Začiatkom 20. storočia v roku 1902 bol postavený zaujímavý súbor desiatich tehlových domov usporiadaných symetricky po oboch stranách úzkej Palárikovej ulice v Bratislave, ktorá prepája Jeleniu a Karpatskú ul. Boli to domy pre zamestnancov železnice známe pod názvom Zehnhaus.
Téma trvalo udržateľného rozvoja, pasívnych domov a ekológie nie je v oblasti stavebníctva žiadnou novinkou. Zdá sa však, že Slovensko tlaku na energetickú úspornosť vytrvalo odoláva, a to aj napriek osvete. O pasívnych domoch sa hovorí veľa, no výsledky v praxi sa u nás hľadajú ťažko. Netreba však po ne chodiť ďaleko – už v susednom Rakúsku je tento trend populárny viac než dosť. Pasívny štandard bol aj jedným z hlavných kritérií pri oceňovaní študentských projektov v tohtoročnej súťaži ISOVER Multi-comfort House Student Contest, o ktorej sme informovali v júnovom vydaní časopisu ASB. Aj tento rok bol pri vyhlasovaní jej víťazov ako hosť prítomný aj profesor Wolfgang Feist, zakladateľ darmstadtského Inštitútu pre pasívne domy, expert na problematiku pasívneho štandardu a autor mnohých odborných publikácií. Zhovárali sme sa o súťaži, ale aj o budúcnosti pasívnych stavieb.
V polovici apríla vznikol v Bratislave Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), ktorý združuje subjekty pôsobiace v developerskom segmente na Slovensku a súčasne chce vytvoriť partnerský vzťah medzi mestskými samosprávami, štátnymi orgánmi, verejnosťou a developermi. O ambíciách a filozofii IUR sme sa porozprávali s jeho predsedom Romanom Talašom a jedným z podpredsedov Drahanom Petrovičom.
Mesto na Dunaji s unikátnym potenciálom rieky pri rozvojových ideách, ale aj mesto, v ktorom pravidelne kolabujúca doprava ešte síce nie je na hranici klinickej smrti, ale jej stav je už veľmi vážny. Je tu dôraz na intenzívny rozvoj všetkých mestských častí, ale sú tu aj problémy pri utváraní obrazu mesta, ktoré v súčasnosti z niektorých pohľadov vyzerá ako štrbavá krásavica. Aj to je Bratislava, ktorá sa od roku 2007 riadi novým územným plánom. Ten od 1. júla tohto roku čakajú zmeny, ktoré by mali reagovať na aktuálne potreby hlavného mesta Slovenska.
V rámci festivalu súčasnej architektúry ARCHDAYS 2010 sa pod názvom ARCHFuture 2010 zrealizovala aj výstava prác študentov Fakulty architektúry STU v Bratislave. Výstava s názvom Študenti Fakulty architektúry STU o Bratislave bola výberom semestrálnych ateliérových projektov študentov 3. – 6. ročníka so zameraním na objekty občianskej vybavenosti a bývania v konkrétnych lokalitách Bratislavy, ako ich vízie o budúcnosti a možnostiach využitia týchto území s „mladícko neskromnými“ ambíciami stať sa inšpiráciou, možno ideovým základom pre ich ďalší rozvoj.
Na tlačovej konferencii vo svojom novom showroome predstavila spoločnosť INDECO nový projekt, ktorým vstupuje na trh kuchýň. S ohľadom na pretlak na trhu v segmente kuchýň bolo žiaduce pripraviť originálny koncept, preto priniesli hneď tri série kuchýň: S, M a XL, pod ktorých dizajn sa podpísal mladý dizajnér Roman Vrtiška. Ako už aj ich názov napovedá, jedná sa o variácie od minimalistických až po veľkolepé a sofistikované.
Baštová ulica sa nachádza v severnej časti bratislavského historického centra a ústi priamo pod Michalskú bránu. V strednej časti tejto starobylej ulice, vybudovanej na prelome 13. a 14. storočia, sa nachádza „dvojdom“ číslo 6 a 8, ktorý v roku 2007 odkúpila spoločnosť Conwert sk 01, s. r. o. Naplánovala rekonštrukciu, ktorá sa pre čakanie na stavebné povolenie začala realizovať až v máji 2010. Objekt ju však potrebuje ako soľ – je v katastrofálnom stave.
Medzi Bratislavským hradom a Slavínom sa nachádza jedna z najlukratívnejších štvrtí hlavného mesta. Zástavbu v tejto oblasti na úpätí kopca tvoria prevažne rodinné domy a lokalita disponuje všetkým, čo si len človek v meste môže priať – výhľadom na mesto alebo na Dunaj, blízkosťou centra a ľahkou dostupnosťou dopravy. Najväčšou devízou je však množstvo zelene a vidiecky ráz, ktorý zástavba rodinných domov evokuje. Práve v tejto časti, pre množstvo ambasád a veľvyslanectiev prezývanej aj diplomatická štvrť, vznikol bytový dom Diplomatpark.
