Celoročné úsilie Združenia pre podporu obnov bytových domov vyvrcholilo v závere roka 2013 svojim najväčším a najvýznamnejším podujatím. Bola ním VII. medzinárodná konferencia Komplexná obnova bytových domov, ktorá s konala v dňoch 20.-22.11.2013 v Grand hoteli Permon (Podbanské).
Príbeh tohto domu z Banskej Bystrice je príkladom, ako môže spoločenstvo vlastníkov bytov získať kontrolu nad svojím majetkom a jeho správou. Jeho obnova môže inšpirovať k správnemu využitiu progresívnych technológií pri obnove bytových domov.
Súčasťou dôkladnej humanizácie prostredia panelového sídliska a samotného bytového domu je obnova a modernizácia fasády. Predtým, ako sa pristúpi k obnove fasády, je potrebné dôkladne zvážiť, či je vhodná len investícia do zateplenia, alebo ekonomické podmienky umožňujú celkovú estetickú zmenu vzhľadu a materiálového riešenia fasády. Ako vdýchnuť panelovým domom nový život?
Stopercentná finančná podpora, minimum administratívy a kompletné zabezpečenie organizačného a technického servisu – od energetického auditu starej budovy až po kolaudáciu. To všetko mali možnosť využiť v obci Volkovce pri obnove základnej a materskej školy. Budova bola slávnostne odovzdaná do užívania za účasti ministra hospodárstva SR Tomáša Malatinského 4. júna 2013. Po obnove financovanej z Medzinárodného fondu na podporu odstavenia elektrárne Bohunice V1 by mali v škole usporiť viac ako polovicu dovtedajších nákladov na vykurovanie.
Zateplenie bytového domu prináša jeho obyvateľom nespočetné množstvo výhod od šetrenia nákladov na vykurovanie, cez ochranu obvodového plášťa budovy a predĺženia jeho životnosti až po zlepšenie statických vlastností domu. Vedia však majitelia bytov ako sa správať v zateplenom dome, tak aby ich investícia prinášala naozaj samé pozitíva?
Pri obnove bytových domov, ktorá väčšinou zahŕňa zatepľovanie, výmenu okien, výmenu rozvodov technického zariadenia budovy a v neposlednom rade aj obnovu kúrenia s následným odpojením od centrálnej vykurovacej siete, dochádza niekedy k neodbornej realizácii zo strany zhotovovateľa. Následkom je zníženie kvality bývania. Je to aj prípad bytového domu v Levoči.
Komplexná rekonštrukcia panelového bytového domu do nízkoenergetického štandardu sa riešila ako experiment v priebehu rokov 2007 až 2010. Hlavným aktérom bol EkoWatt, ktorý túto úlohu riešil s podporou MŽP ČR.
Vďaka neustálym informáciám, zvyšujúcim sa cenám za energiu a preukázateľným výrazným úsporám nákladov za dodávku tepla po zateplení sa počet obnovených bytových domov každý rok zvyšuje. V mnohých prípadoch vlastníci bytov a nebytových priestorov schvaľujú rozsah obnovy domu iba podľa celkovej sumy nákladov, ktorú sú ochotní, prípadne schopní splácať.
Energetická úspornosť sa stala jedným z najdôležitejších kritérií pri projektovaní nových stavieb – okrem iného aj pre rastúce ceny plynu a elektriny. Majitelia starších domov tiež čoraz častejšie riešia možnosti zlepšenia tepelných parametrov svojich budov. Skutočne výraznú finančnú úsporu dokáže zaistiť vonkajšia tepelná izolácia v kombinácii s výmenou okien.
Odkúpením bytu v bytovom dome do osobného vlastníctva ste sa nestali iba jeho hrdým vlastníkom, ale zobrali ste na seba aj zodpovednosť za jeho údržbu. Ak sa na prevod bytov vo vlastníctve obcí na nájomcov pozrieme z hľadiska životného cyklu stavby, je každému jasné, že sa niekto zbavil naozaj veľkého bremena.
Panelové bytové domy sú a na dlhý čas aj ostanú najčastejšou a zároveň nenahraditeľnou formou bývania na našom území. Preto si vyžadujú obnovu, ktorá zabezpečí ich dlhodobú udržateľnosť a prispôsobí kvalitu bývania požiadavkám súčasnej spoločnosti.
Problematika nájomného bývania – výstavby obecných nájomných bytových domov, ako aj ich následnej obnovy – je predmetom mnohých diskusií. Dôležitým momentom pri obnove nájomných bytových domov sú predovšetkým dostupnosť a objem finančných prostriedkov na jednej strane a legislatívne obmedzenia miest a obcí v súvislosti s ich úverovým zaťažením na strane druhej.
Mestá prichádzajú každý rok o množstvo zelených plôch, o ktoré ich oberá zhusťujúca sa výstavba. Nedostatok vegetácie nepriaznivo ovplyvňuje nielen mikroklímu, ale aj životné podmienky obyvateľstva žijúceho v mestských aglomeráciách. Jedným zo spôsobov, ako predísť úbytku zelene, je navrhovanie objektov s vegetačnými strechami. Vloženie tohto prírodného prvku do mestského prostredia predstavuje ekologické revitalizovanie zastavaných plôch.
Získané skúsenosti a výsledky z meraní vzduchotesnosti budov ukazujú, že budovy postavené z masívnych konštrukcií (napríklad panelové a stenové budovy) dosahujú vyššiu úroveň vzduchotesnosti ako budovy postavené z ľahkých sendvičových konštrukcií (napríklad drevostavby). Je to spôsobené v prevažnej miere pomerne súvislými vzduchotesnými vrstvami (omietky, nosné betónové konštrukcie stien, stropov a podobne) v prípade masívnych konštrukcií. Problematickými sa z tohto dôvodu v najväčšej miere javia miesta narúšajúce súvislú vzduchotesnú vrstvu (prevažne styky stavebných konštrukcií a priestupy cez obalové konštrukcie)
K anonymnému vzhľadu mnohých panelových bytových domov prispieva aj ich monotónne architektonické stvárnenie na úrovni parteru, často s minimálnym plastickým členením, bez charakteristických identifikačných znakov. Uniformita parteru bytových domov neprináša možnosť identifikácie užívateľov s obytným prostredím – miestom ich bydliska. Na kvalitu prostredia v parteri domu má z psychologického hľadiska vplyv súbor činiteľov: estetická kvalita a úžitková hodnota architektonického riešenia, použité materiály a povrchy, proporcie, farebnosť a osvetlenie.
