Dominique Perrault: Verejná zákazka má byť príležitosťou na tvorbu verejného priestoru

Po štúdiách architektúry, urbanizmu a histórie si Dominique Perrault v Paríži v roku 1981 založil vlastný ateliér. V tom čase začínal prácu aj na svojej prvej realizácii – fabrike Someloir v Châteaudun vo Francúzsku. Len o tri roky neskôr sa mu podarilo preraziť vďaka návrhu pre Ecole supérieure d‘ingénieurs en électronique et électrotechnique – Esiee v Marne-La-Vallée, ktorá sa nachádza v regióne francúzskej metropoly.

K zákazke, ktorá ho zviditeľnila nielen v celom Francúzsku, sa dostal v roku 1989, keď vyhral konkurz na projekt Národnej knižnice v Paríži. V tom čase nikto netušil, že architekt menom Perrault, spomedzi zvučných mien ako Meier, Koolhaas či Nouvel, vyhrá medzinárodnú súťaž. Úspešnou účasťou a získaním verejnej zákazky národného významu sa Dominique vydal na neľahkú cestu, ktorá bola pre architekta takého rozsiahleho projektu predurčená.

„Nosnou myšlienkou návrhu bolo premeniť verejnú objednávku na príležitosť vytvoriť verejný priestor. Nechať zaniknúť hranice medzi centrom a perifériou a priniesť na svet otvorenú esplanádu, ktorá prepojí novovznikajúcu štvrť s opačným brehom,“ začína architekt svoju prednášku po prekonaní úvodných komplikácií s technikou. Knižnica sa stala centrom rodiacej sa štvrte, ktorá sa vinie v dĺžke dvoch kilometrov po nábreží Seiny.

Po šiestich rokoch práce a zdolávania politicky motivovaných protestov sa Dominiquovi Perraultovi zámer podarilo zrealizovať.

Dňa 23. marca 1995 knižnicu slávnostne otvorili spolu s vtedajším ­francúzskym prezidentom Françoisom Mitterrandom. „Vytvorili sme takmer 50-tisíc m² verejných priestorov pre peších, čo zodpovedá rozlohe námestia Place de la Concorde,“ uzatvára Perrault projekt, ktorý sa po celom svete stretol s vášnivou odozvou. O dva roky neskôr udelili Perraultovi za tento návrh cenu Mies van der Rohe. Ešte v tom istom roku získal i prvú súkromnú zákazku – návrh na továreň Aplix v Cellier-sur-Loire vo Francúzsku, za ktorý v roku 2001 v Hongkongu obdržal cenu „world architecture Award“ za najlepšiu priemyselnú stavbu.

Architektova geografia

Perraultova architektonická tvorba sa postupne začala meniť na tvorbu geografie miest konkrétnej krajiny. Podobne ako kedysi vládcovia Francúzska dobývali nové územia, aj on pretvára rozličné miesta sveta vďaka vnímaniu architektúry ako tvorby krajiny.

Na prelome storočí sa architektova základňa rozrástla o pobočku v susednom Luxemburgu, kde v roku 1996 začal prácu na ďalšom rozsiahlom projekte – rozšírení Európskeho súdneho dvora. Jeho dokončenie je naplánované na budúci rok.

V roku 2002 sa zúčastnil medzinárodnej súťaže na olympijské tenisové centrum v Madride, ktorú vyhral. V španielskej metropole sa prepracoval i k ďalšej rozsiahlej verejnej zákazke – urbanistickej štúdii nábrežia Manzanares. „Hľadali sme cestu, ako obnoviť vzťah medzi oboma brehmi rieky a zvýrazniť prítomnosť vody v centre mesta,“ vysvetľuje architekt snahu o navrátenie mestského života do bezprostredného okolia koryta. S týmto cieľom sa pristúpilo k zatlačeniu diaľnice pod úroveň terénu a následnej revitalizácii novovzniknutého územia. „Nešlo pritom len o projekt lepšej ekonomiky mesta, mal to byť najmä projekt pre ľudskú spoločnosť, lepšie využitie jej územia a zjednotenie jej mestských štvrtí. V neposlednom rade išlo aj o projekt pre krajší obraz mesta,“ približuje Perrault problematiku manzanarského územia slovenskému publiku.  

Pre južnejšie situovanú Sevillu vytvoril návrh Centra súčasného umenia – „kus krajiny“, ako ho pomenoval D. Perrault. V duchu jednej zo svojich východiskových myšlienok – „forma je slabá“ – naprojektoval múzeum v tvare amfiteátra, ktorého strecha slúži na odrazenie dopadajúcich slnečných lúčov. Intenzívna práca na „geografii“ španielskej krajiny vyústila do otvorenia vlastnej filiálky v roku 2006. Dominique Perrault na adresu Španielska nešetrí chválami: „V súčasnosti je pre architektov z celého sveta krajinou neobmedzených možností. Rovnako pozitívne je však i to, že elitu svetovej architektonickej scény sprevádza kvalitná tvorba domácich architektov.“  

Na skok od Slovenska    

Pre našich západných susedov pripravil D. Perrault hneď niekoľko projektov. Architektov záujem o túto krajinu odštartovala súťaž na projekt Radnice v Innsbrucku v roku 1996. Projekt spočíval v spolupráci verejného a súkromného sektora. Pre historické centrum pripravilo mesto Innsbruck spolu so súkromnými investormi komplexný program. Úlohou pre Dominiqua Perraulta bolo navrhnúť radnicu tak, aby jej pôvodný a rozsiahlejší priestor zostal zachovaný. Zároveň sa požadovalo vytvorenie námestia s novým hotelom, ktoré by boli vzájomne prepojené sieťou pasáží a obchodných priestorov. Obnovená časť mesta nadväzuje na históriu a komunikuje s ňou tak, aby z tejto komplexnosti vznikla hybridná moderná architektúra.

