Správa z Bienále architektúry: Uvidíte nevídané
Cestu do Benátok si redaktori časopisu o architektúre, stavebníctve a biznise musia zaslúžiť. Aspoň naša posádka v aute mala ten pocit, keď sme sa poslednú augustovú nedeľu doslova predierali po rakúskej a talianskej diaľnici cez mračná, z ktorých padali hneď celé vedrá vody. Búrkové extempore zavŕšila dopravná zápcha pri Udine. Čuduj sa svete, kúsok od cieľa sa obloha vyčistila, temné mračná sa stratili v parádnej dúhe a my sme dorazili do Benátok.
Vyhradiť si dva celé dni na architektonický maratón je veľmi ambiciózny plán. Obsiahnuť oba areály a navštíviť (snáď) väčšinu pavilónov a expozícií je smelo vytýčený itinerár, ktorý sa nám takmer podarilo naplniť. Výstavné priestory Arsenale sú krásne samy osebe, ich veľkorysá architektúra a konštrukcia tvoria dokonalé pozadie pre architektonické inštalácie. Arsenale, to je vlastne kompaktný blok budov, ktorý návštevníka vtiahne a nepustí, kým si všetko nepozrie.
Pavilón Bahrajnu
Naopak Giardini, hoci rozlohou podobné, svojou rozvoľnenou kompozíciou národných pavilónov nechávajú na vôli, čase a vytrvalosti návštevníka, čo všetko zvládne.
Väčšina expozícií sa venovala zadanej hlavnej téme. Niektoré expozície boli jednoduché a jasné ako biely korianový stôl Srbska, či putujúci paraván Holandska, iné minimalistické tvarmi, ale bohaté na zvuky, ako poľská, ďalšie mnohovrstvové, ako španielska či myšlienkovo silné ako japonská alebo hravé ako rumunská.
Srbský pavilón
Holandský pavilón
Španielsky pavilón
Rumunský pavilón
Nedá sa nespomenúť ani česko-slovenský pavilón, ktorý reálne ostal úplne prázdny, ale virtuálne je v ňom celá plejáda inštalácií. Vidieť sa dajú len na tablete, ktorý je mimochodom technologickým hitom tohto ročníka bienále. My sme si, samozrejme, slávnostné otvorenie pavilónu aj s hudobným performance nenechali ujsť. Určite by však bol zaujímavý aj pohľad menej zainteresovaných návštevníkov. V pavilónovom pokluse nakuknú do nášho jednoduchého a prázdneho priestoru (o generáciu mladší by ho zhodnotili ako „super haluz“) a zrejme ich pohľadu neunikne stôl s tabletmi.
Výstava už nejaký čas beží, tak len treba dúfať, že počet tabletov je stále konštantný. K úspešnému zhliadnutiu celej „expozície“ je potrebná miniinštruktáž na použitie tabletu (napríklad na neobvyklý zoom). Užitočným prvkom by bolo, keby vysvetleniaschopní autori boli označení visačkou, inak je ťažké zistiť, komu vlastne otázky na tému asking architecture položiť. Virtuálny svet je prítomný v mnohých pavilónoch, ale treba uznať, že práve česko-slovenské poňatie je ojedinelé a svojské.
Otvorenie česko-slovenského pavilónu
Dva dni sme napínali zmysly, aby sme absolvovali a absorbovali čo najviac. A nielen počas príjemných benátskych večerov, ale až dodnes si triedime dojmy a trochu aj pojmy. Musím sa priznať, že osobne preferujem jednoduchú a silnú myšlienku, ktorá je jasne zrozumiteľná a prípadne vtipná a trochu aj ostrá.
Takže na záver odporúčam trochu Fostera, štipku Zahy Hadid, zamyslenie u Álvara Sizu Vieiru, „nákup“ u Izraelcov a napokon inšpiráciu u Američanov. A vôbec, či už máte cestu do Benátok, alebo nie, odporúčam aj najnovšie ASBéčko s ďalšími príspevkami práve o bienále architektúry.
Brazílsky pavilón
Pavilón USA
Zaha Hadid a suprematizmus
Ing. arch. Mária Nováková
foto: autorka
–>–>
