Vo februári sa odbornej verejnosti slávnostne predstavila predajňa dizajnových svietidiel LUNIXX. V showroome, ktorý sa nachádza v obchodom centre Retro, nájdete svietidlá z dielní svetových dizajnérov, akými sú napríklad Ingo Maurer, Marco Acerbis, dizajnéri z holandského štúdia Quasar..
Hudba, tvorivosť a umenie – triáda odrážajúca spoločenskú synergiu, ale aj architektonické vyjadrenie, ktoré je prítomné v jednom z najnovších projektov známej viedenskej architektonickej kancelárie COOP HIMMELB(L)AU. V návrhu Domu hudby v dánskom Aalborgu sa výchovná funkcia spája s kultúrnymi hodnotami. Projekt zahŕňa spoločné priestory pre verejnosť, ako aj priestory určené na vystúpenia a na infraštruktúru, ktoré sú súčasťou otvoreného systému umožňujúceho kontakty medzi návštevníkmi, umelcami, študentmi a učiteľmi v jedinom hybridnom priestore.
Najmä architekti nešetria obdivnými slovami na adresu svetoznámeho nemeckého architekta Petra Behrensa, u ktorého sa v jeho berlínskom ateliéri učili také osobnosti neskoršej medzivojnovej moderny ako Le Corbusier, Walter Gropius alebo Ludwig Mies van der Rohe. Žilinská neologická synagóga je jeho jedinou stavbou na Slovensku a od ostatných synagóg sa líši práve architektúrou. Patrí nielen medzi dôležité židovské stavby – v ankete slovenských architektov sa ocitla v roku 2000 medzi piatimi najvýznamnejšími občianskymi stavbami 20. storočia na Slovensku. Postavená bola v roku 1931. Hlavná sála je zakrytá kupolou s priemerom 16 a výškou 17,6 metra, kde bola prvýkrát použitá betónová škrupinová konštrukcia.
Objekt sa nachádza na ulici J. M. Hurbana v Žiline. Ide o približne 70-ročnú stavbu, ktorá prešla niekoľkými prestavbami a úpravami. Pôvodný trojpodlažný a podpivničený dom bol v roku 1944 zbombardovaný a následne upravený na dom so sedlovou strechou a o podlažie znížený. Vzhľadom na pôvodný objem a tvar, sa autori Martin Bišťan, Juraj Záhorec a Gonzalo Elias Basurto z ružomberského ab atelieru po dohode s klientom rozhodli vrátiť stavbe pôvodnú podlažnosť.
Po bezohľadnom zničení objektov historickej priemyselnej architektúry Bratislavy, ako boli Kablo, Gumon alebo Danubius, v rámci nevysvetliteľnej „developerizácie“ sa na prekvapenie Katedry architektúry Stavebnej fakulty STU v Bratislave ohlásilo vedenie akciovej spoločnosti Slovnaft, Bratislava, s programom rehabilitácie, revitalizácie a konverzie časti svojho areálu, ktorý sa v súčasnosti už nevyužíva na pôvodný účel.
Súčasťou modernizácie areálu hotela Tenis vo Zvolene sa nedávno stal relaxačný bazén, ktorý sa nachádza v zasklenej hale s výhľadom na tenisové kurty. Súčasťou bazéna je aj integrovaná vírivá vaňa s dnovou perličkou, masážnymi dýzami a vzduchovou masážou v sedacej lavici, pričom obidve zariadenia majú samostatnú úpravu vody.
Vila zo začiatku 20. storočia sa nachádza na Štefánikovej ulici č. 20. Ulici zmenili niekoľkokrát meno a raz aj mierku. Na severnej strane ulice v 80. rokoch minulého storočia investori bytovej výstavby vybúrali staršie, nie veľmi hodnotné rodinné domy a postavili osempodlažné panelové bytové domy. Južná strana ulice však nebola vlnou „asanácií“ zasiahnutá. Vďaka tomu dodnes stojí táto secesná mestská vila.
Administratívna budova LTD_1 v Hamburgu z dielne architektonickej kancelárie Pysall Ruge Architekten vyrástla na základe plánovania, ktoré sa zameriavalo najmä na trvalo udržateľný rozvoj, ekológiu a šetrenie zdrojmi – ekologické kritériá určovali urbanistickú koncepciu, spôsob výstavby, ako aj výber použitých materiálov. Preto sa niet čo čudovať, že budova bola ocenená zlatým certifikátom kvality Nemeckej spoločnosti pre trvalo udržateľné stavebníctvo.
Hľadáme dôvody, prečo sú ľudia na Slovensku k tomuto typu výstavby takí skeptickí. Vyjadrenia ďalších odborníkov radi uverejníme a doplníme do tohto príspevku.
Priemyselné dedičstvo je napriek svojej mohutnosti a nosnosti konštrukcií, ktoré sú jeho súčasťou, nesmierne zraniteľné. Jeho život je kauzálne zviazaný s priemyselnou výrobou, keď sa tá skončí, výrobné haly i celé areály zmĺknu, osirejú. Ich perspektíva závisí od vízie – čomu inému môžu ďalej slúžiť?
„Bože, aké je to jednoduché,“ povedal architekt prof. Jiří Suchomel a zľahka sa plesol po čele. Predseda poroty rozhodujúcej o udelení ceny CE.ZA.AR 2011 reagoval na variabilný skladací strop v spoločenskej sále kultúrneho domu v Záhorskej Bystrici, ktorý bol nominovaný v kategórii Interiér. Jednoduchosť konštrukčného systému priniesla flexibilitu riešenia priestoru, invenčný estetický výraz, nízke náklady na realizáciu a – veľké možnosti využitia. Akoby povedal klasik, krása je síce v jednoduchosti, ale jej podoby sú rozmanité.
Stavba domu svojpomocne, navyše, z prírodných materiálov, ako je drevo a slama, sa stala pre tesára Lukáša Čejnu splneným snom. „Hlavnú inšpiráciu som hľadal u našich predkov, ktorí týmto spôsobom stavali jednoducho preto, že im nič iné nezostávalo. Museli sa prispôsobiť miestnym podmienkam,“ prezrádza zdroj svojho nápadu hrdý majiteľ Lukáš Čejna. Úsilie sa mu oplatilo, dom Slamienka totiž nedávno vyhral v súťaži E.ON Energy Globe Award o najlepšiu nízkoenergetickú stavbu.
Drevocementové stavebné tepelno- a zvukovoizolačné dosky (DCD), vyrábané z jemných stružlín smrekového dreva, obalených cementovým mliekom, majú vďaka svojmu zloženiu a štruktúre dobre využiteľné vlastnosti v stavebníctve.
Požiadavkou investora bolo navrhnúť a prepojiť novú budovu vývojovej dielne kachliarov s pôvodným dvojpodlažným objektom z neomietaného muriva z konca 19.storočia.
Upiekli si svojské interiéry. Gastronomická poctivosť sa, či chcete, či nie, začína priestorom. Majitelia reštaurácií si uvedomujú, že k opätovnej návšteve neláka len jedlo a nápoje, ale aj samotný interiér – v ľudských i nadľudských rozmeroch by mal pôsobiť dojmom, že ste si určite všetko nevšimli. Takto koncipovaná poézia priestoru prifúkne naspäť každého, kto už mal raz tú česť.