Na Slovensku je vždy malým sviatkom, keď sa uvažuje o výstavbe novej, moderne fungujúcej knižnice. To, čo je napríklad u našich západných susedov pomaly samozrejmosťou, je u nás povšimnutiahodná udalosť. K takým patrí aj projekt Univerzitnej knižnice pri Katolíckej univerzite v Ružomberku, ktorý má už právoplatné stavebné povolenie. Zostáva však ešte „maličkosť“ – získanie zdrojov na pokrytie predpokladaných investícií. Autori však dúfajú, že so stavbou sa začne už túto jeseň.
Dunajská ulica bola vždy Dunajská, už niekoľko storočí nezmenila názov a v podstate sa jej podarilo udržať si aj nezameniteľný charakter. Vďaka zosnulému Júliusovi Satinskému a jeho knihe Chlapci z Dunajskej ulice príbehy jej obyvateľov prekročili hranice hlavného mesta a preslávili ju aj u mnohých „nebratislavčanov“. Aj táto ulica však podlieha zmenám, nie je zakonzervovaná. Jednou z posledných zmien bolo vybudovanie bytového domu Inner City Residence. Architekti pri jeho projektovaní chceli a museli zachovať charakter miesta; navrhli preto mestský dom s nápadnou aj nenápadnou fasádou, ktorá splýva aj nesplýva s prostredím.
Uplynulý mesiac sa v priestoroch Primaciálneho paláca uskutočnila medzinárodná výstava na tému urbanizmus, krajinotvorba, územné plánovanie a geografický informačný systém (GIS), ktorú organizovala Fakulta architektúry STU v Bratislave v spolupráci s Hlavným mestom SR Bratislavou. Cieľom projektu je formou putovnej výstavy MobEx na konkrétnych štúdiách a projektoch prezentovať prístup k riešeniu urbánnych a krajinných území a na konkrétnych príkladoch vytvoriť priestor pre vzájomnú výmenu skúseností s tvorbou.
„Koncepcia a architektonická forma je odpoveďou na požiadavky energetickej úspornosti, nie však na úkor optimálneho prevádzkového riešenia. Škôlka musí vyhovovať ekologickým princípom, mnohým predpisom, ale predovšetkým deťom,“ hovorí architekt Pavel Šmelhaus, jeden z autorov materskej školy v Mrači, ktorá nedávno získala titul Nízkoenergetická a pasívna stavba roka. Ekologická drevostavba voniaca lesom je s jej veselými farebnými interiérmi minisvetom, do ktorého sa deti aj ich rodičia radi vracajú.
Prevádzka spoločnosti Pannon Food je ukážkou toho, že aj veľkoplošné priestory môžu byť vystavané v harmónii s okolím a nemusia vyrušovať pohľady okoloidúcich najlacnejšími materiálmi a riešeniami. Majiteľ spoločnosti Ľudovít Kubica zrekonštruoval starú chátrajúcu budovu v obci Gáň a pristaval k nej časť, v ktorej sa nachádzajú prevádzkové priestory a kancelárie. Objekt farbami a použitými materiálmi pripomína vidiecke sídlo a jeho funkcia je zrejmá až pri podrobnejšom skúmaní.
Jeho počiatky siahajú až do 11. storočia, pričom jeho prvým skutočným majiteľom bol pán Váhu a Tatier – Matúš Čák Trenčiansky. Niekdajšia pevnosť s kláštorom slúži od polovice 19. storočia až dodnes väzenským účelom. Reč je o Ilavskom hrade, ktorý sa opäť stáva neprehliadnuteľnou dominantou mesta i krajiny, ale aj jedným zo symbolov slovenského väzenstva. Ide o zložitý komplex budov, ktoré vznikali postupnou zástavbou od stredoveku až do 19. storočia a ich prebiehajúca rekonštrukcia si vyžaduje dôsledný prístup.
Po rekonštrukcii Apponyiho paláca na Radničnej ulici prichádza na rad ďalšia priorita v programe obnovy hlavného mesta SR Bratislavy – susedný komplex radničných budov na Hlavnom námestí. Ich rekonštrukcia sa pomaly chýli k finále, ktoré by malo v novej kráse odhaliť množstvo zachovaných častí dokumentujúcich unikátny stavebný vývoj od stredoveku až po 20. storočie. Obnova zároveň vytvorí reprezentatívne podmienky na viacúčelové kultúrne a spoločenské využitie niektorých častí objektov pre verejnosť.