V roku 2002 Perrault ovplyvnil ďalší vývoj tentoraz rakúskej metropoly, keď začal pracovať na Master pláne novej viedenskej štvrte Donau City. Medzinárodná súťaž vyústila do urbanistickej štúdie s cieľom zabezpečiť vertikálny development štvrte, dizajn urbánnej krajiny a vzdušnej čiary Donau City.

„Pracovali sme na urbanistickom pláne so zreteľom na mestskú siluetu a krajinu,“ objasňuje Dominique svoj návrh. „Architektúra Donau City má byť plynulá ako prúd rieky. Koncept dvoch veží Vienna DC towers znázorňuje hladinu rieky, ktorá je premietnutá do vertikálnej polohy,“ vykresľuje architekt základnú myšlienku konceptu. „Ide o unikátny objekt, ktorý je rozbitý na dve časti – dve veže s výškou 220 a 180 m. Je stelesnením modernosti vyjadrenej mestom súčasnosti,“ završuje Perrault svoj viedenský projekt.

Cesta do Ázie a späť

V roku 2003 Perrault zvíťazil vo vyzvanej súťaži na projekt druhej scény Divadla Mariinsky v Petrohrade. Tento projekt sa okrem zvučného mena architekta vyznačuje i využitím jedinečnej technickej výbavy a vytvorením novej scény, ktorá sa napojí na historické divadlo. Nie je však zďaleka najvýchodnejšie položeným územím Perraultovej „geografie“.

V kórejskom meste Soul dostal príležitosť stavať na rozhraní vody a zeme. „Vytvorili sme budovu na veľkých nohách, ktorá vzdáva hold ázijskej architektúre i jej hlavným prvkom – nebu, vode a zemi,“ opisuje architekt projekt soulskej opery. „Snažili sme sa o vytvorenie miesta, z ktorého bude možné pozorovať mesto,“ dodáva. Ostrov uprostred rieky, na ktorom sa bude opera vynímať, je miestom extrémnej hmly a je ťažko prístupné. Za nepriaznivých podmienok môže cesta autom z jedného brehu na druhý trvať aj dve hodiny.

Ďalšou architektovou „soulskou“ zákazkou je ženská univerzita Ewha, ktorú po víťazstve v medzinárodnej súťaži získal v roku 2004.

Do Perraultovej praxe patrí aj práca na filmoch, ktoré si rozsiahle projekty, ako napr. olympijský bazén v Londýne, vyžadujú. Filmy z jeho dielne však nie sú iba výsledným produktom, ich príprava zahŕňa komplexný výskum, sumarizáciu získaných poznatkov a záverečnú správu, ktoré slúžia nielen na prezentáciu projektu.

Dominique Perrault

Narodený v roku 1953 Clermont-Ferrand vo Francúzsku.
1978  
na Ecole nationale supérieure des Beaux-Arts de Paris získal diplom architekta DPLG
1979   
na Ecole supérieure des Ponts et Chaussées de Paris získal Certifikát vyšších urbanistických štúdií
1980   
na Ecole des Hautes Etudes en Sciences Sociales de Paris získal Diplom prehlbujúcich štúdií histórie
1981   
založil ateliér v Paríži a pracoval na prvej stavbe – fabrike Someloir v Châteaudun vo Francúzsku
1984   
realizoval prvú významnejšiu stavbu – Ecole supérieure d‘ingénieurs en électronique et électrotechnique – Esiee v Marne-La-Vallée vo Francúzsku
1989   
vyhral súťaž na projekt Národnej knižnice v Paríži
1992   
získal prvú cenu v medzinárodnej súťaži na projekt Cyklistického štadióna a Olympijského bazéna v Berlíne; založil berlínsku kanceláriu
1993   
získal francúzsku cenu za architektúru Grand prix
1995   
François Mitterrand 23. marca slávnostne otvoril budovu Národnej knižnice v Paríži
1997   
získal cenu Mies van der Rohe za projekt Národnej knižnice v Paríži;  v tom istom roku obdržal prvú súkromnú zákazku – projekt fabriky Aplix v Cellier-sur-Loire vo Francúzsku, za ktorú mu v roku 2001 na „world architecture Award“ v Hongkongu udelili cenu za najlepšiu priemyselnú stavbu
2000   
založil luxemburskú kanceláriu pre projekt rozšírenia Európskeho súdneho dvora
2002   
vyhral medzinárodnú súťaž na projekt olympijského tenisového centra v Madride; v tom istom roku vyhral súťaž na projekt Donau City vo Viedni
2003   
získal prvé miesto v medzinárodnej súťaži na projekt druhej scény Divadla Mariinsky v Petrohrade
2004   
vyhral medzinárodnú súťaž na projekt ženskej univerzity v meste Soul v Kórei
2006   
založil pobočku kancelárie DPA v Španielsku

Lucia Hakelová
Foto: Perrault Projets, Dano Veselský, GKD, Georges Fessy, André Morin