Vďaka neustálym informáciám, zvyšujúcim sa cenám za energiu a preukázateľným výrazným úsporám nákladov za dodávku tepla po zateplení sa počet obnovených bytových domov každý rok zvyšuje. V mnohých prípadoch vlastníci bytov a nebytových priestorov schvaľujú rozsah obnovy domu iba podľa celkovej sumy nákladov, ktorú sú ochotní, prípadne schopní splácať.
Energetická úspornosť sa stala jedným z najdôležitejších kritérií pri projektovaní nových stavieb – okrem iného aj pre rastúce ceny plynu a elektriny. Majitelia starších domov tiež čoraz častejšie riešia možnosti zlepšenia tepelných parametrov svojich budov. Skutočne výraznú finančnú úsporu dokáže zaistiť vonkajšia tepelná izolácia v kombinácii s výmenou okien.
Pod pojmom obnova bytového domu sa mnohým vybaví zateplenie a údržba plášťa. Lenže obnovovať a udržiavať netreba len plášť domu, ale aj elektroinštalácie, rozvody teplej a studenej vody, kúrenia, ako aj kanalizácie, rozvody plynu a bleskozvod. Na čo si treba dať pozor, čo treba kontrolovať a na čo sa nesmie zabudnúť, sme sa opýtali Petra Plávalu, konateľa spoločnosti KOMPLET, s. r. o.
Odkúpením bytu v bytovom dome do osobného vlastníctva ste sa nestali iba jeho hrdým vlastníkom, ale zobrali ste na seba aj zodpovednosť za jeho údržbu. Ak sa na prevod bytov vo vlastníctve obcí na nájomcov pozrieme z hľadiska životného cyklu stavby, je každému jasné, že sa niekto zbavil naozaj veľkého bremena.
Každá novopostavená alebo existujúca budova bez ohľadu na typ si na zabezpečenie kvalitnej prevádzky vyžaduje neustálu starostlivosť. Len tak môže plniť funkciu, na ktorú je určená. Táto starostlivosť je podmienená práve správou budovy. Aké sú odlišnosti, resp. aké podobnosti možno nájsť v správe rezidenčných a komerčných budov?
Kúpeľníctvo má na Slovensku bohatú tradíciu. Množstvo liečivých prameňov podnietilo rozvoj liečby a vznik kúpeľných areálov na celom našom území. V čase ich najväčšieho rozmachu mali charakter samostatných mestečiek. Dnes však mnohé fungujú len čiastočne a viaceré pre nedostatok financií alebo nevyjasnené vlastnícke vzťahy zbytočne chátrajú.
Či už je bytový dom v správe spoločenstva, alebo správcovskej spoločnosti, musia všetci zúčastnení postupovať v súlade s platnou legislatívou. Medzi jej významné zmeny patrí napríklad povinnosť od 1. 1. 2013 odvádzať z odmien vyplácaných zástupcom vlastníkov, predsedovi alebo členom rady odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Problém má dve riešenia.
Ako sa hovorí, dobrá rada stojí groš. Dajú si investori poradiť od facility managerov a využívajú ich skúsenosti pri plánovaní nových investícií?
V roku 2012 zaznamenal Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) opäť veľký záujem o zvýhodnené úvery na výstavbu a obnovu bytového fondu, čo sa prejavilo aj v celkovom počte 1 206 doručených žiadostí. ŠFRB priznal podporu 953 žiadateľom v celkovej výške 146 468 643 eur. Najviac žiadostí sa týkalo obnovy a zatepľovania bytových domov, kde sa poskytol úver 456 bytovým domom, čím sa podporila obnova a zateplenie 22 643 bytových jednotiek.
Panelové bytové domy sú a na dlhý čas aj ostanú najčastejšou a zároveň nenahraditeľnou formou bývania na našom území. Preto si vyžadujú obnovu, ktorá zabezpečí ich dlhodobú udržateľnosť a prispôsobí kvalitu bývania požiadavkám súčasnej spoločnosti.
Zavedenie optimálneho systému facility managementu dokáže vniesť do správy budov režim a poriadok. Ak ide o spoločnosť, ktorá prevádzkuje viac ako 200 nehnuteľností, predstavuje zavedenie systému pomerne veľkú výzvu. Ako sa s touto výzvou vyrovnali poskytovatelia služieb facility managementu a tvorcovia podporného softvéru vo VÚB banke?
Výhodné financovanie modernizácie a energetických úspor pomáha ušetriť až 20 % z výšky poskytnutého úveru. Už šiesty rok podporuje Európska banka pre obnovu a rozvoj energetickú úspornosť a znižovanie emisií CO2 na Slovensku. Podpora prebieha prostredníctvom programov SlovSEFF a MunSEFF.
Problematika nájomného bývania – výstavby obecných nájomných bytových domov, ako aj ich následnej obnovy – je predmetom mnohých diskusií. Dôležitým momentom pri obnove nájomných bytových domov sú predovšetkým dostupnosť a objem finančných prostriedkov na jednej strane a legislatívne obmedzenia miest a obcí v súvislosti s ich úverovým zaťažením na strane druhej.
Na slovenský trh prišiel z Európy trend zelených budov trochu neskôr ako do susedných krajín. Podľa odborníkov je dôvodom skutočnosť, že väčšina Slovákov nevie, aké výhody vlastne zelená budova prináša. Neprinášajú totiž len úsporu energie a prevádzkových nákladov, ale šetria aj zdravie svojich užívateľov.
Mestá prichádzajú každý rok o množstvo zelených plôch, o ktoré ich oberá zhusťujúca sa výstavba. Nedostatok vegetácie nepriaznivo ovplyvňuje nielen mikroklímu, ale aj životné podmienky obyvateľstva žijúceho v mestských aglomeráciách. Jedným zo spôsobov, ako predísť úbytku zelene, je navrhovanie objektov s vegetačnými strechami. Vloženie tohto prírodného prvku do mestského prostredia predstavuje ekologické revitalizovanie zastavaných plôch.
