Bratislavské visuté záhrady
Festival ARCHDAYS poskytol veľký priestor na prezentáciu návrhov študentov Fakulty architektúry STU v Bratislave. Patrila k nim aj téma Bratislavské visuté záhrady, do ktorej sa zapojilo 30 študentov so 17 prácami. Téma sa dotýkala bratislavských vinohradov, ktorá sa aj pre študentov stala zaujímavou výzvou vysloviť sa formou architektonicko-urbanistických a krajinárskych štúdií k možnostiam zachovania, resp. transformácie vinohradníckeho územia.
Ústav urbanizmu a územného plánovania (16 študentov a 9 prác)Študenti sa venovali problematike najmä z pohľadu funkčno-prevádzkových a hmotovo-priestorových vzťahov v celej línii vinohradov od kopca Stráže až po Raču. V detailoch na úrovni zóny niektorí riešili podrobnejšie polohy vhodné pre rozvoj výstavby, pričom overovali najmä prípustnú mieru intenzity výstavby. Tieto polohy sa striedajú s uvoľnenými polohami, ktorých funkcie sú založené na rôznych formách prezentácie vinohradníckej krajiny vo forme parkov nad mestom, ktoré majú tesné väzby na lesopark. V jednej práci sa rozpracovala téma starých vinohradov aj v lokalite Sitiny.
Ústav záhradnej a krajinnej architektúry (14 študentov a 8 prác)
Riešil sa pohľad na možností krajinnej, parkovej a záhradnej architektúry najmä vo vybranej lokalite okolo starého kameňolomu. Práce prezentujú rôzne možnosti vytvorenia rekreačno-relaxačných plôch pri využití odkazu a prezentácie vinohradov. Študenti v nich vyjadrujú svoj názor na mieru ich možnej krajinárskej transformácie. Súčasťou návrhov sú aj dizajnérske detaily rozličných prvkov malej architektúry v krajine.
Ústav dejín a teórie architektúry (12 študentov a 4 práce)
Študenti sa venovali lokalitám a témam, ktoré sa priamo nedotýkajú vinohradov, predstavujú však, podobne ako vinohrady, významný kultúrny odkaz. Cieľom zaradenia týchto prác do prezentácie FA STU je upozorniť aj na tieto problémy a vysloviť ponuku na spoluprácu pri ich riešení (lokalita Technické sklo – Vila Rustica je na výstave prezentovaná dvoma prácami, ďalších osem sa spracovávalo v Ústave urbanizmu). Významným momentom zachovania tohto kultúrneho dedičstva je aplikácia zelene.
Z pohľadu na práce je zrejmé, že študenti majú veľmi empatický vzťah k bratislavským vinohradom. Pri riešení použili študenti mnoho inšpirácií z vlastných skúseností zo zahraničia, ako aj z architektonickej praxe a tieto vhodným spôsobom do územia implementovali, čím poukázali na reálnosť svojich koncepčných vízií. Pri riešení uplatňovali študenti najnovšie poznatky a požiadavky ekologických prístupov. Niektorí študenti (diplomanti) majú túto tému rozloženú na dva semestre – v diplomovej práci rozpracujú podrobnejšie niektorú z lokalít širšej urbanistickej koncepcie územia.
 |
 |
| Modelový návrh Denisy Filipekovej na Bratislavské visuté záhrady | Skica k urbanistickému návrhu od Tomáša Hanáčka a Ivana Godarského |
| Visuté záhrady provokovali svojou témou Bratislavské vinohrady boli, sú a myslím, že ešte chvíľu budú veľmi háklivou a diskutabilnou témou nielen v odborných kruhoch. Už dávnejšie som uvažovala o tom, ako by som sa k danej problematike postavila a aký názor by som zastávala. Pri komplexnom návrhu územia „Podhorský pás v Bratislave” sme s kolegom vychádzali z orientácie a rastra terénu, kde sme definovali vhodne a nevhodne orientované oblasti, doliny a exponované oblasti. Výstavba sa prirodzeným spôsobom sústreďuje do dolín, kde je zároveň aj najmenší spád terénu. My sme túto tendenciu podporili a umiestnili bytovú výstavbu do údolných častí a do území k ním priľahlých. Parky, vyhliadky a terasy sme umiestnili na exponované územia. Takýmto spôsobom nám vznikla sieť parkov, začínajúca nad hlavnou vlakovou stanicou a končiaca pri Peknej ceste v bratislavskej časti Rača. Program a funkčná náplň jednotlivých parkov boli determinované polohou parku, viditeľnosťou z mesta a vzťahmi k okoliu. Takto vznikli charakterovo rozdielne parky spojené turistickou trasou, ktorá predstavuje akúsi kostru celého územia a zároveň aj cyklistickú trasu a náučný chodník. Bc. Denisa Filipeková |
Prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD.
Autor je vedúci Ústavu urbanizmu a územného plánovania na Fakulte architektúry STU v Bratislave.
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
