Fotovoltaická technológia ponúka čistý a nehlučný spôsob výroby elektrickej energie. Ak sú fotovoltaické prvky umiestnené na vhodnej ploche obvodového plášťa budovy, elektrina sa vyrába priamo v mieste spotreby, čím sa minimalizujú straty v prenosových sústavách. Zároveň vzrastá energetická sebestačnosť objektu, čo je v dnešnej dobe neistého trhu s energiami nespornou výhodou.
Teplo je tovar, preto tak ako pri iných druhoch tovaru platí vzťah predávajúceho a kupujúceho aj pri odbere tepla. Záujmom predávajúceho – dodávateľa tepla – je uspokojiť dopyt po dodávanom tovare, čiže teple na vykurovanie a prípravu teplej vody. Odberateľ nemusí prijať všetko ponúkané teplo. Ale ak ho spotrebuje, musí zaň zaplatiť. A to aj v tom prípade, ak nemá v dome zariadenie na reguláciu spotreby tepla a spotrebuje ho preto toľko, koľko dodávateľ vyrobí. Za množstvo spotrebovaného tepla, tak ako za odber akéhokoľvek iného tovaru, zodpovedá odberateľ.
Spoje rozvodov potrubí na vodu alebo na kúrenie sa môžu realizovať rôznymi technológiami. Na spájanom potrubí možno vytvoriť lisovaný, letovaný, závitový, zváraný plastový, lepený plastový alebo samosvorný spoj. Pri použití ktorejkoľvek technológie však spoje musia byť vodotesné a musia mať požadovanú pevnosť. Pretože problematika spájania potrubí je veľmi široká, tento článok sa bude venovať iba jednej technológii – spájaniu potrubí lisovaním. Táto technológia sa začala používať začiatkom 60. rokov minulého storočia pri kovových materiáloch. Dnes sa aplikuje aj pri spájaní plastových častí potrubí.
V svetelnej technike pred niekoľkými rokmi nastal revolučný zvrat, keď sa navrhli a potom aj začali vyrábať svetelné diódy, ktoré mali podstatne vyššie svetelnotechnické parametre ako ich predchodkyne. Začalo sa to nielen narastaním hodnoty jasu, ale začali sa vyrábať aj iné farby týchto polovodičových diód. Nové technológie umožnili vyrábať diódy s bielym svetlom.
Aby sa človek v obytných priestoroch cítil príjemne, potrebuje okrem iného vhodnú teplotu, vlhkosť a čistotu vzduchu. Nezanedbateľným hľadiskom sú aj prevádzkové náklady súvisiace s tým, aby sa príjemná klíma vytvorila.
Od 9. do 11. novembra 2007 sprístupnia pre verejnosť svoje domy obyvatelia energeticky pasívnych domov po celej Európe. Po prvýkrát je možnosť zoznámiť sa takouto formou výstavby aj u nás. Slovenský investor dáva možnosť prezrieť si pasívny dom pred dokončením v Stupave.
Dosiaľ u nás len veľmi málo využívaným konceptom ďalšieho využitia obvodového plášťa je získavanie energie z fasády. Inteligentné využívanie sofistikovaných technológií v oblasti fotovoltických a termických solárnych systémov umožňuje, aby príslušný objekt sám produkoval energiu na zabezpečenie tepelnej pohody v zime, ale aj v lete. Fotovoltická fasáda predstavuje konštrukčný prvok, ktorý priestor nielen vytvára, chráni a snaží sa v ňom získanú energiu zachovať, ale aj prvok schopný energiu aktívne produkovať. Objekty sa tak stávajú výrobcami energie, elektrickej alebo tepelnej, čo znamená ich čiastočnú nezávislosť od vonkajšej dodávky energie.
Vhodné uplatnenie pokrokových technológií v stavebnej realizácii, ako aj poznatkov vedy a techniky pri rekonštrukcii, prístavbe, nadstavbe a technického vybavenia budov – to bol jeden z výrazných momentov, ktorý zaujal porotu pri Stavbe roka 2007 a hotelu Bellevue v Starom Smokovci udelila Cenu Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Celkom prirodzene sa tento technologický progres odzrkadlil aj v rovine v TZB.
Cena za energetickú certifikáciu (EC) budov sa bude stanovovať individuálne. Táto cena sa bude odvíjať od kategórie budovy a náročnosti výpočtu. Pre TASR to uviedol hovorca ministra výstavby a regionálneho rozvoja Miroslav Bátovský. Podľa odhadov Európskej komisie by sa cena EC rodinného domu mohla pohybovať okolo 150 EUR, doplnil Bátovský.
Trubicový vákuový kolektor novej generácie UNIVENTA ETC 16 je založený na princípe fototermálnej konverzie (priamej premeny slnečného žiarenia na tepelnú energiu) prostredníctvom absorpčnej vrstvy ALUXID®..
Umelé osvetlenie sa vo vyspelých krajinách stalo neoddeliteľnou súčasťou každodenného života a len ťažko si vieme predstaviť svoju existenciu bez neho. Ak sa však na umelé osvetlenie pozrieme z energetického hľadiska, zistíme, že svetelná technika je jedným z významných spotrebiteľov elektrickej energie. Na celkovej spotrebe sa podieľa viac ako 10 %, počas špičky asi jednou štvrtinou. Odhaduje sa, že v priemernej administratívnej budove sa na osvetlenie spotrebuje približne 65 % elektrickej energie. Podiel spotreby elektrickej energie na osvetľovanie v priemysle predstavuje v SR asi 10 %. Pri návrhu osvetľovacích sústav preto musíme vychádzať zo zásad maximálnej hospodárnosti.
Aj v súčasnosti sa, bohužiaľ, často stretávame s necitlivým návrhom a realizáciou zobytňovania podkrovných priestorov na dnes už historických nájomných bytových domoch z 19. a zo začiatku 20. storočia. Tieto necitlivé a technicky chybné riešenia majú ďalekosiahle dôsledky – nielen na priestory a materiál strešných skladieb, ale predovšetkým na historický objekt ako celok. Nevhodné riešenie rekonštrukcie strešnej skladby môže okrem zatekania do obytných priestorov naštartovať aj celý rad oveľa závažnejších porúch a defektov. Ide najmä o narušenie statiky a spoľahlivosti celého domu.
Prekonávanie teplotných rekordov prináša otázku širšieho používania klimatizačných zariadení, ktoré je zároveň spojené so zvýšeným odberom elektrickej energie. Ako sú na tieto aktuálne výzvy pripravené spoločnosti pôsobiace na slovenskom trhu?
Na zabezpečenie tepelnej pohody v priestoroch – interiéroch všetkých miestností v budove používame vhodné vykurovacie sústavy ústredného (centrálneho) vykurovania alebo špeciálne vykurovacie sústavy. Každá vykurovacia sústava ústredného (centrálneho) vykurovania sa skladá zo zdroja tepla, charakteristickej rúrkovej sústavy na rozvod tepla a vykurovacieho telesa. Špeciálne vykurovacie sústavy sa skladajú zo zdroja tepla a vykurovacieho telesa, ktoré sú zabudované v jednom zariadení a nachádzajú sa priamo vo vykurovanom interiéri.
Myslím, že dnes už netreba zdôrazňovať výrazný podiel architektov a projektantov na funkčnom a estetickom stvárnení obkladov a povrchových úprav. Ich príspevok je už v jednej rovine s ostatnými zložkami pôsobiacimi pri ich vzniku. Zdalo by sa, že vplyv architektov je najmä vo výtvarnej oblasti, ale ako naznačuje aj táto anketa, nie je to ani zďaleka tak.
