Najväčšia administratíva v pasívnom štandarde v Rakúsku

najvacsia administrativa v pasivnom standarde v rakusku

Rakúsky Krems má idylickú atmosféru turisticky vyhľadávaného mestečka. Okolo pôvabného starého centra s pamätihodnosťami sa rozvíja urbanistická štruktúra, kde sa staršia zástavba harmonicky stretáva s novšou architektúrou. A práve sem naši západní susedia umiestnili svoju najväčšiu administratívu v pasívnom štandarde.

Ako je to možné? „V roku 2005 sme vypísali súťaž na administratívnu budovu s označením Dom Dolného Rakúska,” odpovedá riaditeľ úradu Dietmar Prakesch. „Architektonické tímy mali jasné zadanie: zmestiť sa na daný pozemok, čo nebolo jednoduché, navyše, objekt mal byť v pasívnom štandarde, teda v duchu čoraz viac prevládajúceho trendu. Víťazný návrh nás nakoniec presvedčil. Skvele zapadol do okolitého prostredia a maximálne využil každý štvorcový meter plochy.“

Autormi unikátneho konceptu sú viedenské ateliéry AllesWirdGut , feld72 architekten a FCP Fritsch, Chiari & Partner. „Táto spolupráca nám pomohla vytvoriť návrh, ktorým sme naplnili predstavy klienta, ale aj naše ambície,“ hovorí Herwig Spiegl z AllesWirdGut. „Rozdelili sme si úlohy a konečné rozhodnutia riešili na spoločných stretnutiach. Prevádzka naznačuje, že boli správne.“

Atmosféra
Administratívny komplex v sebe skrýva ten správny rozmer. Pred návštevníkom sa odvíja postupne. Prvý dotyk s ním je trochu rezervovaný. Človek je prekvapený, na akej ploche sa rozprestiera, musí si zvyknúť, že odstup od neho v zástavbe takmer neexistuje. Po chvíli ukazuje objekt svoju priateľskejšiu tvár: jeho pôdorys je logický, prevádzka zrozumiteľná. Vonkajšie tvary síce sledujú racionalitu pasívnych domov, ale to im nebráni rôznymi kombináciami modelovať hru rozličných hmôt a zákutí.

Náruč domu sa otvára pri vchode. Farby pomáhajú pri komunikácii, interiérový dizajn je nevtieravý a civilne funkčný, bezbariérový charakter zase sleduje princípy otvorenej spoločnosti – koniec-koncov, ide o komplex úradov, ktoré organizujú život v Dolnom Rakúsku.

Akýmsi komunikačným centrom budovy je átrium s galériami, ktoré vzdialene pripomínajú newyorský Guggenheim. Na najvyššom, piatom, poschodí sídli vedenie úradu, pričom ich kancelárie susedia s terasami s vegetačnými strechami, tepelnými čerpadlami a solárnymi panelmi. Je tam výhľad na malebné staré mesto. Ide o miesto, kde možno naplno vnímať skvelý kontext s okolím.
–>–>
Nové štandardy
„Dom Dolného Rakúska položil základy nového štandardu v ekologických administratívach už počas výstavby,“ približuje Herwig Spiegl. Použitím ekologického cementu sme ušetrili vyše 1 000 t emisií oxidu uhličitého. Samozrejme, tým sa úspora nekončí. Aj samotná prevádzka budovy ročne ušetrí 100 t týchto emisií ročne, čo je úroveň, ktorú vyprodukuje vykurovaním 25 rodinných domov ročne!

„Udržateľnosť sa však nerieši len cez technické zázemie,“ dopĺňa Dietmar Prakesch. „Objekt prináša do Kremsu mnoho mestotvorných impulzov. Svojou integráciou do urbánnej štruktúry v menšom meradle priniesol novú časť mesta s drobnými prvkami: aleje, prechody v podobe mostov pre peších, pasáže, vnútorné dvory, vegetačné strechy. Všetky tieto princípy napodobňujú typické prvky starého Kremsu.”
Je príjemné sledovať, s akým nadhľadom objekt koncentruje rôzne úradné jednotky. Boli sme tam cez deň počas plnej prevádzky a chaos zo slovenských úradov podobného druhu nebol prítomný ani len v náznaku. Pasívny štandard sa okázalo nedeklaruje, ale jednoducho slúži. Ak toto má byť cesta k pasivite, tak to nemusí byť až taká nuda.

ADMINISTRATÍVNA BUDOVA, DOLNÉ RAKÚSKO
Miesto: Drinkweldergasse 14 – 20, Krems, Rakúsko
Klient: LIG NÖ Landesimmobiliengessellschaft mbH
 Autor: AllesWirdGut Architektur ZT GmbH, feld72 architekten zt GmbH FCP Fritsch, Chiari & Partner GmbH
Súťaž: 2005
Začiatok výstavby: 2009
Ukončenie výstavby: 5/2011
Plocha pozemku: 4 781 m2
Úžitková plocha: 9 915 m2
Plocha určená na parkovanie: 5 697 m2
Cena: Rakúska štátna cena v kategórii Architektúra a udržateľnosť 2012

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY
FOTO: DANO VESELSKÝ
DOKUMENTÁCIA: ALLESWIRDGUT ARCHITEKTUR

Článok bol uverejnený v časopise ASB.

Komentáre