Architektúra

Ambíciou svetovej výstavy Expo 2010 bolo predstaviť sa svetu ako prvá svetová zelená výstava. S týmto cieľom sa navrhli opatrenia s využitím najmodernejších technológií a mnohých zelených technológií (napríklad LED či fotovoltika), ktorými sa znižujú emisie uhlíka spojené s výstavou Expo o 60 až 70 %. Uhlíková rovnováha by sa mala dosiahnuť v horizonte 4 až 5 rokov po výstave. Toto všetko však nie je len „výkladnou skriňou pre návštevníkov“, konštrukcia Expo parku bude integrovaná do urbanistického rozvoja mesta Šanghaj a zlepšovanie mestskej infraštruktúry s pomocou zelených technológií bude pokračovať aj po výstave.

Dvanásty ročník benátskeho Bienále architektúry sa niesol v duchu svojho podtitulu People meet in architecture (Ľudia sa stretávajú v architektúre). Na prvý pohľad veľmi vágna téma, ktorá akoby umožňovala účastníkom výstavy predstaviť hocičo, však po zhliadnutí niekoľkých expozícií vytvorila skladačku s jasným spoločným menovateľom. „Kritériá výberu viedli architektov, umelcov a inžinierov k tomu, aby odpovedali na výzvu témy a vytvorili priestor na skúmanie vzťahov medzi ľuďmi,“ povedala v úvodnom príhovore hlavná kurátorka tohtoročnej výstavy, japonská architektka Kazuyo Sejima, prvá žena v histórii bienále na tejto pozícii a držiteľka Pritzkerovej ceny 2010.

Slovensko má od začiatku júla svoje štúdio ATELIERO, ktoré otvorilo výstavnú sieň v centre Bratislavy, na Vysokej ulici. Na návštevníkov tu čaká široké spektrum elegantných a moderných produktov vysokej kvality z celého sveta.

Nominácie IX. ročníka Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE.ZA.AR sú už známe. Odborná porota v zložení Prof. Ing. arch. Ladislav Lábus (Praha) – predseda poroty, Ing. arch. Aleš Burian (Brno), univ. dipl. inž. arh. Dean Lah (Ľubľana), Ing. arch. Pavol Paňák (Bratislava), Arch. Dipl. - Ing. Peter Riepl (Linz), Ing. arch. Ľubomír Holejšovský (Nitra) a spisovateľ Ing. Anton Hykisch (Bratislava) vybrala spolu 21 diel v 6 kategóriách.

Ružový oblek, vtipné okuliare a výrazné gestá. Karim Rashid (50) vytŕča z davu nielen svojou výškou, ale aj z mnohých iných dôvodov. Jeho dizajn má silný rukopis a vzbudzuje pozornosť, rovnako ako ju vzbudzuje aj sám autor. Inak to nebolo ani na dizajnérskom veľtrhu v Miláne iSaloni 2010, kde osobne uviedol svoj nový projekt Smart-ologic Corian® Living, ktorý vytvoril v spolupráci so spoločnosťou DuPont. Ide o kompletný návrh interiéru domu – kuchyne, kúpeľne, spálne, obývačky aj záhrady. Karim Rashid aj pri tomto návrhu zostal verný svojim obľúbeným materiálom – základným materiálom interiéru je umelý kameň Corian. Projekt sa však od svojich predchodcov líši okrem formy aj odkazom – koncept bývania Smart-ologic Corian® Living sa zameriava na trvalo udržateľný rozvoj a ekológiu.

V súčasnosti je rastúci tlak stavať rýchlejšie a lacnejšie. Ako dôsledok tejto požiadavky, stavbyvedúci a projektmanažéri plánujú viaceré činnosti súbežne a na ich realizáciu využívajú viac zdrojov. Obe tieto stratégie zvyšujú dopyt po priestore. Vzhľadom na to, že priestor je limitovaný, rastúca potreba môže viesť (a zvyčajne aj vedie) k časopriestorovým konfliktom medzi činnosťami.

Spoločnosť Mados plus, s .r. o., vyrába nábytok nielen pre koncových používateľov, ale spolupracuje aj s architektmi pri ich návrhoch. Má bohaté skúsenosti s výrobou na mieru, pomôže klientovi s vypracovaním detailov i výbere materiálov.

Združenie pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia dáva po druhý raz v histórii tejto súťaže aj širokej verejnosti možnosť hlasovať o najkrajšiu stavbu a zároveň aj vyhrať zaujímavú cenu v celoštátnej súťaži Stavba roka 2010 a vyhlasuje súťaž aj o CENU VEREJNOSTI.

