Mladí slovenskí architekti

Keď sa na internáte Barbora Luptáková a Lucia Vlasáková stretli zoči-voči, hneď mali pocit, že sa pozerajú do zrkadla. Srší z nich energia, sú zábavné a pekelné dobré vo svojej práci. A to sú len na začiatku svojej cesty.

Otvorená skupina architektov a študentov architektúry vznikla ako neformálna platforma. Dnes spája svet architektonický s nearchitektonickým.

Práve pôsobenie vo vtedy mladom ateliéri im umožnilo získavať skúsenosti postupne, prirodzene sa vyvíjať a zvládať projekty pestrej škály funkcií a mierok.

Ako mnoho iných, aj oni si prešli neľahkou cestou, na ktorej jeden figuroval ako altánkový špecialista a druhý ako poloprofi tvorca vizualizácií.

Poznajú sa z lavíc vysokej školy. Potom, čo sa ich cesty rozišli do Viedne a na Nový Zéland, sa vďaka láske k ekológii a obnove pamiatok opäť stretli.

Architekt, dizajnér, hudobník a otec. Spolu s kolegyňou Miroslavou Grožákovou sa zaoberajú štúdiom priestorov s dôrazom na ľudské vnímanie, materialitu a cit. Niekedy si kladie otázku, či by mal bez hudby viac času byť lepším architektom, a naopak, bez architektúry lepším hudobníkom?

Názov ateliéru možno len veľmi ťažko vyhľadať na akejkoľvek platforme. Je možné, že jednoducho jednoduché ô reprezentuje tak veľa?

Pomerne mladý, no zabehnutý ateliér vznikol ako kreatívna bunka, ktorá združuje rôzne platformy a vytvára neopakujúce sa kreatívne prieniky.

Martina a Michal Pulmanovci založili ateliér NOØ architekti v roku 2015. Vznikol ako reakcia na ich spoločné záujmy po ukončení štúdia popri zamestnaní v rôznych ateliéroch.

Je až neuveriteľné, že to kamaráti z detstva (Samuel Zeman a Andrej Šabo) spolu dotiahli na úspešný architektonický ateliér a spolu profesijne ťahajú aj ďalej.

Miloš Hájnik v detstve architektúru nijak extra nevnímal. Keď sa rozhodoval, na ktorú strednú školu si podať prihlášku, otec mu ako jednu z možností navrhol skúsiť stavebnú. Hneď sa ohradil, že domy stavať nebude!

Aj začiatky tohto ateliéru sa začali písať ešte na vysokej škole. Ako to býva, človek chce skúsiť počas školy viac možností, tak aj cesty členov tohto štúdia sa na čas rozišli, aby sa neskôr opäť stretli.

Príbeh ateliéru sa začal písať v lete, takmer pred desiatimi rokmi, keď sa stážista a čerstvá absolventka architektúry stretli v ateliéri GutGut.

Z počiatku sa vydal na cestu architekta sám, no s rastúcou intenzitou práce, veľkosťou zákaziek a rozširovaním činností začali prirodzene prichádzať spolupráce s kamarátmi, z ktorých sú už dnes kolegovia.

Chuť tvoriť s vlastným názorom a myšlienkami ich priviedla k založeniu ateliéru, kde pomaly objavujú, hádajú sa a debatujú o tom, ako vlastne treba navrhovať.