Vykurovanie

Zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET), ako sú napríklad spaľovacie turbíny, spaľovacie motory alebo aj parné protitlakové alebo kondenzačné turbíny s odberom v kombinácii s parnými kotlami, sú hlavným zdrojom znečisťovania životného prostredia pri KVET. Keďže je na Slovensku veľmi vysoký stupeň plynofikácie, najčastejším palivom zariadení KVET je práve zemný plyn, ktorý je z hľadiska záťaže životného prostredia znečisťujúcimi emisiami, ako aj emisiami skleníkových plynov relatívne výhodnou alternatívou. Vo veľkých teplárňach sa v zariadeniach KVET používajú fosílne tuhé palivá, ako aj kvapalné fosílne palivá (najmä rafinérske zvyšky). V posledných rokoch sa v zariadeniach KVET začala využívať už aj biomasa.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vydal 20. augusta 2009 vyhlášku č. 358/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška ÚRSO č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla. Text vyhlášky prekvapil odbornú verejnosť, keďže sa významne odlišuje od textu, ktorý predložil ÚRSO na pripomienkové konanie. V čom spočívajú tieto zmeny? A čo prinášajú? Pýtame sa, aký majú na vec názor naši respondenti.

Pri vstupe rakúskej spoločnosti Energiecomfort Viedeň do firmy Spravbyt v Prešove v roku 2005 definovalo vedenie tejto spoločnosti ciele, ktoré chce v nasledujúcich rokoch v Prešove dosiahnuť. Jedným z nich bolo aj zavedenie využívania obnoviteľnej energie a trvalo udržateľné zabezpečenie zásobovania teplom z energie, ktorá neznižuje kvalitu životného prostredia. Koncept, ktorý bol v roku 2005 pripravený a predstavený primátorovi a poslancom mesta Prešov, sa pretavil do konkrétnej podoby v roku 2009.

Na konkrétnom bytovom dome na Račianskej ulici v Bratislave sa skúmala energetická účinnosť spolu so stratami tepla pred rekonštrukciou vykurovacieho systému bytového domu a po nej. Porovnávali sa vypočítané hodnoty strát tepla pri odovzdávaní a na rozvodoch vykurovacej sústavy so skutočnou nameranou spotrebou tepla a stanovila sa účinnosť vykurovacieho systému pred rekonštrukciou a po nej.

Výstavba viacúčelovej športovej haly na Skalke – v  krásnej a čistej prírode Kremnických vrchov – postavila pred projektantov vykurovania úlohu navrhnúť zdroj tepla tak, aby spĺňal všetky požiadavky nielen z hľadiska zabezpečenia tepelného komfortu a ekonomickej prevádzky, ale aj z hľadiska udržania kvality životného prostredia. Zvolený variant kotlov na biomasu predstavuje ďalší zaujímavý projekt využitia tohto obnoviteľného zdroja.

Podľa zákona č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných zariadení sa od 1. januára 2008 vykonáva pravidelná kontrola týchto zariadení. Jej cieľom je overovať energetickú hospodárnosť budov a vzhľadom na súčasnú akútnu potrebu zvyšovania energetickej hospodárnosti treba, aby sa v širšom kontexte dostala do povedomia odbornej verejnosti. V nasledujúcich riadkoch sa budeme bližšie venovať pravidelnej kontrole kotlov, ktorá sa podľa zákona č. 17/2007 Z. z. vykonáva v nevýrobných budovách spotrebúvajúcich energiu.

Preč sú časy, keď sme pre nevzhľadný dizajn museli kotly schovávať do pivnice či do kotolne. Moderný dizajn dnešných vykurovacích kotlov nám ponúka nové možnosti. Svoju „zásobáreň tepla“ preto bez obáv môžeme umiestniť prakticky kdekoľvek v interiéri, kde to požiadavky na bezpečnosť a spoľahlivú prevádzku dovoľujú.

Technické pravidlá plyn (TPP) prechádzajú obdobným procesom tvorby ako slovenské technické normy (STN), v žiadnom prípade ich však nenahrádzajú. V zásade predstavujú vykonávacie predpisy na uplatňovanie slovenských technických noriem (STN) v praxi. Aké sú najdôležitejšie zmeny za ostatný rok v tejto oblasti?