Donedávna toľko kritizovaný koncept Auparku, ktorý stojí na razantnom vnesení obchodu a zábavy do stredu mesta, sa postupom času stal jeho devízou. To, čo je vo vyspelom zahraničí bežnou záležitosťou, si na Slovensku vytrvalo razí cestu k uznaniu. Čísla obchodných obratov nepustia, navyše, prvý mimobratislavský príklad – Aupark v Piešťanoch – znesie aj prísnejšie architektonické či urbanistické kritériá. Aj pri vzniku tejto kapitoly príbehu Aupark bola architektonická kancelária Jančina architekti, no dopĺňal ju širší okruh spolupracovníkov.

Južný kríž nie je len známe súhvezdie, ktoré pomáhalo námorníkom na južnej pologuli s orientáciou. Je to aj názov zrekonštruovanej vlakovej stanice a dopravného uzla v austrálskom Melbourne. Nachádza sa na triede Spencer Street na západnom konci hlavnej obchodnej štvrte oproti športovému štadiónu Docklands. Jeho futuristická strecha sa vlní medzi mrakodrapmi druhého najväčšieho mesta najmenšieho kontinentu sveta. Autorom tejto železničnej stanice je britský architekt Nicholas Thomas Grimshaw, ktorého rukami už prešlo mnoho významných projektov dopravných terminálov.

Na začiatku boli dve otázky: Čo bude nasledovať po minimalizme? Aká bude alternatíva k chrómu? Odpoveď našlo štúdio Phoenix Design v spolupráci so spoločnosťou Hansgrohe. PuraVida vnáša do kúpeľne novú dimenziu dizajnu.

Brazília je obrovská krajina a jej najväčšie mesto Sao Paulo má takmer dvakrát toľko obyvateľov ako celé Slovensko. Na prvý pohľad je plocha Brazílie takmer rovnaká ako rozloha celej Európy. Mnohí si ju predstavujú ako krajinu, v ktorej sa pri rytmoch samby popíja výborná káva, iní ju obdivujú pre jej prírodné krásy a temperament Brazílčanov. Žije tam pestrá zmes nám blízkych národností – Portugalcov, Nemcov, Talianov, Španielov a Poliakov, ale aj miešanci africko-európskych národov. Jedného takéhoto typického Brazílčana – syna portugalskej matky a talianskeho otca – sme koncom apríla privítali na Slovensku. Adelio Sarro Sobrinho, ktorého všetci oslovujú Sarro, sa osobne zúčastnil na otvorení svojej výstavy obrazov v priestoroch Pálffyho paláca na Zámockej ulici v Bratislave.

Rodinný dom v Starom Plzenci nebol nijakou prvotinou v Čechách už mediálne známeho architekta nízkoenergetických a pasívnych domov. Keď adepti energeticky úsporného životného štýlu oslovili Josefa Smolu, túžili najmä „vypadnúť“ z ich veľkého rodinného domu, ktorého údržba im už brala priveľa času a energie...

Karlova Ves bola v minulosti samostatnou obcou, susediacou s hlavným mestom zo západnej strany. K Bratislave sa pripojila až v 40. rokoch minulého storočia. Neskôr, v 60. rokoch, vznikol aj územný plán, ktorý určil jej súčasnú podobu. Jadro sídliska – takzvaný obytný súbor Karlova Ves – navrhli v tom čase architekti Stanislav Talaš, Jozef Fabiánek, Karol Ružek a kolektív. Samozrejme, v priebehu polstoročia prešla mestská časť mnohými zmenami a dnes je to rozsiahle sídlisko s množstvom obyvateľov. Poslednou zmenou bolo vybudovanie bytového domu Rezidencia Kaskády.

Pred časom dostavaný Kostol sv. Ducha stojí uprostred zástavby panelových domov na sídlisku na okraji Ostravy. Je navrhnutý ako moderná pevnosť. „Keď vchádzate dovnútra, idete skrz jednotlivé vrstvy fungujúce ako stupne stíšenia – plató – priekopa – múr – veniec bočných priestorov – vnútorné intímne jadro. Sú to stĺpiky prechodu od vonkajšieho materiálneho sveta k vnútornému duchovnému, ktorý je týmito vrstvami chránený,“ hovorí architekt Marek Štěpán, autor tohto najväčšieho porevolučného kostola v Čechách.