slovensko Ing. Ladislav Kameník.

To, že budovy v mestách rastú do výšky, sa dá chápať buď ako nevyhnutné zlo, alebo aj ako faktor, ktorý bude rozvíjať architektúru v mestách novým a originálnym spôsobom. Trend výškových budov však prichádza spontánne, nie vynútene. Je spôsobený najmä dopytom po bývaní v mestách, ktoré majú obmedzený priestor na horizontálnu zástavbu. Aj z tohto dôvodu v Bratislave pribudol ďalší mrakodrap – osemdesiatsedem metrov vysoký terakotový Manhattan na Račianskej ulici.