Témou diplomovej práce ocenenej Cenou SSTP za rok 2008 bol návrh vykurovacej sústavy pre časť budovy Stavebnej fakulty (SvF) STU v Bratislave. Budova dnešnej SvF sa začala stavať v roku 1964 na Starohorskej a Radlinského ulici, kompletne bola dokončená a daná do užívania v roku 1974. Odvtedy došlo k značnému rozdielu v požiadavkách na tepelnotechnické vlastnosti konštrukcií, ako aj v požiadavkách na návrh prevádzky vykurovacích sústav, ktoré vyplývajú z rastu cien a nákladov na energie.

Jednou z nespochybniteľných axióm vykurovania je už niekoľko desaťročí tvrdenie, že z hľadiska životnosti všetkých teplovodných kotlov je celkom nevyhnutné zamedziť ich nízkoteplotnej korózii (od skondenzovaných kyselín z paliva). A to tak, že sa udržiava teplota vratnej vody do kotla na teplote s minimálnou hodnotou 65 °C, aby nedochádzalo ku kondenzácii. Na to sa používali regulačné, zvyčajne termostatické, trojcestné ventily. Pre teplovodné kozuby (a tiež kotly s akumuláciou), ktoré sa prevádzkujú na svoj menovitý výkon, to však vôbec neplatí.

Spoločnosť Jaga je rodinná firma, ktorú založili v roku 1962 v Belgicku. Postupne sa vyprofilovala na popredného výrobcu konvektorových dizajnových vykurovacích telies v Európe. Na našom trhu spoločnosť Jaga úspešne pôsobí už takmer 18 rokov, o čom svedčí spolupráca s architektonickými ateliérmi, investormi, ako aj zrealizované projekty či mnohé domáce aj zahraničné ocenenia, napr. Čestné uznanie za najlepší exponát – teleso Knockonwood DBE na výstave Aqua-therm Praha 2008, najprínosnejší exponát – systém Oxygen na výstave Moderné vykurovanie 2008, Koskar 2007 v kategórii Design – teleso Heatwave atď.

Uznesením č. 732 zo dňa 15. októbra 2008 prijala vláda SR Stratégiu energetickej bezpečnosti SR. Tento dôležitý­ dokument vychádza zo skutočnosti, že Európska únia nie je v súčasnosti schopná garantovať energetickú­ bezpečnosť svojich členských štátov, ktoré si s prihliadnutím na svoje konkrétne možnosti musia samy navrhnúť­ opatrenia zaisťujúce ich energetickú bezpečnosť. Cieľom Stratégie energetickej bezpečnosti­ SR je dosiahnuť konkurencieschopnú energetiku, zabezpečujúcu spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem­ energie za prijateľné­ ceny – s prihliadnutím na ochranu odberateľa, ochranu životného prostredia, trvalo udržateľný­ rozvoj, bezpečnosť zásobovania a technickú bezpečnosť energetických zariadení.

Facility management je jedným z prostriedkov na zníženie prevádzkových nákladov organizácie. Cieľom implementácie facility managementu musí byť popri úspore prevádzkových nákladov aj zachovanie, resp. zvýšenie kvality poskytovaných­ služieb. Facility management možno do organizácie aplikovať ako súčasť organizačnej štruktúry alebo externou formou – outsourcingom. V súčasnosti je v organizáciách pravdepodobne najviac outsourcovanou oblasťou práve technická infraštruktúra budov, ktorej významnou súčasťou sú vykurovacie zariadenia.

Pri vývoji kotlov na fosílne palivá sa kladie dôraz na vysokú efektivitu, ktorá ide ruka v ruke s energetickou úspornosťou a šetrnosťou k životnému prostrediu. Na technologickom vrchole stoja kondenzačné kotly. Ich výnimočnosť spočíva v schopnosti zužitkovať latentné teplo spalín, ktoré pri klasických kotloch uniká komínom.

Už koncom budúceho roka by mala v blízkosti starej uhoľnej kotolne na Mlynskej ulici v Rimavskej Sobote vyrásť nová tepláreň, zameraná na spaľovanie biomasy. Kotolňa s výkonom sedem megawattov by mala ročne dodávať viac ako 100 000 gigajoulov (GJ) tepla a pokryť približne polovicu spotreby mesta.