Projekt Čulenova od Zahy Hadid

image 78314 25 v1

S výstavbou prvých troch obytných vežiakov by sa malo začať v polovici budúceho roka. Projekt spolu prinesie 800 bytov, ale aj kancelárie, obchody a verejný park. Návrh vzišiel z medzinárodnej architektonickej súťaže, ktorej sa pred piatimi rokmi zúčastnilo 90 kolektívov, a medzi jej finalistov sa povedľa Zahy Hadid dostali aj takí renomovaní architekti ako Dominique Perrault, Massimiliano Fuksas, Cigler Marani Architects či Neutelings Riedijk Architekten.

„Projekt Zahy Hadid bol najkomplexnejším a najpresvedčivejším riešením zadania a najlepšie spĺňal stanovené kritériá. Navyše je to projekt, ktorý prináša do Bratislavy svetové meno a posunie ju na stránky svetovej architektonickej tlače,“ povedal predseda poroty a vtedajší hlavný architekt mesta Bratislavy prof. Štefan Šlachta. Zaha Hadid (1950) je jedinou ženou, ktorá získala najpretížnejšiu architektonickú cenu – Pritzkerovu cenu (2004) – a aj pri bratislavskom projekte využila svoj štýl organických foriem s vizionárskym nádychom.

Krajina v centre mesta

„Tvoríme voľnú krajinu v rámci centra mesta,“ charakterizuje dnes projekt Ing. arch. Miroslav Hrušovský, Senior Development manažér v Penta Investments. „V rámci projektu premeny bývalej industriálnej zóny medzi ulicami Čulenova, Továrenská a Bottova kladieme veľký dôraz na riešenie zelených plôch a na tvorbu nového mestského parku.“ Podľa M. Hrušovského bude mať tento verejný park výraznú črtu inkluzivity, takže otvorí svoju náruč širokej verejnosti, nielen domácim rezidentom alebo zamestancom z priľahlých administratív. Zvláštnosťou parku bude biologická rozmanitosť flóry a orientácia na zdravie. Bude totiž zahŕňať napríklad dve bežecké trate, športové plochy, detské ihriská, priestory na venčenie psov, ktoré budú voľne prístupné pre verejnosť.

Rozloha rekreačných verejných priestorov v projekte Čulenova bude viac ako 35 tisíc m2, čím sa veľkosťou zaradí k takým bratislavským parkom, ako sú Medická či Grassalkovičova záhrada. „Nový bratislavský park budú tvoriť mikrozáhrady v kombinácii s veľkými zelenými plochami ľahko prístupnými pre okoloidúcich,“ pokračuje Miroslav Hrušovský. „Záhrada je založená na princípe scénickej krajiny, na bohatom zážitku návštevníka a na uvoľnení priestoru. V rovinatej časti Bratislavy vznikne vlnitá krajina, ktorá sa stane verejným priestorom na mestskú rekreáciu.“

Verejný park bude mať výraznú črtu inkluzivity, takže otvorí svoju náruč širokej verejnosti.

Verejný park bude mať výraznú črtu inkluzivity, takže otvorí svoju náruč širokej verejnosti.

Bratislavský Manhattan?

Prvú etapu projektu budú tvoriť tri rezidenčné veže, ktoré budú mať 31 nadzemných podlaží a na bratislavský realitný trh prinesú viac ako 800 bytov. Aktuálne je začiatok predaja a výstavby plánovaný na prvý polrok 2016, dokončenie prvej etapy sa očakáva v priebehu roka 2019. „V súčasnosti sa nastavuje cena bytov, ale rozhodne by nemala byť v exkluzívnej rovine,“ povedal Michal Padych, Business Development manažér v Penta Investments. „Chceme sa zamerať na vyššiu strednú triedu a ponúknuť skutočne kvalitné bývanie, ktoré by bolo súčasťou celkovej atmosféry projektu.“ Po obytných vežiakoch s výškou 105 m budú nasledovať administratívne objekty, pričom najvyšší bude mať 116 m. S neďalekou Panoramou City, ktorá má výšku 112,5 m, a Towerom 115 tak na tomto území vzniká koncentrovaná panoráma výškových budov. „Nechceme z toho robiť bratislavský Manhattan, ostatne, index zastavanosti v územnom pláne to aj tak nedovolí, ale usilujeme sa zjednotiť výškovú panorámu Bratislavy,“ reaguje M. Hrušovský. „Otázka dneška už nie je, či stavať výškové budovy, ale aký by mal byť ich obsah. Pri ich podnoží chceme vytvoriť aktívny parter s obchodmi, ktorý by nadväzoval na okolitý park.“

V rovinatej časti vznikne vlnitá krajina – pod parkom bude parkovanie.

V rovinatej časti vznikne vlnitá krajina – pod parkom bude parkovanie.

Jurkovičova tepláreň ako katalyzátor

Na riešení parku sa vo výraznej miere podieľal aj významný slovenský architekt Ing. arch. Igor Marko, ktorý pôsobí v Londýne a venuje sa urbanistickým riešeniam verejných priestranstiev v rámci aktivizácie mestských území a transformácie mesta. „Funkcia parkov a verejnej zelene v meste je veľmi dôležitá a musí reagovať na reálne potreby mesta, pretože nielen budovy, ale aj všetko medzi nimi robí mesto mestom z funkčného aj logistického hľadiska,“ hovorí Igor Marko. „Kvalita mesta a miesta je priamo úmerná kvalite vzťahu užívateľov k mestu a miestu.“

Architekt Igor Marko pri prezentácii projektu zdôraznil aj pojmy stimulujúci a kontextuálny dizajn, v rámci ktorého architekt reaguje aj na históriu daného miesta. Súčasťou histórie je aj Jurkovičova tepláreň, ktorá prejde kompletnou rekonštrukciou a bude poctou jednému z velikánov slovenskej architektúry – Dušanovi Jurkovičovi. Podľa zástupcov developera bude známa pamiatka pôsobiť ako katalyzátor na aktívne využitie verejného priestoru, pričom sa v súčasnosti ešte uvažuje nad jej funkčným využitím.

Súčasťou projektu bude aj Jurkovičova tepláreň, ktorá prejde kompletnou rekonštrukciou.

Súčasťou projektu bude aj Jurkovičova tepláreň, ktorá prejde kompletnou rekonštrukciou.

Projekt Čulenova

Miesto: Čulenova ul., Bratislava
Developer, investor: Penta Investments
Autor návrhu: Zaha Hadid Architects
Autor verejného priestranstva a parku: Zaha Hadid Architects, Igor Marko, MA ARCH, AR
Začiatok výstavby 1. fázy: 2. kvartál 2016
Ukončenie výstavby 1. fázy: 1. kvartál 2019
Počet bytov: 800
Počet parkovacích miest: 1 100
Rozloha verejných rekreačných priestorov: 35-tisíc m2
Úžitková plocha kancelárií: 50-tisíc m2
Výška rezidenčných budov: 105 m
Výška administratívnej budovy: 116 m

Situácia Projektu Čulenova

Situácia Projektu Čulenova

TEXT: Ľudovít Petránsky

VIZUALIZÁCIE: Penta Investments

Článok bol uverejnený v časopise ASB.